Z metropoly Kostariky
Jana Janků
V obklopení Kordillerami
Kedysi to bola farmárska dedina na šťavnatej, sviežej a úrodnej náhornej planine Stredných Kordiller. Vďaka pomerne vysokej nadmorskej výške a nie príliš horúcemu podnebiu sa tu darilo zelenine, ovociu, najmä banánom, kakau, cukrovej trstine, ryži i tabaku. Chýr doďaleka šírili aj vysokokvalitné kávové zrná. Kto by si však pamätal komplikovaný, dlhý názov „Villanueva de la Boca del Monte del Valle de Abra“? A tak keď rastúce mesto v roku 1737 vyhlásili za metropolu krajiny, na počesť patróna Jozefa ho premenovali na San José. Predtým však o svoje postavenie muselo ešte súperiť s mestami Alajuela, Cartago a Heredia. Aby nikto na nikoho nežiaril a bolo učinené zadosť dôležitosti všetkých miest, vymyslel ktosi rotačný systém. No ten sa neosvedčil (bol veľmi nákladný) a San José si napokon svoje postavenie muselo vybojovať až vojenskou cestou. Potom nastali časy jeho rozkvetu, k čomu prispela najmä čoraz žiadanejšia káva. Vďaka nej zbohatlo mesto natoľko, že si miestni dali vydláždiť ulice, vybudovať električkové trate i plynové osvetlenie. Elektrické osvetlenie malo dokonca ako tretie na svete a tiež patrilo k prvým mestám, kde natiahli telefónne káble. Dnes je San José živou, modernou stredoamerickou metropolou. Iba architektonických pamiatok tam nájdeme poskromne, za čo môžu tunajšie početné zemetrasenia.
Keď káva, tak najlepšia
Kostarická káva sa považuje za jednu z najlepších na svete a patrične to odzrkadľujú aj jej ceny. Za kvalitu vďačí najmä prírode: vulkanická pôda na tamojších plantážach je bohatá na minerály a dáva káve skvelú, ucelenú chuť. O ďalšie sa postarala kostarická vláda, ktorá v roku 1988 prijala rozhodnutie, že v tejto krajine môžu farmári pestovať výlučne odrodu arabica. Pre ňu je typický vysoký obsah kofeínu a aj po upražení má intenzívnu arómu a chuť. Pritom kávovníky by ste v Kostarike ešte pred tromi storočiami nenašli. Prezieraví podnikatelia ich však doviezli z Etiópie a keď sa v 19. storočí ukázal potenciál tejto plodiny, štát ľuďom zdarma ponúkol pôdu. Nasledoval kávový boom a dnes Kostarika s 200.000 tonami ročne patrí k najväčším exportérom kávy na svete. Domáci však zväčša na ňu nemajú peniaze, takže krajina musí dovážať lacnejšiu robustu. Kostaričania najradšej pijú kávu prekvapkávanú cez filter z gázy, vytvarovaný do komického valcovitého tvaru. Takéto kávovary nazývajú chorreadores.
Lístky namiesto hviezdičiek
Naháňanie sa za hviezdičkami to pre mnohých majiteľov hotelov či reštaurácií často stelesňuje životný cieľ. Kostarické hotely však usilujú o iné: získať zelené lístky. Čím lepšie plnia zásady ekologického hospodárenia, tým väčší počet sa im ujde. Pura vida, teda čistý život, je totiž v Kostarike niečo ako novodobé náboženstvo. A podľahla mu celá krajina. Do ekologických aktivít nezapája len domácich, ale aj dva milióny turistov, ktorí tam ročne prichádzajú – mnohí práve kvôli čistej, zachovanej, panenskej prírode, krásnej subtropickej flóre, množstvu zvierat, vtákov či hmyzu. V hotelovej izbe hostia nájdu návod, ako šetriť vodu, elektrinu, všade vidieť nádoby na separovanie odpadov. S udeľovaním lístočkov za rozvoj programu za trvalo udržateľný život prišla Kostarická turistická agentúra. Jeho súčasťou je aj zachovávanie kultúrnych tradícii, uprednostňovanie domácej kuchyne a lokálnych surovín i zamestnávanie miestnych ľudí.
Maľované mestečko
Len kúsok od San José, v mestečku Sarchi, máte pocit, akoby sa zastavil čas. Stroje na opracovanie dreva tam poháňa voda, ľudia ručne vyrezávajú a maľujú drevené dielce. Manufaktúru na nábytok tu pred vyše sto rokmi založili bratia Daniel a Pedro Corralesovci. Preslávili ich najmä stoličky sillas sarchí, pomaľované pestrými žiarivými farbami. Neskôr týmito ornamentmi začali zdobiť aj volské vozy cureña, ktorými zvážali kávové zrná z plantáží. Z pomaľovaného dreva boli aj kolesá, lebo tie lepšie vydržali náročnú cestu z plantáží, tiahnucich sa po prudkých svahoch Kordiller. Pestrofarebné vozy vidieť v Kostarike na mnohých miestach. Sú súčasťou histórie, jedným zo symbolov krajiny. Niet slávnosti, kde by sa neobjavili v sprievode. Rovnakými pestrofarebnými ornamentmi miestni umelci zdobia rôzne úžitkové predmety, riady a suveníry.