Aneta Homzová
foto Sita, Isifa
Výsledky ich kreatívnej práce každú sezónu privádzajú ženy do vytrženia a brnkajú na strunu márnivého ženského JA. A veľmi úspešne. Značky Dolce & Gabbana, Viktor & Rolf, Dsquared2, Agent Provocateur a Proenza Schouler sú originálne aj faktom, že za nimi stoja dizajnérske dvojice. Kde sa ich cesty stretli? A aké je deliť sa o pracovné povinnosti, nápady či zisky so svojím partnerom, bývalým manželom či bratom?
Dolce & Gabbana
Dvojica: Domenico Dolce a Stefano Gabbana
Vzájomný vzťah: Bývalí partneri
Kto je kto: Dolce je ten nižší z dvojice, hĺbavá a plachá osoba. Pochádza zo Sicílie, má rád novoty, pracovná diagnóza – puntičkár. Milánčan Gabbana je o čosi mladší, vysoký, vlasatejší. Šarmantný, zábavný muž, ktorý má rád spoločnosť. Tradícia je preň svätá a v práci sa riadi vlastným inštinktom
Žena podľa D&G: Podnikavá žena na vedúcej pozícii, dokáže byť zároveň manželkou, matkou i milenkou. Ideálna Talianka. Nikdy nezabúda na svoje korene.
Základ šatníka: Korzet, extravagantný vzorovaný kabát, klasický prúžkovaný oblek, čierna podprsenka/bralet
Inšpirácia: Sicília, vidiek, talianska mafia, mytológia, femme fatale talianskej kinematografie, história, religiózne symboly, barok, zvieracie vzory, čierna farba, gýč
Každý zvlášť
Stefano Gabbana sa síce narodil v Miláne, mekke talianskeho módneho priemyslu, no nikdy k móde neprechovával prehnane vrúcny vzťah. Na rozdiel od Domenica Dolceho, ktorý odmalička dôverne poznal svet látok a strihov. Jeho otec bol totiž krajčír a vlastnil malý rodinný podnik na výrobu odevov, kde mladý Dolce chvíľu pracoval. Temperamentný Sicílčan celý život zasvätil móde, ktorá sa stala prostriedkom jeho sebavyjadrenia. „Mojou prácou je zhmotňovať sny. Je to trošku ako psychológia. Chcem ľuďom poskytnúť to, po čom túžia ešte predtým, než po tom začnú túžiť,“ hovorí Domenico. Keď mu rodný ostrov začal byť malý, odišiel do Milána, kde začal študovať módny dizajn na prestížnom Maragnoni inštitúte. Nikdy nebol prehnane študijný typ a keď nadobudol presvedčenie, že škola mu už viac nemá čo dať, odhodlal sa svoje znalosti využiť v praxi a začal obchádzať návrhárov. Jeho snom bolo pracovať pre Giorgia Armaniho. Tam však nepochodil, povestný módny dom bol zrejme ešte príliš veľkým sústom pre neskúseného mladíka.
Ako Dolce stretol Gabbanu
Dolce napokon získal miesto asistenta u návrhára Giorgia Correggiara. Písal sa rok 1980, keď v milánskom nočnom klube spoznal o štyri roky mladšieho vysokého nenúteného elegána, ktorý dal práve zbohom svojej kariére grafického dizajnéra v reklamnej agentúre. Dolce, ktorému bol mladý muž nadmieru sympatický, sa ho snažil nadchnúť pre prácu v módnej branži a dal mu tipy, ako uspieť na pracovnom pohovore u Correggiara. Jeho rady zabrali a Stefano Gabbana sa ocitol pri tvorbe športovej kolekcie. Z Dolceho a Gabbanu sa stali kolegovia, a to bol prvý krok k ich spoločnému veľkému entrée do módneho sveta.
Jedna plus jedna
Po absolvovaní 18-mesačnej vojenskej služby opustila dvojica ambicióznych mužov ateliér Correggiari a rozhodla sa skúsiť šťastie na vlastnú päsť. Od roku 1983 pár žije pod jednou strechou a tvorí bok po boku. Nápad založiť spoločnú značku vlastne skrsol v hlave ich účtovníka, čisto z praktických dôvodov. Už ho nebavilo robiť účtovníctvo pre oboch dizajnérov na voľnej nohe zvlášť, keď vlastne zväčša pracovali na spoločných projektoch pre jedného klienta. Navrhol: Prečo si do hlavičky nenapíšete Dolce & Gabbana?
