George Harrison – Tichý Beatle

Simonetta Zalová

foto Sita, Isifa

 

Vraj mal v živote sakramentské šťastie: hral v najslávnejšej kapele sveta, a pritom nebol ani ktovieako talentovaný. Sám si často kládol otázku: „Prečo práve ja?“, z čoho pramenila jeho rozorvanosť: materiálny blahobyt striedal s duchovným odriekaním, obklopený luxusom hľadal večnú blaženosť.

 

Beatles nenávidel a po ich rozpade úplne rozkvitol. Vtedy vznikli aj jeho najväčšie hity: Something, Here Comes The Sun a My Sweet Lord – keď ich človek počúva, staré vyše štyridsať rokov, „raduje sa každučký atóm v jeho tele“. Tak si George Harrison predstavoval božskú blaženosť.

 

A Hard Day's Night (1964) - filmstill

 

Obyčajné šťastie

Veril, že má korene v Indii, že v minulom živote bol Ind. Čím viac sa ponáral do indickej kultúry a filozofie, tým viac sa odstrihával od svojho skutočného miesta narodenia. Ním bol obyčajný dom v obyčajnej štvrti v juhovýchodnom Liverpoole. Aj detstvo mal obyčajné. Obyčajne šťastné a spokojné. George Harrison sa narodil 25. februára 1943 ako najmladší zo štyroch súrodencov. Otec pracoval ako vodič autobusu, mama na čiastočný úväzok vypomáhala v zeleninárstve. Rodičia svoje deti milovali, dôverovali im a bezvýhradne ich podporovali. Pattie Boydová, Georgeova prvá manželka, si to všimla hneď pri prvej návšteve a srdečnú rodinnú atmosféru u Harrisonovcov popísala takto: „V rodine majú k sebe veľmi blízko. Panovali tam vrelé vzťahy. George sám sa vyznačoval veľkou vnútornou istotou a pevnosťou, ktorú bez láskyplného detstva človek len tak nezíska.“

Na základku chodil o tri roky nižšie, ako John Lennon, ale v tom čase sa chalani ešte nepoznali. Učil sa rád? Hádajte! Sám to vyjadril celkom jasne: „Školu som neznášal.“ A punktum. Vraj v nej operovali fašistickí učitelia, ktorí zo žiakov vychovávali šedý priemer bez chuti a zápachu. To ho štvalo. Ale inak nemal veľmi proti čomu rebelovať a keď mu už škola liezla na nervy, vypustil paru vo fajčiarskom krúžku na zadnom dvore.

 

Muzikant na plný úväzok

Za synovi prvú gitaru, ohranú španielku, pani Harrisonová zaplatila 3 libry 10 šilingov. Odvtedy ju nepustil z ruky, driloval akordy, až mu krvácali prsty. To mal trinásť rokov. Po čase mama našetrila peniaze na lepší nástroj a otec poprosil rodinného priateľa, aby dal Georgeovi pár lekcií hry na gitare. S Paulom McCartneym, spolužiakom zo strednej, ktorý chodil o rok vyššie, jazdili každé ráno do školy tým istým autobusom. Dali spolu reč, zistili, že sa im páči tá istá hudba a tiež, že sa aj oni pokúšajú robiť muziku. Teda, hlavne Paul, ktorý už hral v ozajstnej kapele, The Querry Men, ktorej šéfoval 17-ročný John Lennon, študent umenia. Toho prcka v kapele nechcem, sucho sa ohradil John, keď videl šťúple chlapča s gitarou (George: „Bol som naozaj maličký, vyzeral som na desať.“). Ale Paul Johna presviedčal, aby to s Georgeom skúsili. Mohol teda zostať, do karát mu hrala jeho povaha – zvlášť sa nenadrapoval, bol tichý, poriadny a vedel sa sústrediť. Pani Harrisonovú synovo hranie nadchlo, najmä keď videla, ako strašne ho to baví a pán Harrison musel chvíľu predýchavať, že sa zo syna nestane elektrikár, ale napokon sa aj on nakazil manželkiným nadšením. „Chovala sa takmer ako jeho tajný spiklenec, urobila by čokoľvek, len aby mohol hrať na gitaru,“ píše Pattie Boydová o Georgeovej matke. Rodičia kapele dokonca vyjednali prvé koncerty – Quarry Men hrali na vianočnom večierku spoločenského klubu autobusového depa, ktorému predsedal Georgeov otec. A škola? Nech žije škola života! George mal sedemnásť, keď sa z neho stal muzikant na plný úväzok.

