Martina Solčanská
foto Sita
Filmy boli vždy o tvárach a Mads Mikkelsen už nemôže mať filmovejšiu tvár. Výrazné lícne kosti, smutné oči a ústa, ktoré naznačujú krutosť i nehu.
Prvykrát ste ho pravdepodobne videli za pokrovým stolom. Mal až príliš uhladené vlasy, ostré pery a krvou podliate ľavé oko. Zloduchovia môžu mať rôzne tváre. Skazení krásavci, ale aj muži, ktorí majú málokedy u žien šancu. Nebol sympatický a keď mučil Jamesa Bonda už vôbec nie. Každopádne, zloduchovia väčšinou upadajú do zabudnutia, ale tento nie. Keď sa Mads Mikkelsen stal Le Chiffrom v bondovke Casino Royale, chytil šancu riadne za pačesy a odvtedy o ňom počuť nielen v rodom Dánsku, ale na celom svete. A čo je najzaujímavejšie, hoci ste ho spoznali ako úlisného chladného záporáka, pravdepodobne ste si ho obľúbili.
Mikkelsen je hrdý Dán. Svoju rodnú upršanú krajinu miluje nadovšetko a nikdy by ju neopustil. Prečo by aj? Podľa jeho názoru majú najmúdrejší kráľovský dvor v Európe a pokiaľ ide o filmy, tie hollywoodske sa už aj tak väčšinou nakrúcajú v Európe… V Kodani má všetko. Ak potrebuje niečo z obchodu, tak ako väčšina miestnych nasadne na bicykel a šliape do pedálov. Že ho ľudia spoznávajú? To ho teší, ale často ho o autogram či fotografiu ani nežiadajú. Považujú ho za jedného z nich. Hovorí, že je ako každý dánsky muž. Tí nie sú takí džentlmeni ako Taliani a pokojne si pred ženou vyložia nohy na stôl. K tomu motorkárska bunda, veľa cigariet a studené pivo. Tak vyzerá Mads, keď na neho nemieria svetlá reflektorov.
Baleťák
Narodil sa 22. novembra 1965 do obyčajnej kodanskej rodiny. Otec pracoval v banke, mama bola zdravotná sestra, mal o rok staršieho brata Larsa (ktorý sa neskôr taktiež stal hercom) a spolu s ďalšími chlapcami celé detstvo trávili na ulici či dvoroch. Mads miloval šport, najmä gymnastiku, atletiku, hádzanú a futbal. Túžil stať sa športovou superhviezdou a dnes svoju túžbu komentuje s úsmevom: „Nebol som dosť dobrý alebo ako zvyknú chlapci hovoriť – hral som v zlom klube… Pravdepodobne som nebol dostatočne odhodlaný. Vždy som miloval futbal, či presnejšie miloval pozerať futbal v televízii. Je to tak trochu náhoda, že som sa stal hercom. Ale som tomu veľmi rád. Ak by som bol športová hviezda, už dávno by som bol v dôchodku.”
Pohybovo nadaný dvere telocvične za sebou nakoniec nezabuchol. Stal sa študentom baletnej akadémie vo švédskom Göteborgu, ale prezývkou „teplý baleťák” ho nik nečastoval. Mal šikovnú odpoveď: „Chlapcom zo štvrti som povedal, že som jediný heterosexuálny muž medzi stovkami žien.” Podarený chlapec…
Profesionálne tancoval osem rokov a tanec ho zavial aj do New Yorku, kde s ďalšími dvanástimi tanečníkmi býval v pivnici o veľkosti 6 x 8 m. Navštevoval prestížnu tanečnú školu Martha Graham School of Contemporary Dance, popritom hral basketbal, plával, užíval si život. Bol prvýkrát mimo domu. Dánsko je však priveľmi silná droga a Mikkelsen bez neho nedokázal žiť. Vrátil sa domov a podal si prihlášku na divadelnú školu a začal študovať herectvo. Pritom rodičia nikdy nemali k umeniu blízko. So svojimi synmi nechodievali do divadla a Mads priznáva, že v detstve ani nevedel, čo to divadlo je. Ale otec miloval rozhlasové hry. Mali veľa platní. Keď pršalo, ležali doma, zatvorili oči a počúvali. To sa mu páčilo, vnímať hlasy.