Založenie vlastnej spoločnosti vo dvojici prebudilo novú vlnu dravého zápalu. So svojou prvou amatérskou prehliadkou však dieru do sveta neurobili. Gabanna bol z mizerného predaja prvej kolekcie bytostne sklamaný a možno by sa duo po prvotnom neúspechu rozpadlo, nebyť veľkorysej ponuky zo strany Dolceho rodiny, ktorá prisľúbila finančnú výpomoc. Dolce a Gabbana pokračovali v propagácii vlastnej značky, v rámci ktorej organizovali módne prehliadky na netradičných miestach, napríklad vo fast food reštauráciách. Pozvaným účastníkom prišli tematické pozvánky – hamburgery. Tento nekonvenčný prístup, o ktorom sa začalo šepkať v milánskych módnych kruhoch, im zaistil účasť na Fashion Weeku ’84. Svetového uznania sa im dostalo rok na to, keď predstavili svoju zmyselnú kolekciu Pravá žena. V 80. rokoch, kedy vplyvné módne domy presadzovali trend úzkych nohavíc či minisukní, sa Dolce a Gabbana svojou víziou romantickej Sicílčanky s postavou „krv a mlieko“ dištancovali a ohromili módne publikum. Vydobyli si povesť talianskych nostalgikov, ktorí čerpajú z národných tradícií. „Vždy nájdu cestu, ako z vás urobiť bohyňu, keď máte na sebe hoci len obyčajné čierne šaty či bielu blúzku,“ povedala o nich Isabella Rossellini. „Spomínam si na svoj prvý kúsok od Dolce & Gabbana. Bola to biela košeľa, veľmi cudná, ale strihaná tak, že moje prsia vyzerali také plné, akoby z nej mali každú chvíľu vypadnúť.“
Spolu v práci
Na návrhoch pracujú zásadne spolu, Dolce je krajčír so sklonmi k perfekcionizmu, zatiaľ čo Gabbana je senzitívny dizajnér, Dolce je rukou, ktorú vedie Gabbanovo vnímavé oko. Na otázku, ako funguje ich spolupráca, zväčša odpovedajú: „Máme rozdielny vkus, to znamená, že keď sa spojíme, vieme namiešať skutočné lahôdky. Samozrejme, niekedy je model viac ‚dolceovský‘, inokedy zasa viac ‚gabbanovský‘, vždy je však výsledkom vzájomnej dohody.“ Celou ich tvorbou sa prelína obraz veľmi ženskej a zmyselnej sicílskej ženy. Dizajnéri čerpajú inšpiráciu z tradíciami zviazaného južného Talianska: „Máme slabosť pre južanov. Sú omnoho vášnivejší. Nemáme radi, keď sa človek ohradí bariérami a snaží sa skrývať, čo cíti.“
Lavínu ošiaľu Dolce & Gabbana však spustila až udalosť po prelome dekády. Stačilo, aby si modely talianskeho návrhárskeho dua obľúbila pop ikona Madonna. Keď si v roku 1990 v Cannes na premiéru filmu V posteli s Madonnou obliekla pestré korzetové body, vykladané drahými kameňmi z dielne Dolce & Gabbana, urobila značke neuveriteľnú službu. Návrhári zaznamenali rapídny nárast tržieb a fanúšikov po celom svete. Dvojica sa speváčke odvďačila tým, že pripravila 1.500 kostýmov pre jej turné The Girlie Show v štýle erotického kabaretu, a tým definitívne potvrdila svoje renomé na módnej scéne.
Spolu po práci
Od začiatku bolo jasné, že Domenico a Stefano k sebe prechovávajú vrúcne city a ich vzťah sa nerozvíja len na pracovnom poli. Verejne však vyšli s pravdou von až v roku 2000, keď si spolu kúpili vilu v centre Milána. Práve v tom období sa však začali vzájomne odcudzovať a v roku 2005 sa napokon známy homosexuálny pár rozišiel, no zároveň sľúbil, že rozchod nijako neohrozí budúcnosť značky. Gabanna pripúšťa, že v prvých momentoch po rozchode sa chcel osamostatniť aj pracovne, ale túto myšlienku zahnal po tom, čo sa ich priateľstvo znova utužilo. „Sme veľmi dobrí priatelia – a to je všetko, sme ako bratia. Sme rodina. Vždy hovorím, že v mojom živote je Domenico osobou číslo jeden. Náš vzťah je neobyčajný. Všetkým môžeme ísť príkladom, náš milostný príbeh vlastne pokračuje, avšak bez prejavov fyzickej náklonnosti a neustálej prítomnosti toho druhého. Domenico bol prvou veľkou láskou v mojom živote a nechcem na to zabudnúť,“ vyznáva sa Stefano.
Ako nevykoreniteľní Taliani zbožňujú svoju rodinu, ktorá žije neďaleko Milána a s veľkou pravidelnosťou ju navštevujú. Obaja by si radi založili vlastnú, avšak Taliansko neumožňuje adopciu homosexuálnym párom. Dizajnéri by radi pokračovali v tom, čo pred tridsiatimi rokmi načali, no Dolce si je vedomý, že žriedlo ich kreativity sa raz vyčerpá a scénu budú musieť uvoľniť novým „hercom“. Zatiaľ to však vyzerá tak, že napriek obavám na výslní ešte chvíľu pobudnú.
Proenza Schouler
Dvojica: Jack McCollough a Lazaro Hernandez
Vzájomný vzťah: Partneri
Kto je kto: Lazaro má kubánske korene, je veselý, zhovorčivý mladík a zaujme čiernymi kaderami v modernom retro zostrihu a uhrančivým pohľadom.. Nemenej sympatický je i rebel Jack, ktorý však navonok pôsobí ľahostajne, priam punkovo. Citlivú umeleckú dušu skrýva pod neuhladeným potetovaným zovňajškom.
Žena podľa Proenzy Schouler: Mladá, moderná mestská divoška s nedbalým štýlom a odvahou. Žena 21. storočia. Nonšalantná Newyorčanka
Základ šatníka: Vzorovaný kabát pánskeho strihu, elegantná puzdrová sukňa, variabilný korzet, androgýnne nohavice, vzorované šaty, anonymná nadčasová kabelka PS1
Inšpirácia: Grunge, rave, cestovanie, fauna, flóra, fluorescenčné farby, pánske odevy, minimalizmus, futurizmus, súčasné umenie
Každý zvlášť
Lazaro pochádza z kubánskej rodiny, jeho rodičia si zamlada zbalili svojich päť slivák a prišli hľadať šťastie do Ameriky. Lazara to odjakživa ťahalo k umeniu. Možno práve preto trávieval voľné chvíle s mamou v jej salóne krásy, obklopený dámami a módnymi časopismi. Už vtedy ho móda začala pokúšať. Rodičia preň ako jedináčika robili prvé i posledné a on sa im za všetku obetavosť chcel odvďačiť tým, že sa stane váženým doktorom či právnikom. Bol natoľko odhodlaný, že si odchodil dva roky medicínskej prípravky, no potom pochopil, že takáto vízia budúcnosti ho vôbec nenapĺňa. Desila ho predstava, že skončí ako strýko, tiež lekár, ktorý sa až ako 50-ročný ženatý muž s kŕdľom potomkov priznal rodine, že je gay. Lazaro sa teda tajne prihlásil na Parsnovu školu dizajnu v New Yorku, odkiaľ, mimochodom, vzišla napríklad i Donna Karan, Marc Jacobs či Alexander Wang a pred rodinou vyšiel s pravdou von až keď ho prijali.