 

Hamburg, mesto hriechu

Nasledovalo obdobie, dnes už dopodrobna zdokumentované ako pevná súčasť legendárnej histórie Beatles. Ponechajme teda stranou, ako sa kapela pretĺkala po studených liverpoolských tančiarňach, ako po prvý raz vyrazila z rodného mesta na šnúru do Škótska, prevráťme list v kalendári, s ktorýmsi dátumom v auguste 1960, keď Beatles dorazili do „skazeného“ Hamburgu, kde v miestnom klube hrali deň čo deň, sedem dní v týždni, vyše troch mesiacov. Stačí, keď k tomuto obdobiu poznamenáme to, čo sa píše vo všetkých análoch Beatles: V Hamburgu Chrobáci ako kapela v pravom slova zmysle vznikli. Dennodenné hranie ich stmelilo po hudobnej i osobnej stránke. George však na nemeckej pôde čelil „drobnému“ problému: nebol ešte plnoletý, a tak sa do Hamburgu dostal sériou „drobných“ podvodov. S Hamburgom sa spája ešte jeden dôležitý fakt jeho osobnej histórie: stratil tu panictvo – vraj v prítomnosti ostatných členov kapely, keďže všetci bývali pekne pohromade v nevetranom kutlochu za javiskom klubu. A tiež sa v to leto poriadne vytiahol, konečne vyzeral ako ich rovesník…

 

Šialenstvo zvané beatlemánia

Z druhého nemeckého turné sa vrátili domov ako hviezdy. George hral na sólovú gitaru, ale nepredvádzal sa, na rozdiel od Paula, ktorý aj ako basgitarista chcel pre seba vytrieskať maximum pozornosti. V roku 1962 sa ku kapele pridal Ringo Starr (nahradil bubeníka Peta Besta) a jej oficiálnym manažérom sa stal Brian Epstein. Potom už išlo všetko veľmi rýchlo.

V Nemecku hrali celkom štyrikrát a a ako George neskôr poznamenal, Hamburg, čo sa živého hrania týka, bola absolútna špica. Ľudia sa valili na ich koncerty predovšetkým kvôli hudbe. Keď pesnička She Loves You odštartovala v roku 1962 vlnu beatlemánie a kapela svojimi hitmi valcovala všetky svetové hitparády, nikoho už nezaujímalo, čo Beatles na pódiu vlastne hrajú – davy fanúšikov divo jačali a ich rev prehlušoval každý tón…

Rýchlo a zbesilo. Tak sa odvíjali ich životy v čase, kedy sa z Beatles stala najslávnejšia kapela na svete. Chrobáci lietali súkromnými lietadlami, užívali si luxusné autá, objavovali sa v najprestížnejších svetových televíznych show, potriasali si ruky s najslávnejšími ľuďmi planéty a každý sa k nim správal, akoby pochádzali z kráľovského rodu (John Lennon neskôr povedal, že Beatles boli „bigger than Jesus“, čím poriadne rozčúlil veriacich na celom svete).

Keď George oslavoval 21 rokov, pred rodičovským domom sa vystriedalo sedem nákladných áut s blahoželaniami od fanyniek. Niekedy vtedy otcovi ponúkol, že ak prestane chodiť do práce, bude mu vyplácať trojnásobok mzdy, akú dovtedy zarábal. A pridal k tomu aj nový dom v grófstve Lancashire, kam sa Harrisonovci bez váhania nasťahovali. To už ale slávny Beatle býval v londýnskom West Ende. Na rozdiel od Lennona a McCartneyho, ktorí nasávali  atmosféru mesta v galériách s moderným umením, na filmových projekciách a debatách s vtedajšími vyhlásenými intelektuálmi, George svoje koníčky v jednom interview zhrnul do krátkej vety: „Jazda autom, hudba a dievčatá.“ Netrápili ho žiadne veľké ambície, na čo aj, v kapele šéfovali John a Paul a ak sa aj George chcel občas prejaviť, John ho drzo zahnal do kúta. Producent George Martin to vyjadril presne: „John a Paul sa vzájomne hecovali, ich spolupráca často vyzerala skôr ako súťaž. Zato George stál bokom ako kôl v plote, nemal, s kým by spojil svoje sily.“

 

John Lennon, Paul  McCartney, George Harrison, Ringo Starr 

 

Preč, preč, neobťažuj ma

McCartney a Lennon medzi sebou bojovali ako dvaja kohúti na jednom smetisku: ich rivalita sa spočiatku Georgea nijako nedotýkala. On sa do súbojov nezapájal a oni ho nebrali na vedomie. O žiadnej konkurencii nemohlo byť ani reči. Postupne sa však aj George začal prebúdzať: ako gitarista, ale predovšetkým ako autor a skladateľ. V titulnej skladbe prvého albumu Please Please Me (1963) vymyslel známy gitarový riff a odspieval dve pesničky: Do You Want To Know A Secret a Chain. Na druhý album With The Beatles autorsky prispel s pesničkou Don’t Bother Me (Neobťažuj ma), prvou, ktorú sám napísal aj zaspieval. Názov i celý text pôsobia v kontexte vtedajších skladieb Beatles dosť netypicky, napriek tomu verne odrážajú Georgeov vzrastajúci duševný nepokoj: „Tak choďte preč / nechajte ma samého / Neobťažujte ma.“ Nočná mora, ktorá sa s temným šuchotom prikradla spolu s beatlemániou, začínala rozpínať svoje krídla… „Horor, na ktorý nechcem ani pomyslieť,“ tak Harrison sám zvykol charakterizovať beatlesovskú éru. Na tretej doske A Hard Day’s Night sa čoby autor a spevák síce opäť držal v úzadí, ale ako poznamenáva G. Thomson v biografii Za zatvorenými dvermi, „čoby sólový gitarista sa už začal presadzovať veľmi sebavedome. Po prvý raz sa tu stretávame s jeho typickým zvonivým zvukom dvanásťstrunovej gitary, ktorý krátko potom začali napodobňovať muzikanti po celom svete.”