Drogový díler aj kňaz
V tanci sa mu vždy páčila dramatickosť. Vedieť vyjadriť pocity a emócie jedným pohybom, výrazom tváre. Bol v tom dobrý a cítil, že ako hercovi sa mu bohatá paleta naučených výrazových prostriedkov môže veľmi hodiť. Školu ukončil ako 31-ročný. Počas štúdia nakrútil dva krátke filmy a tiež drámu z ulice Díler (1996), kde stvárnil holohlavého drogového dílera. Po tejto výraznej úlohe prišlo pár vedľajších rolí a šťastena sa na neho opäť usmiala v roku 2000. Zahral si vo výbornej akčnej komédii Blikajúce svetlá (Mads patril medzi kodanských zlodejov, ktorí sa rozhodnú prekabátiť svojho šéfa) a upísal sa televíznemu seriálu. Nešlo o žiadnu severskú telenovelu, ale akčný seriál Rejseholdet (Unit one) o špeciálnej zásahovej jednotke a Mads stvárnil hlavnú postavu Allana Fischera, detektíva niekedy až príliš impulzívneho a emocionálneho, klasické problémové dieťa v policajnej uniforme. Za štyri roky nakrútil 32 častí a okrem domácich cien získal seriál americkú filmovú cenu Emmy ako najlepší seriál mimoamerickej produkcie (2002).
Mikkelsen popritom naďalej hral aj pred filmovou kamerou. Za zmienku stojí film Elsker dig for evigt (Otvorené srdcia), kde stvárnil ženatého doktora Nielsa, ktorý sa pustí do aféry s mladou Cæciliou, potom čo Nielseho žena zrazí a ťažko zraní Cæciliinho priateľa. Film zabodoval u divákov aj kritiky a Mads získal nominácie na dve dánske filmové ceny Robert a Bodil. Na začiatku 21. storočia sa mu začali ozývať aj zahraničné produkcie. Nakrútil španielsko-dánsku komédiu Torremolinos 73, ale predovšetkým prvýkrát zažil, ako to vyzerá, keď filmuje Hollywood. Nešlo o žiaden béčkový film, ale o historický veľkofilm Kráľ Artuš. V ňom si popri Cliweovi Owenovi zahral, bojovníka Tristana. A doma sa vrátil k svojej postave drogového dílera vo filme Díler 2. Tentokrát ho ceny Bodil a Robert už neobišli. Ďalšou hereckou lahôdkou v jeho podaní bola postava neortodoxného vidieckeho kňaza Ivana, ktorý dostane na prevýchovu neonacistu v snímke Adamove jablká.
Poker face
„Bolo to mätúce. Najprv som mal schôdzku, potom kasting a hrali sme s Danielom scénu mučenia. Okolo nás chodili ľudia, hore a dolu a potom niekto povedal – je skvelé mať ťa v tíme. Daniel stál vedľa mňa a potichu mi povedal: o.k., prezraď mi to tajomstvo, pretože ja som absolvoval päť kastingov. S kým si sa vyspal?”
Bolo to veľmi prozaické – producentke bondoviek Barbare Broccoli sa jednoducho páčil jeho výkon v Otvorených srdciach (hoci tu hral kladnú postavu), a tak si zaumienila, že z neho spraví hlavného zloducha. Bondovka Casino Royale sa v roku 2006 ocitla v neľahkej pozícii. Daniel Craig sa v nej prvýkrát objavil sa ako nový agent 007 a mnohí mu neverili. Nakoniec sa z Casino Royale stal veľký hit a okrem Craiga mal na tom podiel aj Mads. „Le Chiffre je rovnaký ako všetci ostatní na svete. Snaží sa zbohatnúť, a to robí z neho lepšieho zloducha,” pragmaticky zhodnotil svoju postavu Mads, ktorý sa vedel tváriť maximálne nezúčastnene a pritom blufovať. Ideálny „poker face“. K jeho excelentnému výrazu určite pomohla i skutočnosť, že poker hrával už od mladosti. V roku 2007 sa bulvár dočkal šťavnatého sústa, keď policajti v Kodani vtrhli na nelegálny turnaj a medzi previnilcami našli aj samotného Le Chiffru.