Jack McCollough sa narodil v Tokiu, jeho rodina sa však vzápätí presťahovala do New Yorku. Otec, bankár z Wall Street, bol veľmi prísny, konzervatívny a v podobnom duchu pristupoval aj k synovi. Striktný prístup rodičov vyústil do divokej puberty rebelujúceho mladíka, ktorý mal toho na rováši viac než dosť. Vylúčenie zo školy však považuje za najlepšiu vec, aká sa mu mohla stať. Školskú dochádzku zavŕšil na umeleckej škole, ktorá z neho vykresala premianta. A treba podotknúť, že i nádejného maliara. Jack odhalil svoje vášne a jeho život nabral nový smer: San Francisco, umelecký inštitút. Chcel sa stať umeleckým sklárom. Odtiaľ napokon prestúpil na Parsnovu školu dizajnu v New Yorku, ktorý sa stal jeho konečnou zastávkou.
Ako Lazaro stretol Jacka
Hra osudu chcela, aby Jack s Lazarom na seba v New Yorku natrafili viackrát ešte predtým, než sa spolu začali stretávať v škole. Newyorský klub. Opojení mladí ľudia. Čudný mladík v hippie kostýme postáva pred vchodom do VIP miestnosti. Iný mladý muž, nešťastný, že z párty sa vykľula akási divoká dámska jazda, sa stoj čo stoj snaží dostať dovnútra. Dajú sa do reči. „Vedel by si ma tam dostať?“ pýta sa Lazaro Jacka. Zrejme jeden na druhého zapôsobili, pretože inak rezervovaný Lazaro dal Jackovi svoje číslo. Streli sa druhýkrát, tretíkrát a zrodilo sa priateľstvo, ktoré trvá dodnes. A nielen to.
Jedna plus jedna
Priatelia Lazaro a Jack začali budovať niečo, čo sa raz malo stať pýchou súčasného amerického módneho dizajnu. Vzájomná myšlienková blízkosť a praktická spolupráca na seminároch vyústili do spoločnej záverečnej práce – prezentácie vlastnej kolekcie na prehliadkovom móle. Šlo o prvú schválenú spoluprácu dvoch študentov v histórii školy, navyše nie každý študent sa mohol pochváliť, že mu škola umožní, aby sa zaúčal u slávneho Marca Jacobsa (ako Jack) alebo že stážoval u Michaela Korsa (ako Lazaro). Finálnu kolekciu, ovenčenú cenou Zlatý náprstok, kompletne celú kúpil newyorský obchodný dom s luxusným tovarom Barneys. Niesla sa v znamení klasických nadčasových modelov v zemitých tónoch, doplnených bielou farbou s puncom blyšťavej krásy. Iba 23-roční študenti zostali v rozpakoch – toto neočakávali. Mali tri mesiace na to, aby v chvate zapadli do módneho priemyslu a procesu výroby konfekcie, čo bolo na hony vzdialené kreatívnej práci, akej sa venovali dovtedy. Museli sa popasovať aj s menom ich novovznikajúcej spoločnej značky.
Odkiaľ sa vzal záhadný názov Proenza Schouler? Mali mnoho nápadov, no po dôkladnom uvážení sa rozhodli nepoužiť vlastné mená pre prípad, že by ich pokus preraziť nevyšiel. A tak prišli s ideou spojiť rodné priezviská svojich mám. Pani Hernandezová sa zamlada volala Proenzová a pani McColloughová bývala kedysi Schoulerová. Ich synovia dnes názov Proenza Schouler tak trochu ľutujú – jeho výslovnosť totiž ľudia tradične skomolia. (správna výslovnosť znie „Proenza Skúler“).
Mladí dizajnéri vytvorili jednu z najospevovanejších súčasných značiek. Potenciál talentovaného návrhárskeho tandemu vytušila i spoločnosť Valentino Fashion Group, ktorá päť rokov po vzniku značky odkúpila jej 45% podiel. Proenza Schouler reflektuje súčasnú kultúru v módnej podobe. Lazaro je presvedčený, že „ľudia sa nemusia obliekať sexi. Sexi jednoducho si, alebo nie si. Súčasní mladí ľudia sa orientujú na vrstvenie a kreatívnu neforemnosť“. Jack a Lazaro v duchu progresu presadzujú sofistikovanú nedbalosť, prísne minimalistické siluety v tmavých neutrálnych odtieňoch (bronzová, šedá a khaki), ozvláštnených paletou elektrických farieb.
Spolu v práci
„Bolo to vzrušujúce, odrazu sme sa ocitli v štúdiu s modelkami, ktoré sme dovtedy obdivovali len v časopisoch. Boli sme nevybúrení, plní nápadov, nemali sme žiadnych zamestnancov, netrápilo nás, či sa bude kolekcia predávať,“ spomína Lazaro na napínavý začiatok Proenzy Schouler. V súčasnosti sa orientujú aj na nevyhnutnú obchodnú stránku celej mašinérie, ktorá ich živí, ale rozhodne sa jej nepodriaďujú. Nerozmýšľajú o aktuálnych ženských nárokoch, čo im v šatníku chýba a čoho prebýva, čo sa bude predávať… Voči trendom sú úplne ľahostajní. Nazývajú sa odvážne „antiobchodníkmi“. Oblečenie i jeho samotná tvorba, pre nich predstavuje vyjadrenie emócií. Pri tvorbe myslia na konkrétnu ženu – imaginárne divoké dievča, ktoré oplýva francúzskym šarmom. Žije len v ich predstavách, ktoré nedokážu dohnať a uchopiť a to ich poháňa vpred.
