Zo Západného brehu Jordánu
Simonetta Zalová
Najstaršie na planéte Zem
Jericho je najstaršie (bez prerušenia) obývané mesto na našej planéte. Žiadne staršie osídlenie už pravdepodobne neexistuje. Zároveň je tiež najnižšie položeným mestom vôbec – leží 250 metrov pod hladinou mora. Jeho vznik sa datuje do 9. tisícročia p.n.l. a hoci sa rozprestiera v Judskej púšti, vďaka výdatným prameňom a oáze, ktorú zavlažujú, sa tu odnepamäti darilo poľnohospodárskym plodinám a tiež chýrnym datliam z Jericha, vraj najchutnejším na svete. Aj preto ho Starý zákon nazýva Palmovým mestom. Archeologické vykopávky na kopci Tel es-Sultan odkryli vyše 20 vrstiev zvyškov osídlenia – každá z nich je stará asi 500 rokov!
Trúby Jerichove
O tom, že sme trúby Jerichove, nás najskôr informovali učitelia, aby tým vyjadrili úroveň našich školských vedomostí. Dnes už nie je jasné, prečo sa toto slovné spojenie používa v takom nelichotivom kontexte, z Biblie však jednoznačne vyplýva, že mesto Jericho a trúby majú čosi spoločné. A že židovský národ tomu prikladá veľký význam. Mojžiš síce vyviedol svoj ľud z egypského zajatia, ale Zasľúbenú zem s ním neprekročil. Túto úlohu splnil až jeho nasledovník Józua, ktorý dosiahol biblický Kanaán (neskoršie územie Palestíny) a ako prvé mesto si podrobil práve Jericho. Na radu Pána šesť dní Jozua aj so svojimi bojovníkmi obchádzali mesto, pričom siedmi kňazi niesli pred archou zmluvy sedem trúb. Na siedmy deň obišli mesto sedemkrát a keď kňazi zatrúbili na trúbach, Židia mohutne skríkli a mestské múry sa zrútili. Cesta do zasľúbenej zeme sa otvorila, dobytie Jericha pre Židov dodnes symbolizuje počiatok plnenia Božieho sľubu… Jericho hrá svoju rolu aj v Novom zákone: Ježiš tu uzdravoval slepých a v jednu noc prespal u colníka Zacheusa, keď ho predtým zbadal sedieť na figovníku, kam vyliezol, aby videl Ježiša. Onen mohutný pradávny strom si v centre Jericha môžete pozrieť ešte aj dnes.
Po stopách Ježišovho krstu
V turistických príručkách sa ako toto miesto zvyčajne udáva Jardenit neďaleko Galilejského jazera. Odkedy však Jordánci sprístupniliúdolie biblickej rieky Jordán na svojich hraniciach, iba pár kilometrov od Jericha, cesty pútnikov smerujú práve sem. Pri oboch brehoch dnes už skôr blatistého potoka s nevábne žltkastou mútnou vodou sa zhromažďujú kresťania, ktorí sa cez podmínovanú hranicu medzi Izraelom a Jordánskom dostali dobre stráženým koridorom. Namiesto plaviek si natiahnu na seba biele rúcha a pospevujúc si biblické piesne, ponoria sa do vody až po temeno hlavy – váhajúce deti rodičia razantne zatlačia pod hladinu. Rieka Jordán, ktorej šírka nepresahuje viac ako päť metrov, sa značne „scvrkla“, keďže obe krajiny využívajú vyše 70 % jej vodstva. Biblický Jordán je rieka nádeje – ešte prv, ako Izraeliti dobyli blízke Jericho, museli prekonať Jordán, ktorý sa pred nimi ako brána do Zasľúbenej zeme roztvoril a oni rieku prekročili suchou nohou podobne ako Mojžiš Červené more.
Mŕtve more je jazero
Na ceste k Mŕtvemu moru ani nie za 50 km musíte prekonať klesanie až 1.200 metrov, takže nečudo, keď vám zaľahne v ušiach. Mŕtve more leží ešte o 200 metrov nižšie ako Jericho (410 metrov pod hladinou mora) a toto bezodtokové slané jazero je desaťkrát slanšie ako bežná morská voda (slanosť dosahuje 30 – 35 %), čo spôsobuje, že jeho voda krásne nadnáša. Dokonca aj neplavec sa môže pohodlne položiť na hladinu, zobrať do ruky knihu a čítať si, akoby ležal doma na pohovke. Prosto, v Mŕtvom mori utopenie nehrozí. Tiež sa tu vraj nemožno spáliť – práve vďaka nízkej nadmorskej výške. Keďže more pomaly vysychá, pripravený je plán na vybudovanie 180 km dlhého kanálu, ktorý by doň privážal vodu z Červeného mora. Na mnohých miestach pri brehu nájdete cedule, ktoré majú varovať pred piesčitými prepadliskami, tvoriacimi sa pozdĺž brehu. Piesok sa môže zosunúť, netreba ich preto brať na ľahkú váhu.