 

Náhodný víťaz v lotérii

Počas nakrúcania filmu A Hard Day’s Night (Ťažký deň) sa stretol s 19-ročnou modelkou Pattie Boydovou – hrala jednu zo štyroch školáčok, ktoré cestujú s Beatles vo vlaku. George ju pozval na rande a ona odmietla. Uspel až na  druhý či tretí raz. „So zamatovo-hnedými očami a gaštanovými vlasmi bol najkrajší chlapec, akého som kedy videla.“ Jeho ctiteľky zúrili. Pattie dostávala hrozivé listy, v ktorých sa jej neznáme dievčatá vyhrážali prekliatím, urieknutím, ba aj smrťou. To bola tá menej príjemná stránka života s členom najslávnejšej kapely sveta. Ale ani George už hranie v Beatles nepovažoval za takú zábavu ako na začiatku. Všadeprítomný jačiaci dav fanúšikov ho desil čoraz viac, bez ochranky sa nemohol pohnúť ani na krok. Nikde nemal pokoja, akurát tak v zamknutej kúpeľni hotelového apartmánu, dodáva Pattie. Zrazu toho začalo byť príliš a radosť z hrania vystriedala trauma, ktorú Harrison neskôr popisoval ako „úzkosť, paniku a záchvaty paranoje.“ Tvrdieval, že sa z traumy zvanej Beatles spamätával celý život. Aj Pattie si všimla, aký je vydesený, že ho raz niekto zabije. Či už z lásky, alebo nenávisti. V Japonsku Beatles strážili stovky bodyguardov. Na streche hotela Hilton, kde bývali, hliadkovali ostreľovači, lebo George dostal list, v ktorom sa mu ktosi vyhrážal smrťou. To je len jeden príklad z mnohých…

A trpel aj v kapele. Paul a John si ho ostentatívne nevšímali. „Celé roky som cítil, že ma ignorujú a podceňujú.“ Zatiaľ čo McCartney a Lennon skladali pesničku za pesničkou, George zápasil vo svojom vnútri s otázkou: Prečo práve ja? „Pripadal si ako náhodný víťaz v lotérii,“ píše G. Thomson. „Sláva sa mu jednoducho prihodila, zdalo sa mu, že sa na tom sám ani zvlášť aktívne nepodieľal.“ A to ho frustrovalo. Nevedel, čo si so sebou počať.

 

Spolu s Pattie

S Pattie Boyodovou sa vzali 21. januára 1966 a Paul im šiel za svedka. George mal svoju ženu najradšej doma, nepáčilo sa mu, že pracuje ako modelka a býva často preč. Chcel ju len pre seba, aby sedela v kuchyni a čakala naň tak, ako to po celý život robila pani Harrisonová. Pattie, aj keď nerada, sa prispôsobila: obmedzovala fotenie, až nakoniec s modelingom úplne sekla. V kapele platil zákaz brávať manželky či priateľky na turné, takže Pattie doslova sedela doma v kuchyni a čakala, kým sa manžel vráti z koncertnej šnúry. Ten si však zatiaľ užíval všetko, čo k sláve a úspechu Beatles patrilo: dievčatá striedal ako na bežiacom páse a keď sa vrátil z prvého pobytu v Indii, pre svoje zálety mal aj „filozofické“ vysvetlenie: ako Krišna a iní duchovní vodcovia hinduizmu, aj on sa chcel obklopovať mladými konkubínami. Mal všetko, čo chcel: autá, hudbu, dievčatá, napriek tomu sa vo svojom vnútri stále cítil akosi nepatrične. Ako divák, ktorý sedí v kine na nesprávnom sedadle. Vie to, ale nepresadne si tam, kam patrí, lebo odtiaľto má lepší výhľad na plátno. „Uvedomil som si, že ma už v podstate nič nebaví.“ Mal dvadsaťtri, písal sa rok 1966, kedy Beatles odohrali posledný koncert a v dôsledku „ponorky“ si dali trojmesačnú pauzu. „Chcel som niečo lepšie. Hovoril som si, aké skvelé by bolo stretnúť niekoho, kto by na mňa urobil ozajstný dojem. A potom som sa zoznámil s Ravim.“

 

Spolu s Ravim

Prišlo to ako mohutný príboj, ktorý zalial jeho srdce šťastím a láskou.Na Raviho Šankara, uznávaného indického hudobníka a majstra v hre na sitaru, Georgea upozornili kamaráti muzikanti (mimochodom, Ravimu sa v roku 1979 narodí dcéra, z ktorej vyrastie speváčka a hudobníčka Norah Jones). Kúpil si Raviho platňu a so záujmom si ju vypočul. „Mal som pocit, že tú hudbu poznám odjakživa,“ vyznal sa neskôr v podobnom duchu, ako keď tvrdil, že jeho astrálnym domov vždy bola, je a bude India. Ravi hovorieval, že človeku trvá dvadsať rokov, kým sa naučí hrať na sitaru a ďalších dvadsať, než tento nástroj ovládne ako majster. George si to vzal k srdcu a cvičil trikrát denne. „Sitara celkom vyplnila môj hudobný život.“ Sedel na zemi bosý, so skríženými nohami, ktoré si takmer necítil od bolesti a hral. Bol do indickej hudby a sitary úplný blázon. Po prvý raz zvuk tohto strunového nástroja počujeme v skladbe Norwegian Wood – sitara jej dala nezameniteľný, originálny feeling: „Presne to tá pesnička potrebovala.“ Georgeova hra sa stále zlepšovala, stačí si vypočuť skladbu Love You To, ktorú sám zložil i otextoval – jeho part v nej považujú znalci za „najlepší sitarový inštrumentálny výkon, aký kedy západný rocker dosiahol.“