Ako obaja priznávajú, navrhujú to, čo by chceli sami nosiť, keby boli ženami. Možno práve pre fakt, že svoju mužskú podstatu nemôžu zaprieť, majú ich modely maskulínny nádych, niekedy priam androgýnny. Túto skutočnosť podporuje aj Lazarov výrok: „Vždy dáme prednosť bunde pred šatami.“ Spolupráca dvojice je založená na kompromisoch. Keby Jack a Lazaro tvorili samostatne, výsledky by bezpochyby nevyzerali tak, ako ich spoločné dielo. Ako to funguje v praxi? „Keď ja preferujem čiernu a Jack chce naopak bielu, vyberieme spoločne napokon sivú. Nikdy nedávame prednosť jednému z našich odlišných názorov, hoci ani jeden z nás by so sivou sám neprišiel,“ priznáva Lazaro. „Niekedy mám pocit, že práve tieto kolekcie majú najväčší úspech, ja sa uberám jedným smerom, on druhým a musíme prísť na to, ako naše predstavy zjednotiť a vytvoriť niečo úplne nové,“ dopĺňa Jack.
Každá kolekcia reaguje na tú predchádzajúcu. Buď na ňu ďalej nadväzujú, doplnia ju, alebo ak je téma vyčerpaná, poprú ju jej kontrastom. Podstata „proenzovského“ rukopisu tkvie v hre s plastickosťou a materiálmi. Modely pripomínajú oblečenie pre papierové bábiky v 3D vyhotovení. Ich typická plochosť ako z kresleného filmu je daná výtvarnou predstavivosťou návrhárov – všetky ich nápady prichádzajú na svet vždy najprv na papieri v podobe skíc. V tomto ohľade je Proenza Schouler viac duo výtvarných umelcov, než krajčírov. Len zriedka u nich možno nájsť kúsky, ktoré „dýchajú“, neočakávane sa vlnia či vlajú.
S materiálom experimentujú na technologickej úrovni. Snažili sa napríklad vytvoriť textúru čerstvo napadnutého snehu, čo sa im podarilo pomocou nastrúhaného tylu. Nezvyčajné kontrasty farieb a foriem dopĺňajú o kontrasty medzi materiálmi, spájajú nespojiteľné, napríklad PVC a plsť či žakár s ľanom. Výsledkom nie sú futuristické ultramoderné umelecké kúsky, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale nositeľná, svieža, prepracovaná a predovšetkým pokroková móda, ktorá vydrží viac než len jednu sezónu.
Spolu po práci
Nebola to láska na prvý pohľad. Tá prepukla až po troch rokoch priateľstva a trvá dodnes, teda dvanásť rokov. V prípade milostno-pracovného dua ťažko rozlíšiť, kde končí práca a začína osobný vzťah, a preto sa obaja rozhodli učiniť bezpečnostné opatrenie, ako prežiť ponorku. „Každý deň spolu najprv v kancelárii, potom spolu v spálni, už toho bolo až príliš. Nepracovať spolu neprichádzalo do úvahy, rovnako ako neprichádzalo do úvahy rozísť sa. Jedinou možnosťou, ako si oddýchnuť od toho druhého, bolo nebývať spolu. Teraz má každý z nás priestor len pre seba, keď to potrebuje. Bol to pre nás krok vpred, rozhodne nie vzad,“ presviedča Lazaro. Žijú len pár blokov od seba a na dôvažok spolu vlastnia farmu v Massachusetts, kam sa utiekajú, keď už majú uponáhľaného New Yorku plnú hlavu. Okrem toho zakaždým, keď práve nepracujú, cestujú. Počas ciest si zakázali zhovárať sa o práci – teda o móde. No žiaden zo zmyslov nezostáva voči inšpirácii imúnny. Nasávajú cudzokrajnú atmosféru, sú veľmi vnímaví k detailom, náhodnú kompozíciu, ktorú postrehnú, potom zvyknú pretransformovať do leitmotívu nasledujúcej kolekcie. Tahiti? Odpoveď: Boj proti prúdu. Ostrov pre seba. Móda ako únik zákazníka pred realitou. Nové skúsenosti posúvajú hranice tvorivosti perspektívnej dvojice. Ak vôbec nejaké hranice má.
DSquared2
Dvojica: Dean a Dan Caten
Vzájomný vzťah: Dvojčatá
Kto je kto: Sú si podobní ako vajce vajcu. Dokonca sa aj rovnako obliekajú, ide však len o premyslený obchodný ťah, inak tvrdia, že každý z nich má svoj individuálny štýl. Obaja sú veľkí entuziasti, pozitívne zmýšľajúci a v neposlednom rade – hrdí Kanaďania.
Žena podľa DSquared2: Slobodná, silná a inteligentná; dobrodružná, hravá a trochu mysteriózna, presne ako oblečenie, ktoré nosí; pôsobí sexi, ale predovšetkým jej sebaistota púta mužské pohľady
Základ šatníka: Dokonale padnúce bedrové džínsy, tričko so sloganom, puzdrová sukňa po kolená, pokrývka hlavy, prešívaná kožená bunda
Inšpirácia: Návraty do rôznych dekád 20. storočia, šport (hokej, jazdectvo), rôzne sociálne skupiny, filmy, hudba, Divoký západ
Jedna plus jedna
Dean a Dan Catenacci prišli na svet spoločne ako najmladšie z deviatich detí talianskeho otca a anglickej matky. V snahe splynúť s novým prostredím si rodina imigrantov v Kanade zmenila priezvisko na Caten. Deana a Dana už odmalička priťahovali bábiky a oblečenie starších sestier, a tak im aj pravidelne zostavovali slávnostné outfity, či už na párty alebo na maturitný večierok. „Vždy sme boli silno prepojení a zdieľali sme spolu aj náklonnosť k móde. Ak by sme sa aj nestali návrhármi, kreatívna práca by nás určite neminula,“ tvrdia jednohlasne. Strednú školu si pretrpeli – decká z ročníka neboli najprívetivejšie k dvom homosexuálnym čudákom, ktorí voľný čas trávili za šijacím strojom.