Filmoví novinári zaradili Le Chiffru medzi najlepších zloduchov v histórii bondoviek a Madsovi sa otvárali azda každé dvere. Napriek tomu zostal v Kodani: „Nepresťahoval som sa do Hollywoodu, pretože aj tak sa väčšina amerických filmov nakrúca v Európe. Ak nejaký režisér vie, kto som a nezavolá mi, má na to svoj dôvod. Nežobrem o úlohu.” Mads sa vyjadril aj ku klasickej otázke porovnávania amerických a európskych filmov „blockbustery kontra kvalita: „Vyrastal som s americkými filmami, tie ma inšpirovali, nie francúzske, dánske alebo ruské. Ako herec som Európu nanovo objavil, ale nemôžem povedať, že by bol jeden kontinent kreatívnejší ako druhý. Filmy a podmienky výroby v Európe a Amerike sú jednoducho iné. Predovšetkým, keď ide o peniaze.”
Najlepší v Cannes
Po bondovke nakrútil doma tri kvalitné filmy. Ten prvý, s názvom Po svadbe, si dokonca vyslúžil nomináciu na Oscara za najlepší cudzojazyčný film a Mads v ňom stvárnil muža, ktorému leží na srdci osud indického sirotinca. Po peniaze sa vyberie do Dánska, kde sa na jednej svadbe konfrontuje s príznakmi svojej minulosti. Druhý film Plameň a Citrón sa odohráva počas nacistickej okupácie Dánska (tu stvárňuje bojovníka odporu s prezývkou Citrón). A do tretice niečo úplne iné: v životopisnej dráme Coco Chanel & Igor Stravinsky si zahral ruského skladateľa, ktorý s francúzskou módnou návrhárkou prežil ľúbostný románik.
V tých rokoch ho neobišli ani americké blockbustery: v remaku Súboj titanov hral bojovníka Draca a v zmodernizovanej verzii Troch mušketierov stvárnil zloducha Rocheforta. Šermiarske súboje vzhľadom na tanečnú minulosť zvládal na jednotku. Menšiu produkciu (dokonca v spolupráci s Rumunskom) ohlasoval film Nevyhnutná smrť Charlieho Countrymana, v ňom mu opäť prischla negatívna úloha – mafiánskeho bossa, ktorý sa sporí o ženu s mladým Američanom Charliem (Shia LaBeouf).
V zatiaľ poslednom Mikkelsenovom americkom filmovom opuse spred niekoľkých mesiacov stvárňuje Jona, dánskeho usadlíka na Divokom západe v 19. storočí. Zápletka je klasická. Jon je ten dobrý, tí zlí mu vyvraždia rodinu. Napriek ošúchanej téme má western The Salvation (Spasenie) výborné kritiky. Škoda, že sa nedostal aj do našich kín. Medzitým tvorcovia v rodnej krajine preň pripravili ďalšie kvalitné úlohy v dobrých filmoch, z ktorých vzišli opäť nominácie na Oscara za najlepší cudzojazyčný film). Historická ľúbostná dráma Kráľovská aféra rozpráva skutočný príbeh zakázanej lásky dánskej kráľovnej Matildy a nemeckého lekára Johanna Friedricha Struenseeho a patrí k najnákladnejším kostýmovým filmom, ktoré v Dánsku kedy vznikli. (Dráma sa nakrúcala na zámku v Kromeříži, v Dánsku sa už vraj nevyskytujú žiadne lokácie vhodné na filmovanie.)
Druhý film Lov v porovnaní s kostýmovou Kráľovskou aférou pôsobí komorne a súčasne. Malé dánske mestečko a jeho obyvatelia. Mads ako učiteľ v materskej škole, ktorého dcérka jeho najlepšieho priateľa obviní z obťažovania. Neprávom. Proti Madsovi však zrazu stojí celý svet, stáva sa lovenou zverou, akú zvyknú drsní dánski muži bez milosti uštvať k smrti. V tomto filme Mikkelsen predviedol pravdepodobne výkon svojho života. Mlčal, viedol svoj tichý boj, trpel, v tvári sa mu odzrkadľovala taká bolesť, že aj najväčší cynici kričali „čo nevidíte, že je nevinný?!“ Film doslova drásal nervy, ťaživú tému výborne dopĺňala zimná príroda, diváci si obhrýzali nechty a kritici dávali palce nahor. Film nominovali na Zlatý Glóbus i Oscara v kategórii najlepší zahraničný film a herec získal cenu pre najlepšieho herca z filmového festivalu v Cannes 2012. Ak ste Mikkelsena doteraz „nemuseli”, po tomto filme si ho určite zamilujete.