Ravi sa Georgeovi venoval s trpezlivosťou a láskou. Pochopil, že jeho zápal pre indickú hudbu nie je len módna záležitosť, ale vec hlbokého duchovného precitnutia. Na cestách po Indii a neskôr aj v Anglicku uprednostňoval indické jedlo, študoval staré texty hinduizmu (napríklad posvätnú Bhagavadgítu), cvičil jogu, meditoval, obmedzoval drogy, s výnimkou marihuany, pri tej zostal takmer celý život. (K drogám a alkoholu sa však v ďalších etapách svojho života pravidelne vracal.)

Cestu do Indie absolvoval viackrát, do letopisov Beatles sa však najvýraznejšie zapísala tá, keď sa všetci štyria Chrobáci aj so svojimi partnerkami zúčastnili kurzu transcendentálnej meditácie, ktorý v ašrame v indickom Rišikeši viedol guru Mahariši Maheš Jógi. Aj keď veľké indické dobrodružstvo skončilo predčasne (z rôznych dôvodov postupne všetci členovia z ašrámu odišli), pre Georgea to bol začiatok cesty, po ktorej s väčšími či menšími odbočkami už kráčal po celý život. Pattie k tomu vo svojej autobiografii poznamenáva: „George si nebol istý, prečo je taký slávny. Vedel, že je nadaný muzikant, ale tiež vedel, že existujú tucty nadaných muzikantov, niektorí nadanejší než on, ale on jediný bol slávny po celom svete.“ Hľadal vysvetlenie a Ravi, indická hudba a Maharišiho meditácie mu v tom mali pomôcť.

 

RP BEATLES MARTIN 

 

Prichádza slnko

Po Rišikeši už nič nebolo ako predtým. Tak to aspoň videla Pattie. George sa stiahol do seba, celé hodiny meditoval, modlitebné koleso nespúšťal z rúk, monotónne si pospevujúc svoju mantru. Býval náladový, nevrlý, mrzutý, až depresívny. Vzďaľoval sa od Pattie čoraz viac, akoby ho pozemská láska už viac nelákala. Trávil veľa času vonku, domov sa vracal nadránom, niekedy neprišiel vôbec. Rodinné hádky sa točili okolo jeho nevier, Pattie mu vyčítala, že jej zahýba, on ju obviňoval, že je podozrievavá, žiarlivá a protivná. Ale netrpela iba Pattie, Georgeove nepredvídateľné nálady museli znášať aj iní z jeho okolia. Keď si nemohol presadiť, čo chcel, použil svoj osvedčený slovný hmat: „Ja som predsa Beatle!“ Bol zvyknutý, že nech si zmyslí čokoľvek, okamžite mu to naservírujú na striebornom podnose. Ak nie, zúril. Aj v kapele boli výbuchy zlosti a hádky na dennom poriadku. Chalani sa už dlhšie nemohli vystáť a George už nebol ochotný znášať urážky a večné podceňovanie. Hneval sa na ostatných, ale aj sám na seba: „Svoje ego som neznášal skrz-naskrz,“ glosoval neskôr.

V čase, keď už každý ťahal za iný povraz a atmosféra v skupine bola taká dusná, že zvukári sa radšej zdekovali skôr, ako vybuchla ďalšia hádka, sa Chrobáci ešte zmohli na poslednú spoločnú dosku, legendárnu Abbey Road. Z Georgeovej produkcie sa na ňu dostali dve skladby. Dnes, keď ich nesmrteľnosť už preveril čas, sa práve o nich hovorí ako o tom najlepšom, čo Harrison dal rockovej muzike. „Here comes the sun / here comes the sun / And I say it’s all right.“ Jednoduchou spevavou melódiou si opäť uctil Indiu a jej spirituálne dedičstvo (G. Thomson ju opisuje ako „jeden z najpodarenejších Harrisonových pokusov o miešanie západných a východných hudobných vplyvov“). Skladbu Something vraj napísal pre Pattie. Neskôr vysvetľoval, že pesnička je milostným vyznaním Krišnovi, ktorého však oslovuje v ženskom rode, aby si nikto nemyslel, že je teplý. Tak či onak, Something je Harrisonova životná skladba – to mu už nik nevezme. „Je to skvelá vec,“ povedal o nej dokonca i John Lennon.