Ako 19-roční sa prihlásili na letný kurz na newyorskú Parsnovu školu dizajnu a do Toronta sa vrátili plní entuziazmu a odhodlania uspieť v módnej branži. Našli finančného sponzora a v roku 1986 predstavili svoju prvú ženskú kolekciu pod hravým menom DEanDAN. No kanadský trh im bol malý, chceli sa vidieť sa v žiare svetových reflektorov, a tak sa rozhodli preraziť v módnej mekke Európy – Miláne. V roku 1991 sa presťahovali do Talianska. Zlom v kariére prišiel, keď ako vedúci dizajnéri robili dobré meno módnemu domu Versace a značke Diesel. Práca pre iných ich len utvrdila v myšlienke predstaviť svoju vlastnú tvorbu. To sa im podarilo v roku 1994, kedy uviedli vlastnú prémiovú značku džínsov DSquared2. Doba priala luxusným, skvelo strihaným „roztrhaným“ džínsom a DSquared2 sa stali ich synonymom. Úspechu sa nevyhli a dodnes sa ich meno spája predovšetkým s denimom. Bratia si spomínajú, ako im otec v mladosti zakazoval nosiť rifle, pretože denim považoval za materiál chudobných. A preto, odkedy prišli s džínsovinou slobodne do styku, nevedia sa jej nabažiť.
Módne a životné osudy dvojčiat Catenových pokračovali v Londýne, kde sa rozhodli naplniť svoje sny o vybudovaní módneho impéria DSquared2, hoci odevy aj naďalej vyrábajú v Taliansku, nedajú totiž dopustiť na zručnosť a dôslednosť tamojších krajčírskych majstrov. Životu v Miláne však dali definitívne zbohom: „Milujeme Londýn, cítime sa tu oveľa viac doma.“
Spolu v práci
Značku DSquared2 reprezentuje drzosť, veselosť a trúfalosť. Zjednodušene povedané, bratia navrhujú biznis oblečenie okázalých a glamour strihov a materiálov. Vytvárajú koncept alternatívneho luxusu, ktorým popierajú prísnosť vysokej módy haute couture. Mestský športovo-elegantný šik v podaní Deana a Dana obohacujú praktické outdoorové detaily a predovšetkým denim. Množstvo denimu. „Veríme, že sme spôsobili revolúciu v nosení džínsov. Inovujeme strihy, spracovanie a farby a vytvárame džínsy, ktoré si možno obliecť aj ku smokingu,“ pyšne tvrdí duo DSquared2.
V tvorbe sa z času na čas nechávajú uniesť glam-rockovým štýlom a inšpiráciu vlastne nachádzajú vo všetkom. Stačí sa pozrieť na ich kolekcie, ktoré vás prenesú do sveta swingu, safari či džungle. Na svoje si prichádzajú aj milovníci pestrých farieb, o ktoré nebýva núdza. Dvojčatá vedia šikovne skĺbiť maskulínne akcenty a jemnosť v rebelke, ktorá nosí ich oblečenie a potrpia si na veľkolepé tematické prehliadky (na ich organizácii sa sami v maximálnej miere aj podieľajú). Defilé pod ich taktovkou divákom vyrozpráva príbeh, pripomínajúci skôr divadelné predstavenie či burlesku, než tradičnú módnu prehliadku. Ich prvú dámsku kolekciu ladne odkráčali Naomi Campbell, Karolína Kurková či Eva Herzigová, ktoré na mólo vstúpili ako rockové hviezdy z cukríkovo ružového súkromného lietadla. V sezóne jar/leto 2012 balansovali modelky na zablatenom móle, pretože odvážnu kolekciu inšpiroval festival v Glastonbury.
S dvojicou Dolce & Gabbana majú bratia Catenovci spoločné aj to, že navrhli kostýmy pre Madonnino svetové hudobné turné v roku 2001 – šlo o šnúru koncertov Drowned a Madonna sa štylizovala do úlohy punkovej kovbojky.
Spolu po práci
Dean a Dan si život jeden bez druhého nevedia predstaviť. „Vyrástli sme spolu a sme jeden druhému najlepší priateľ. Vzťah s vlastným dvojčaťom je silnejší než čokoľvek iné,“ priznávajú. „Raz nám jedna žena povedala, že máme spoločnú dušu a my s tým môžeme len súhlasiť,“ dodávajú. „Prišli sme na svet spolu a spolu aj odídeme. Nikdy tu nebude len jeden z nás,“ hovorievajú. Dôkazom ich blízkosti je aj ich spoločná spálňa. Spávajú v jednej posteli. Teda s výnimkou nocí, kedy má niektorý z nich inú pánsku návštevu, na tieto špeciálne príležitosti majú vyhradenú zvláštnu miestnosť. „Sme spolu 24 hodín denne, žijeme spolu, máme rovnaké chúťky a potreby. Delíme sa spolu o všetko, s výnimkou milencov,“ hovorí otvorene Dean. Na bežných smrteľníkov, ktorí nepochádzajú z dvojčiat, pôsobí ich vzťah priam nezdravo, to však nemení nič na fakte, že DSquared2 sú celosvetovo obľúbení a talentovaní módni návrhári. Najnovšie sa pustili do navrhovania detského oblečenia a v pláne majú aj veci pre domácnosť. Dean a Dan nosia len to, čo sami navrhnú, aby mohli byť kritickí voči svojmu dielu a neustále ho zlepšovať. Dokonca sami na sebe skúšajú aj ženské modely, sadne im vraj veľkosť 42…
Viktor & Rolf
Dvojica: Viktor Horsting a Rolf Snoeren
Vzájomný vzťah: Vraj blízki priatelia
Kto je kto: Viktor vyzerá staršie, prísnejšie a zamračenejšie. Má fúziky na rozdiel od Rolfa, ktorý obľubuje niekoľkodňové neposlušné strnisko. Rolf je rojko, sústredí sa na idey a ich významy, Viktor ho drží pri zemi.