Priatelia na večeru
Po Love sa mu opäť rozdrnčal telefón s americkou predvoľbou. Prekvapivo sa ozvala televízia a ponuka bola ešte prekvapivejšia: psychiater Hannibal Lecter. Legendárna postava z filmového plátna. Dánsky herec váhal, pretože bol presvedčený, že Anthony Hopkins vytvoril dokonalú postavu a on by rozhodne nechcel ťahať za kratší koniec. Navyše, televízny seriál nakrútený na základe úspešného filmu vždy predstavuje veľký risk. Taktiež by časť roka musel tráviť v Toronte, kde sa seriál mal nakrúcať. Napokon však súhlasil, možno si spomenul, že v Dánsku z neho hviezdu urobil seriál z policajného prostredia a ak to vyšlo vtedy, tak to môže vyjsť aj tentokrát. Risk vyšiel na sto percent! Mads si na plagátoch galantne utiera obrúskom ústa alebo drží v rukách vidličku. A k tomu trefný headline: Je skvelé mať starých priateľov na večeru.
Seriál Hannibal sa stal hitom televíznej obrazovky posledných rokov. Mads má na svojho kanibala jasný názor – najčastejšie ho označuje za padlého anjela: „Nie je to klasický psychopat alebo klasický sériový vrah. Verím, že je tak blízko k satanovi, ako je to len možné, je to padlý anjel. Vidí krásu v smrti. Je to jeden z najšťastnejších ľudí, akých som hral. Je absolútne spokojný so svojím životom. Nič ho netrápi. Zvyčajne hrávam postavy s problémami. Ale on nemá žiaden problém. Užíva si život a považuje ho za pekný. Každý deň je nový deň, plný príležitostí.” Jeho Hannibal Lecter je mrazivo podmanivý, galantný, spoločenský, príjemný, miluje klasickú hudbu a konverzácie, nenávidí všetko banálne a na psychiatra je až priveľmi uvravený (psychiater má predsa predovšetkým počúvať – pripomína Mads).
Dobrý v manželstve
Ako Škandinávec nie je veľmi teatrálny a nepodčiarkuje každú svoju vetu mohutnou gestikuláciou, ako to zvyknú robiť herci vyrastajúci bližšie k rovníku. Jeho herectvo je nenápadné, tiché, s jemnou mimikou a prejavom, ktorý získal ako tanečník. Vie sa pozerať stoicky až mrazivo, oduševnene aj bolestivo, jeho oči vedia byť ľahostajné a prázdne, kým inokedy sa dá z nich vyčítať ubolená duša. „Vo filme sa dá veľa povedať bez slov. Nie preto, že je to ľahšie, ale pretože je to lepšie,” hovorí herec, ktorý zároveň priznáva, že aj v súkromí sa veľmi neodlišuje od svojich postáv. Je uzavretý, uvážlivý: „V tomto ohľade som trochu staromódny. Nerozosievam naokolo svoje pocity. Moja parketa je vyriešiť problém bez mnohých slov, nerozpredávam svoje emócie. Som veľmi premýšľavý človek a nechávam si všetko prejsť cez hlavu.”
Už roky ho v Dánsku titulujú ako najsexi muža krajiny. Prijíma to s polichotením, vraj lepšie, akby ho označili za najškaredšieho a s obľubou pripomína manželke, že má doma najsexi Dána. Mimochodom, viete, v čom je Mads okrem herectva ešte dobrý? V manželstve. Na herecké pomery je výnimočne monogamný. Svoju vyvolenú Hanne, tiež tanečníčku, stretol ešte v roku 1987 a odvtedy sú nerozluční. Ich rodinnú pohodu dopĺňa dcéra Viola (22) a syn Carl (16).