 

Nový život

V roku 1970 sa Beatles oficiálne rozpadli. Koncom toho istého roku Harrison vydal svoj sólový projekt All Thingh Must Pass a stal sa prvým trojalbumom v dejinách rockovej hudby. V osemnástich skladbách hrá striedavo vyše dvadsať muzikantov, vrátane Ringa Starra a Erica Claptona – tí sa objavujú aj na legendárnej nahrávke My Sweet Lord, uhrančivej „popovej mantre“ (Hm, my lord /  I really want to see you / Really want to be with you…), ktorou sa Harrison opäť pokúšal chytiť boha za nohu a stiahnuť ho na zem. Zároveň však vyjadril obavy, ako toto „priamočiare vyznanie viery“ zapôsobí na ľudí – predsa len sa v skladbe miešalo židovské „aleluja“ s odriekavaním mantry Haré Krišna… Skladba ale zafungovala a stal sa z nej hit. V Amerike sa niekoľko týždňov držal na prvom mieste hitparády, čo Lennon sarkasticky okomentoval slovami: „Zakaždým, keď si pustím rádio, počujem ‚Oh my Lord‘ – fakt si už začínam myslieť, že Boh existuje!”

V závere pesničky George spieva mantru Haré Krišna – táto hinduistická sekta (na rozdiel od iných náboženstiev, v ktorých sa zakazuje vysloviť meno božie) tvrdí, že práve spievaním Krišnovho mena človek splýva s božskou bytosťou. George mal na krišnovcov slabosť, a tak keď sa v roku 1970 presťahoval do novogotického zámku Friar Park, pozval niekoľko rodín Haré Krišna, aby tam bývali s ním a Pattie. Mali im pomáhať so záhradou a variť. Pattie to príliš nenadchlo (s istým rodinným známym zdieľala názor, že je to „banda pijavíc“), ale George na nich nedal dopustiť a svoju náklonnosť k nim napokon spečatil v roku 1973, keď za 230.000 libier hnutiu kúpil sídlo Piggott’s Manor v grófstve Hertfordshire, kde Medzinárodná spoločnosť pre Krišnovo vedomie (ISKCON) sídli dodnes.

Vo Friar Parku si George postavil súkromné nahrávacie štúdio, v ktorom trávil dni a noci. V prestávkach medzi nahrávaním záhradníčil. Sadil kvety, vytrhával burinu, strihal ozdobné kríky. „Záhrady mám rád,“ vyznal sa neraz. „Dávajú človeku plno potešenia. Je to trochu ako meditácia – keď sa rýpete v hline, nádherne si vyčistíte hlavu.“ Po rozpade Beatles sa konečne cítil slobodný. Pattie to popísala takto: „Uvedomil si, že mu voľnosť prináša nevídané množstvo radosti a šťastia.“ Počas nahrávania All Things Must Pass sa obklopil skvelými muzikantmi na čele s Claptonom, svojím najlepším priateľom. Nikdy nemal rád, keď sa pozornosť upierala len na neho a aj teraz sa o ňu ochotne rozdelil s inými. Po vydaní All Thing Must Pass sa zdalo že má našliapnuté k ďalšej skvelej kariére. Až po rokoch sa ukázalo, že onen odrazový mostík bol vlastne vrcholom jeho kariéry. Hoci nahral ďalšie dosky a ako hudobník bol aktívny do konca života, na All Things Must Pass akoby už povedal všetko, čo chcel. „Zdvihol latku tak vysoko, že už ju nikdy nepreskočil,“ poznamenal jeho spoluhráč Bobby Whitlock.

 

Koncert pre Bangladéš

Prvého augusta 1971 sa v newyorskej Madison Square Garden uskutočnila vôbec prvá masová dobročinná akcia v dejinách rockovej hudby. Časopis Rolling Stone označil Koncert pre Bangladéš za „hviezdy okamžik“ v živote Georgea Harrisona. Bývalý člen Beatles ho zorganizoval, aby upriamil pozornosť sveta na chudobný štát Bangladéš, ktorý okrem občianskej vojny s desiatkami tisíc obetí pustošil aj ničivý cyklón, takže mu hrozila humanitná katastrofa. Na problém ho upozornil Ravi Šankar, ktorý chcel sprvu čosi podobné zorganizovať sám, avšak v menšom meradle. Harrison mal na prípravu mamutieho koncertu šesť týždňov – prvý august bol totiž jediný termín, kedy bola prestížna newyorská hala voľná. Sprvu to vyzeralo, že sa Beatles podarí dostať znovu na pódium. Paul síce hneď odmietol, Ringo však bol za a po dlhšom váhaní prisľúbil účasť aj John (na poslednú chvíľu však svoju účasť odriekol). Z ďalších slávnych mien na koncerte vystúpili Eric Clapton, Bob Dylan i Ravi Šankar. Po hudobnej stránke to bol triumf, čo sa vyzbieraných peňazí týka, dosť veľká bieda. Nikto predtým s podobným projektom nemal skúsenosti, a tak ho sprevádzalo množstvo chýb, zmätkov a omylov. Ako charitatívna akcia nebol oslobodený od daní a na neznalosť finančnej stránky veci doplatil i Harrison, keď musel zaplatiť dane vo výške jeden milión libier za film, ktorý z koncertu vznikol. Napriek všetkým tienistým stránkam bol však Koncert pre Bangladéš tým, čomu sa dnes hovorí „lepšia stránka pop music“ – upriamil pozornosť sveta na jednu z najchudobnejších krajín planéty a otvoril dvere podobným benefičným akciám, aké začiatkom 80. rokov odštartovala séria koncertov Live Aid Boba Geldofa.