Žena podľa Viktora & Rolfa: Charakterná, inteligentná voľnomyšlienkarka, dravá aristokratka, nestála romantička; žena plná protikladov, žena s vlastnými pravidlami; reprezentuje ju ich múza Tilda Swinton
Základ šatníka: Asymetrické šaty, biela košeľa s riasením, volánová sukňa, dlhšie sako, zúžené v páse so zaujímavou fazónou, dlhé korzetové večerné šaty, top s výraznými ramenami
Inšpirácia: Od abstraktných tém plných stimulov (surrealizmus, minimalizmus, módne stereotypy, irónia) až po veľmi konkrétne, až bizarné inšpiračné zdroje (uniformy, zlatá éra Hollywoodu, Rusko, pánsky štýl, cirkus, metly, zen záhrady, švajčiarsky syr)
Každý zvlášť
Rovesníci Viktor Horsting a Rolf Snoeren sa narodili v roku 1969. Viktor vyrastal na typickom holandskom predmestí, kde nič, tu nič, sám vraví, že mal obyčajné, nudné detstvo. Odmala však fantazíroval, že sa raz stane módnym dizajnérom. Rolf len potvrdzuje Viktorove slová. Ich osudy sa nápadne podobali. Obaja boli spokojné malomestské decká s nahromadenou kreatívnou energiou. Viktor plánoval študovať na Arnhemskej akadémii umenia a dizajnu módnu ilustráciu, no stretnutie s talentovaným Rolfom jeho úmysly pozmenilo.
Ako Rolf stretol Viktora
Slovami Rolfa Snoerena: „Viktora som stretol ešte na prijímačkách na univerzitu. Okamžite som si ho obľúbil. Bol to oslnivý, výbušný génius. Aj napriek sympatiám sme asi nikdy neučinili vedomé rozhodnutie začať spolupracovať – jednoducho sa to stalo. Po prvýkrát sme spolu robili až po škole na jednej európskej súťaži. Nemali sme ani meno. Ale vyhrali sme hlavnú cenu a to nás postrčilo ďalej. A keď porotca zahlásil: ‚Viktor a Rolf, príďte na javisko,‘ pomysleli sme si: ‚To znie skvele.'“
Dvojica ambicióznych dizajnérov opustila Holandsko a usadila sa v Paríži s odhodlaním získať si tamojšiu módnu smotánku. Rané 90. roky trávili vo dne ako učni u Martina Margielu a Jeana Collonu a v noci vyrábali na kolene vlastné oblečenie pre malý okruh priaznivcov. Nasledovala krátka módna prehliadka, malý obchodík, kolekcia odevných miniatúr a falošný parfum. Áno, falošný parfum, ktorý sa nedal otvoriť. V roku 1996 sa im podaril husársky kúsok. V premyslenej kampani predstavili pseudoparfum Le parfum – krásny flakón bez obsahu – aby v sebe niesla znepokojivý odkaz spoločnosti, ktorá sa zaujímala viac o obal, než o obsah.
Jedna plus jedna
Zrkadlom ich myšlienok sa stala haute couture móda – lebo predstavuje pole pre ich experimenty, sústredí sa na umeleckú stránku a kvalitu spracovania, nie na zákazníka. Haute couture je absolútna pocta a obeta móde. Medzinárodného uznania sa im dostalo v roku 1998, kedy vtrhli na parížsky Fashion Week a usporiadali undergroundovú módnu show. Svojimi apokalyptickými modelmi so „siluetami á la atómový mrak“ spôsobili výbuch záujmu. Viktor a Rolf pátrajú po nových nezvyčajných líniách, uberajú na farbách a doháňajú to strihmi a nevšednými detailmi. Skresľujú proporcie vysokými goliermi a komplikovaným riasením, čím skrývajú telo nositeľa, ktoré sa vlastne stráca a zároveň prelína s vytvorenou skulptúrou. Tento intelektuálny prístup ich korunoval za kráľov avantgardnej módnej scény. Ako napísal New York Times Magazine, „Viktor & Rolf sú umelci a móda je ich médium.“
Spolu v práci
Originálnymi prehliadkami sa výrazne vymykajú tradičnému poňatiu módneho defilé. Mólo so značkou Viktor & Rolf patrí príbehom, v ktorých sa ocitli uhrančivé divy ako Tilda Swinton, Tori Amos či Róisín Murphy. Živá hudba démonickej Tori Amos sa v roku 2005 stala pozadím pre modelky v neopakovateľnej kolekcii, inšpirovanej bytovým textilom. Vankúše namiesto goliera? Perina namiesto plášťa? Negližé v úlohe večerných šiat? „Chceme svetu vyslať emóciu,“ hovoria návrhári na margo svojich prehliadok, balansujúcich na hranici s performance artom. Prehliadka s príznačným názvom Blue Screen vyvolala v obecenstve nebývalý údiv. Holandská dvojica prepojila módu s konceptuálnym umením a novými médiami. Ako? Modelky mali na sebe kusy oblečenia alebo detaily či vzory v neónovo modrej farbe a na ne sa premietali obrazy a videosnímky. V roku 1999 stála modelka nehybne ako bábika na otáčavom kruhovom podstavci a počas dvadsiatich minút ju Viktor s Rolfom obliekali do desiatich vrstiev najnovších haute couture modelov.
Viktor & Rolf sa neskôr začali orientovať na striedmejšiu „nositeľnú“ ready-to-wear módu, čo potvrdili spoluprácou s populárnym švédskym reťazcom H&M. Obchodná prezieravosť však nezastavila ich módne vízie. „Nevidíme rozpor medzi umením a biznisom. Je to pre nás výzva vytvoriť niečo, čo zafunguje v oboch svetoch,“ vraví Rolf. Trochu ironicky pôsobila ich prvá prêt-à-porter kolekcia plná amerických hviezd a pruhov, zdôrazňujúcich jej komerčný charakter. Ich oblečenie má aj naďalej veľmi charakteristický romantický rukopis, bohatý na asymetriu, volány, extravagantné riasenie, objem a ornamenty, evokujúce iný odevný prvok (napríklad sveter s potlačou, ktorá vyvoláva zdanie, že ide o sako). Viktor a Rolf majú pod palcom všetku tvorivú prácu a stoja si za každým produktom, ktorý pod svojím menom uvedú na trh. Zvyknú o sebe hovoriť v jednotnom čísle – jeden návrhár, jeden mozog.