 

Jeho Kazateľstvo

V roku 1973 sa fanúšikovia dočkali ďalšej sólovky slávneho ex-Beatla. Living In The Material World mala slušné recenzie, niektorí kritici ju dokonca považovali za ucelenejšiu a hudobne zaujímavejšiu ako All Things… Trochu horšie z toho vyšli texty, George nebol žiaden básnik, ktorý by sa vedel vyjadrovať v poetickej forme, a tak z textov preniknutých duchovnými témami čpel kazateľsky tón. Občas s tým šiel poriadne na nervy. Slovami jedného jeho spolupracovníka: „Toľko svätých rečí, že by sa jeden rozplakal.“

Pattie si vo Friar Parku pripadala čoraz viac ako piate koleso u voza. George ju odstrihol od úprav okolo domu, záhrady, dokonca aj od kuchyne, keď namiesto manželkinej vegetariánskej stravy jedával to, čo mu navaril jeho indický podnájomník. Pattie: „Už som nebola jeho partner v ničom, čo podnikal.“ Dlhoročná rodinná priateľka Chris O’Dellová popísala krízu manželov takto: „Hlavným dôvodom, prečo sa ich vzťah rozpadol, bola Georgeova posadnutosť duchovnom. Spiritualita vyplnila i miesto, ktoré kedysi v jeho srdci patrilo Pattie.“ Ponorený do seba George meditoval alebo celé dni spieval mantry. Potom si šľahol lajnu koksu a vyrazil na párty. Modlil sa a vzápätí ho pohltil alkohol a drogy, spieval mantry a flirtoval so ženami, cvičil jogové pozície a hneď nato sa z domu vyrútil na jednom zo super luxusných športiakov. Potácal sa medzi materiálnym blahobytom a spiritualitou, ktorá ho mala pozdvihnúť nad čisto fyzickú existenciu do sfér duchovnej blaženosti. Mnohým jeho súčasníkom táto rozorvanosť pripadala smiešna, volali ho „Jeho Kazateľstvo“. A že to George občas dokázal riadne zaklincovať: „Je jedno, čo sa deje,“ vyhlásil napríklad, „vojny alebo vodíkové bomby, na celkový plán to nemá žiaden vplyv.“ Podľa Pattie ho zmenil aj kokaín, droga vyostrila nepríjemné stránky jeho povahy. Píše: „S Georgeom bolo také ťažké hovoriť. Keď sa s ním človek pokúšal nadviazať rozhovor, nevedel, či mu uprostred svojho pospevovania odpovie, alebo odtrhne hlavu.“ Bol podráždený, nepriateľský, podliehal výbuchom zúrivosti. Pattie stále miluje, prehlásil, ale láska k žene mu už nestačí. Na početné bokovky však tento výrok zjavne neplatil. Začal si so ženou svojho kamaráta Rona Wooda z Rolling Stones, neskôr mal aférku s Maureen, Ringovou manželkou… Napokon sa Pattie zbalila a odišla k Ericovi Claptonovi, ktorý ju bombardoval milostnými návrhmi už celé mesiace a Georgeovi na rovinu povedal, že miluje jeho ženu. Situácia ako vystrihnutá z mexickej telenovely mala nervy drásajúce pokračovanie: v roku 1979 sa Pattie za Claptona vydala, ich manželstvo však od začiatku poznamenali Ericov ťažký alkoholizmus, množstvo nevier a následne jeho dve nemanželské deti s dvomi rozdielnymi ženami. Po piatich rokoch ho Pattie opustila. Happy end sa v tomto prípade nekonal.

 

Rockový dinosaurus

Americké turné, na ktoré sa George vydal v roku 1974, rocková história odsúdila ako najväčší prepadák v jeho kariére. Pre ilustráciu: predstavte si, že si kúpite lístok na koncert slávneho ex-Beatla a namiesto hitoviek, na ktoré ste sa tak veľmi tešili, počúvate vašim ušiam ťažko prístupnú indickú hudbu akéhosi Raviho Šankara, ktorého uctieval ako boha a keď ho vítal na pódiu, zakaždým pred ním padol na kolená. Publiku však bol indický inštrumentalista ukradnutý, chcelo vidieť rockovú show v hlavnej úlohe s bývalým Beatlom. Z hľadiska často zaznieval piskot, no Georgea to nerozhodilo. Novinárom povedal, že nikoho nenúti, aby chodil na jeho koncerty. A je mu vážne fuk, či bude mať prázdnu sálu a či sa budú predávať jeho platne. „Neláka ma imidž Georga z Beatles. Ak chce niekto niečo také, nech si zájde na Wings. Prečo žiť minulosťou? Ja žijem tu a teraz, či sa to niekomu páči, alebo nie.“ Pred šnúrou poskytol rozhovor časopisu Rolling Stone a čitateli si v ňom mohli prečítať napríklad aj toto: „Som obyčajným sluhom sluhu, ktorý slúži sluhovi sluhu Krišnu. Som pokojný drevorubač, šťastný, že môže byť zrnkom prachu v zázraku stvorenia.“ Skutočne bol tento človek niekedy členom Beatles?

Pomaly sa z neho stával „rockový dinosaurus“. Zadebnil sa doma, v sebe, nezaujímalo ho, čo sa deje vonku, v hudobnom svete. A dialo sa toho viac než dosť! Na scéne sa objavili David Bowie, Roxy Music, frčal glamrock, neskôr heavy metal, punk. Tu sú niektoré z jeho výrokov: „Z muzikantského hľadiska sú tie punkové kapely zúfalé… iba kopec rámusu a nič za tým“. Alebo: „Radšej budem ako idiot skákať a spievať Haré Krišna, než by som podobne hlúpo poskakoval po pódiu v topánkach na podpätku a s make-upom.“

Po albume Dark Horse vydal do konca 70. rokov ešte tri ďalšie platne, ktoré sprevádzali vlažné reakcie. Nekoncertoval, zato sa v septembri 1978 oženil. Mesiac pred sobášom sa mu narodil syn Dhani (slová Dha a Ni označujú šiesty a siedmy stupeň indickej hudobnej stupnice). Matkou Harrisonovho jediného potomka sa stala Olivia Ariasová, Američanka  mexického pôvodu, ktorá pracovala ako sekretárka hudobnej spoločnosti A&M. Georgeovi sa tak splnila predpoveď astrologičky, že stretne ženu tmavšej pleti (on si myslel, že to bude Indka), ktorá zohrá v jeho ďalšom živote významnú rolu… Pesničku Dark Sweet Lady napísal pre Oliviu, ale až chytľavá Blow Away ho vrátila opäť do rádií. Zaujímalo ho to? Zrejme ani veľmi nie.

 

Rocker v papučiach

Začiatkom 80. rokov sa vyskytoval snáď na každých pretekoch F1 vo svete. Kamarátil sa pilotmi formuly, najmä s Jackiem Stewardom, sám jazdil na drahých autách – tento šport ho bavil zo všetkého najviac. Párkrát do roka si aj s rodinou odskočil oddýchnuť na Havaj – pre „odľahlú krásu“ si zamiloval ostrov Maui a kúpil tam dom.

V roku 1981 vydal svoju v poradí deviatu sólovú dosku Somewhere in England. Jedna z jej pesničiek, All Those Years Ago, niesla venovanie J.O.L. John Ono Lennon. Zavraždený 8. decembra 1980 v New Yorku. Platňa vyšla ani nie šesť mesiacov po Lennonovej smrti. Zrazu boli Beatles a všetko, čo s nimi súviselo, opäť v kurze. Vrátane tohto songu. G. Thompson v Harrisonovej biografii však udáva veci na správnu mieru: „Z príjemnej, ale v zásade priemernej skladby z nepodareného albumu sa stal celosvetový hit.“

Po Johnovej smrti George prepadol hlbokej paranoji, že sa aj jeho niekto pokúsi zabiť. (S týmto strachom bojoval celý život od čias Beatles.) Zadebnil sa v dome, ktorý obohnal ostnatým drôtom, istý čas sa dokonca bál vyjsť aj do svojich milovaných záhrad. Prestal chodiť do miestnej krčmy, odriekol verejné vystúpenia, zrušil oficiálne akcie a keď si potreboval skočiť vonku na toaletu, požiadal kohosi z priateľov, aby mu robil štafáž. Doma sedel pri televízii a sledoval seriál Dallas – božechráň, aby ho vtedy niekto vyrušil! „Začal sa noriť do hudobných tieňov,“ povedané jazykom poézie. Bol zahorknutý, mal nepredvídateľné nálady. Spoločnosť mu robieval priateľ alkohol, najmä jeho veličenstvo monsieur Courvoisier a tiež mladé ženy, o ktoré nikdy nemal núdzu. Áno, aj naďalej meditoval, ale s mierou, lebo predtým vraj „zachádzal až príliš ďaleko“.

Už dlhšie sa kamarátil s členmi britskej komediálnej skupiny Monthy Python, ich absurdný, nemilosrdný humor ho bavil skoro tak ako rýchle autá. Tak sa stalo, že keď spoločnosť EMI na poslednú chvíľu cúvla od produkcie škandálnej filmovej paródie na Ježiša – Život Briana, pythonovec Eric Idle prišiel do Friar Parku požiadať slávneho Beatla o pomoc. George súhlasil a film zafinancoval z vlastného vrecka (za dvojmiliónovú bankovú pôžičku ručil vlastným majetkom). Šťastie praje začiatočníkom – film bol úspešný a vysoko zárobkový. Tak sa z ex-Beatla stal filmový producent a spolumajiteľ produkčnej spoločnosti Hand-Made Films. Tá sa počas nasledujúcich rokov podpísala pod také filmy ako Dlhý Veľký piatok s Helen Mirren, Zlodeji času režiséra Terryho Gilliama, Mona Lisa Neila Jordana či Šanghajské dobrodružstvo s Madonnou a Seanom Pennom, ktorý však prepadol na celej čiare a Hand-Made Films doviedol takmer ku krachu. Vo filmovej branži sa motal s väčšími či menšími úspechmi do roku 1994, teda až do chvíle, kedy zistil, že jeho spoločník si tajne napcháva vlastné vrecká. Denis O’Brien, s ktorým  podnikal vyše dvadsať rokov a považoval ho za blízkeho priateľa, ho vraj obral o 18 miliónov dolárov! O’Briena začal nenávidieť s takou silou, až to naháňalo hrôzu. V roku 1994 Hand-Made Films predal za smiešnu cenu inej produkčnej spoločnosti a viac o nej nechcel nič počuť.