Spolu po práci
„Viktor pre mňa znamená veľmi veľa, navzájom sa rešpektujeme a nesúdime jeden druhého. Vo veľkom analyzujeme, čo sa deje v našom okolí, ale paradoxne sa vôbec nezaoberáme tým, ako vlastne spolu už tak dlho úspešne fungujeme,“ priznáva Rolf. A Viktor: „Rolf je môj najlepší priateľ. Zdieľame spolu všetko – problémy, osobný život, pracovné rozhodnutia. Páči sa mi, že sme pre ostatných jednou veľkou hádankou, veď na svete ostalo tak málo mystéria…“ V akom vzťahu sú v skutočnosti – priateľskom, alebo partnerskom – zostáva otázkou. Súkromie si úzkostlivo strážia, jeden o druhom sa vyjadrujú výhradne ako o blízkom priateľovi a fámy o ich niekdajšom či prebiehajúcom milostnom vzťahu popierajú.
Pred pár rokmi sa presťahovali z Paríža späť do Amsterdamu. „Ľudia tu neberú módu tak vážne, móda sa v Holandsku považuje za hobby, nie prácu,“ vysvetľuje dvojka R+V. Potrebovali sa dištancovať od horúčkovitého módneho sveta, aby zostali sami sebou. „Nepotrebujeme k tvorbe nablýskaný svet módy. Rozptyľuje nás,“ odhaľuje Rolf. Okrem módy sa venujú aj kurátorstvu, napísali a ilustrovali rozprávkovú knižku, ktorú New York Times Magazine označil za podivne čarovnú. V rámci retrospektívnej výstavy v Londýne navrhli domček pre bábiky s opulentnými modelmi z dielne Viktor & Rolf. Odvážna dvojica je stále plná prekvapení…
Agent Provocateur
Dvojica: Joseph Corré a Serena Rees
Vzájomný vzťah: Bývalí manželia
Žena podľa Agent Provocateur: Mysteriózna a zvodná. Stelesnenie femme fatale. Zmysel pre luxus podčiarkuje jej bezstarostnosť a eleganciu. Nočná diva, ktorá odhaľuje zmyselnosť po západe slnka, kedy rafinovane pokúša opačné pohlavie.
Základ šatníka: Čierny saténový korzet, košieľka z priehľadného tylu, zdobené podväzky, plavky alebo podprsenka v štýle bondage, hodvábny župan, erotický doplnok (bičík, rukavičky, maska)
Inšpirácia: Bondage, fetiš, erotické fantázie, retro, pin-up, film noir, gotický štýl
Každý zvlášť
Joseph ako pravý anarchista bol k móde a recesii predurčený. Čo iné čakať od syna britskej návrhárskej ikony Vivienne Westwood a manažéra kultovej punkovej kapely Sex Pistols Malcolma McLarena? Táto rebelská dvojica už v 70. rokoch zasadila niekoľko rán anglickej puritánskej morálke otvorením butiku Let it rock (názov bol neskôr viackrát modifikovaný, ustálil sa na Sex), ktorý predával bondage, fetišistické a punkové oblečenie.
Joseph v šľapajach rodičov pokračoval a rozvracal britský konzervativizmus podobnou činnosťou. Avšak kým sa tak stalo, vychovávala ho prababička Corré (z otcovej strany), po ktorej zdedil aj meno. Mladý Joseph mal veľmi búrlivý vzťah s matkou, otec Malcolm bol komplikovanou, nevyrovnanou osobnosťou bez akéhokoľvek zmyslu pre rodinu a rodičovstvo a so synom sa ledva vídaval. Joseph vystriedal viacero škôl. Traumaticky ho poznamenala internátna škola vo Walese, kde deti vychovávali šľahmi drôtených vešiakov. Po ukončení povinnej dochádzky sa do školských lavíc už nevrátil a namiesto toho spolu s bratom pomáhal matke s jej veľkým módnym comebackom.
Serena tiež nebola žiadna módna začiatočníčka, vyskúšala viacero zamestnaní, ktoré sa dotýkali módy či umenia – od práce v modelingovej agentúre až po nákup umeleckých diel. Exotická Serena prežila v porovnaní s Josephom idylické detstvo. Má indické korene, narodila sa v Británii a vyrastala ako adoptívna dcéra meštianskych rodičov v grófstve Wiltshire. V škole sa, rovnako ako jej budúci manžel, veľmi neohriala a štúdium zanechala, keď mala šestnásť, aby sa stala asistentkou fotografa.
Ako Joseph stretol Serenu
Spoznali sa v roku 1992 v nočnom klube. Alebo presnejšie – pred nočným klubom. Serena toho času pre klub pracovala a so zoznamom hostí v ruke púšťala ľudí dnu, alebo ich naopak posielala kade ľahšie. A keby bola samoľúbeho Josepha, známeho v londýnskych kruhoch svojím rodokmeňom, pustila bez reptania dnu, možno by Agent Provocateur nikdy nevznikol. Mladé dievča však tvrdošijne opakovalo, že majú plno. On sa však nedal odbiť, pretože ho energická kráska zaujala. V roku 1997 sa im narodila dcéra Cora, svadobné obrúčky si nasadili o dva roky neskôr a až do roku 2007 tvorili nerozlučný pár.