 

Veľký comeback

V novembri roku 1987 prerušil obdobie hudobného ticha a nahral jedenástu dosku Cloud Nine. Bol to veľký, skutočne veľký comeback. Časopis Rollins Stone nahrávku vyhlásil za najlepší Harrisonov album od All Things Must Pass. G. Thomson glosuje: „Našiel sa v modernom vkusnom pop rocku a po prvý raz vo svojej sólovej kariére sa tiež ochotne prihlásil k odkazu Beatles.“ Nič nesilil, nemoralizoval ani nekázal, spieval jednoduché rockové pesničky, z ktorých žiarila „pokojná sila“. Opäť dal dokopy skvelú partiu muzikantov (Eric Clapton, Ray Cooper, Elton John), vrátane Jeffa Lynnea, frontmana skupiny Electric Light Orchestra. Z jedenástich pesničiek najviac zabodovala Got My Mind Set On You (coververzia Jamesa Raya z roku 1962), ktorá sa vyšplhala na prvé miesto americkej singlovej hitparády. Osobnému návratu priala aj doba – odliv punkovej vlny znamenal príliv rôznych iných hudobných žánrov. A „starí“ rockeri predchádzajúcej generácie sa začali znova objavovať na titulkách hudobných a lifestylových časopisov. Jedna takáto podarená partička dala o sebe vedieť pod názvom The Traveling Wilburys. Tvorili ju George Harrison, Bob Dylan, Tom Petty, Roy Orbison a Jeff Lynne. Páni zvučných mien nahrali album, ktorý vydali v septembri 1988. Zožal úspech a George nemohol byť viac spokojný. Hral s partiou rovnocenných muzikantov, ktorí sa v štúdiu i mimo neho náramne dobre bavili. A hoci bol hnacím motorom celého projektu, nemusel hrať prvé husle, a to ho mimoriadne tešilo.

 

Traja Beatles Threetles

V polovici 90. rokov keď kapely ako Blur či Oasis (otvorene sa hlásiace k odkazu Beatles) púšťali do éteru jeden veľký hit za druhým, sa Beatles, či presnejšie Threetles (keďže ich bolo o jedného menej), pustili do nahrávania albumu Anthology. Tento rozsiahli hudobný projekt mal dokumentovať históriu kapely, a teda riadne prevetrať archívne materiály staré vyše dvadsať rokov. Keďže Lennon si odskočil niekam na dovolenku a akosi dlho sa nevracal (McCartneyho nápad takto poňať Lennovu smrť), George, Paul a Ringo za neho dokončili pieseň Free As A Bird, ktorá sa stala úvodnou skladbou prvého dvojcédečka z troch vydaných.

Rok po vyjdení Anthology 3 (1996) lekári vyoperovali Georgovi rakovinový nádor v hrtane a absolvoval aj ožarovanie. Zdalo sa, že bude v poriadku, po roku výsledky naznačovali, že zhubná choroba sa nevrátila. Sám však verejne priznal, že rakovinu dostal z nadmerného fajčenia. Choroba zatiaľ zaliezla kdesi do kúta, smrť však na neho poľovať neprestala. Deň pred Silvestrom 1999 Harrison vo vlastnom dome prišiel takmer o život. O tretej nadránom sa do budovy Friar Parku vlámal 34-ročný Michael Abram, duševne chorý (bývalý) narkoman, ktorý trpel utkvelou predstavou, že všetci Beatles sú „čarodejníci“. Olivia začula rinčať sklo, zobudila Georgea, a ten sa šiel pozrieť, čo sa deje. Abram ho napadol, viackrát bodol nožom a prepichol mu pľúca. George mal šťastie, že mu nôž nepreťal tepnu medzi srdcom a hlavou, ale aj tak prudko krvácal. Olivii sa podarilo zavolať políciu, a kým tá prišla, horkokrvná Mexičanka útočníkovi uštedrila niekoľko rán kovovým kutáčom. Mnohí priatelia sa zhodujú, že George sa z traumatického zážitku, ktorého sa obával celý život, nikdy nespamätal. A že na jeho podlomené zdravie mal devastujúci účinok. V roku 2001 lekári žiaľ museli skonštatovať, že rakovina sa vrátila, tentoraz do pľúc. Napriek optimistickým záverom z prebiehajúcej liečby, George sa už chystal na cestu. „Duša pokračuje v ceste,“ povedal. „Viem to celkom iste, nehovorím to preto, že by som sa tým chcel utešovať.“ Do poslednej chvíle nahrával – s vedomím, že započatú prácu  po ňom dokončí Dhani a Olivia. Zomrel v Beverly Hill v dome Paula McCartneyho 29. novembra 2001 vo veku 58 rokov. Jeho popol rozprášili pri sútoku Gangy, Jamuny a Sarasváti, troch svätých riek hinduizmu…