Jedna plus jedna
Obaja pracovali v módnej branži a zhodli sa, že na trhu je nedostatok podnetov, ktoré by vyvolávali erotické fantázie a neboli pritom vulgárne. Nápad založiť si obchod vyvolal vlastne gél na bradavky s príchuťou piva, ktorý náhodne objavili v obchode a zostali znechutení. „Pomysleli sme si, ‚Preboha, v takomto stave je sexualita národa?’“ spomína Joseph. Najprv nekonvenčnej dvojici skrsol nápad otvoriť si sex shop so vkusnými luxusnými šteklivými doplnkami. Vôbec však nenachádzali produkty, ktoré by uspokojovali ich predstavy. Všetko bolo príliš prvoplánové, neprístojné, bez štipky štýlu. Napokon Serena prišla s nápadom zamerať sa len na farebné, nápadité a vzrušujúce kúsky spodnej bielizne, o ktoré bola všeobecná núdza.
Serena a Joseph cestovali po svete a skupovali originálnu a exkluzívnu spodnú bielizeň, ktorú plánovali predstaviť konzervatívnemu anglickému trhu. Samotná zbierka bola síce pozoruhodná, ale nie taká ohromujúca a provokatívna, ako si pôvodne predstavovali. Partneri plní nápadov sa teda pustili do navrhovania vlastnej kolekcie. Dvere prvého obchodu Agent Provocateur sa otvorili v londýnskej bohémskej štvrti Soho v roku 1994. Skvostne zariadený obchod bol plný spodnej bielizne, úplne odlišnej od toho, čo ponúkali podobné butiky. „Chodili k nám zástupy ľudí a ďakovali, že sme konečne prišli s tým, po čom dlho túžili. Treba si uvedomiť, že rané 90. roky boli dobou, kedy vrchol sexi bielizne predstavovala športová línia od Calvina Kleina. Mali sme vyhrané,“ spomína Joseph. Ohlas bol skutočne výnimočný. Niekoľko týždňov po otvorení predajne sa o Agentovi zmieňovali takmer všetky prestížne módne časopisy a tržby dosahovali takých cifier, že sa páru investované peniaze vrátili za jediný mesiac!
Delikátne modely AP sú provokatívne a odvážne, v žiadnom prípade však nevyzerajú lacno. Naopak, oplývajú drahým luxusom. V spodnej bielizni AP sa snúbi správna miera erotiky s módou. Alebo opačne – správna miera módy s erotikou. V kolekciách značky prevláda sexi čierna farba, zvodná čipka a priesvitný tyl. Sortiment podprseniek, nohavičiek, korzetov a nočných košieľok dopĺňajú erotické hry, omamné parfumy a vonné oleje, hravé nálepky na bradavky, škrabošky, jednoducho všetko na navodenie atmosféry pre vášnivú noc. Nečudo, že The Guardian nazval modely Agent Provocateur „zbraňami hromadného vzrušenia“.
Spolu v práci
Zakladatelia šťavnatej značky majú na dámsku spodnú bielizeň prirodzene odlišný pohľad. „Joseph sa na jednotlivé kúsky pozerá svojimi mužskými žiadostivými očami, ale prirodzene vôbec netuší, aké je to nosiť ich a ako sa pritom žena cíti. Vtedy nastupujem ja. Ak sa zhodneme obaja, model vyhľadávajú muži aj ženy. Ak si jeden z nás presadí svoje, dopyt je jednostranný. Skutočne to tak funguje,“ hovorí Serena o vzájomnej spolupráci. Ich návrhy sú intuitívne, rezolútne odmietajú trendy a na prudériu neberú ohľad. Značka stavia na fakte, že žena si ku kupovanej veci vytvára vzťah, preto aj k samotnému procesu nákupu pristupuje s náležitou úctou a robí z neho zážitok. V cene produktu je predsa aj nekonečné skúšanie luxusných kúskov (dostupných v 36 veľkostiach!) v navoňanom budoári s pohárom šampanského v ruke. A maximálna ústretovosť výhradne ženského personálu v púdrovo-ružových sexi minišatách, pripomínajúcich uniformu, je samozrejmosťou.
Značka cieli predovšetkým na majetnejšiu klientelu, keďže ceny sa pohybujú od 100 libier vyššie. Stala sa vyhľadávanou v kruhoch slávnych osobností, ktoré sú často tvárami jej škandalóznych kampaní. Reklama v hlavnej úlohe s Kylie Minogue rozvlnila protesty moralistov v celej Británii. Kylie vstupuje na scénu v ružovej uniforme s tvrdením, že Agent Provocateur je najsexi spodná bielizeň na svete, čo hodlá hneď dokázať. Rozopne si uniformu a na zamatovom simulátore rodeového býka predvedie vzrušujúcu jazdu. A sľubovaný dôkaz? Na konci spotu požiada mužské obecenstvo, aby sa postavilo. Reklama bola zakázaná všetkými televíznymi stanicami a smela sa premietať iba v kinách. Nadšené zákazníčky sa však nechali počuť, že spodná bielizeň AP im dáva pocit moci, a ten veru nemá s degradáciou ženy nič spoločné. „Skvelá spodná bielizeň vám poskytuje istotu, pocit pohody. Pod oblečením sa cítite ako superhrdinka,“ potvrdzuje Serena Rees.
Zmysel pre dekadenciu a túžba šokovať sa odrazila aj v politicky zameraných kampaniach značky. Napríklad v čase vypuknutia vojny v Iraku Agent Provocateur zaplavil svet fotografiami atraktívnych dievčat so svojským metaforickým apelom na prezidenta Busha „The only Bush I trust is my own!“ (Jediná „húština“, ktorej dôverujem, je moje vlastná!).
Spolu po práci
Joseph Corré zostal na staré kolená telom i dušou punkerom, ktorý nevyberane odmietol pozvánku do Rádu britského impéria, pričom jeho manželke pozvanie a podobné prejavy zalichotili a priklonila sa k pozlátku spoločenskej smotánky. Po stupňujúcich sa hádkach, na ktorých si zgustol bulvár, sa manželia napokon rozviedli. Hovorí sa, že Serena by si zaslúžila medailu, že to s divokým anarchistom z klanu Westwoodovcov vôbec tak dlho vydržala. Serena však priliala olej do ohňa, keď sa neprimerane zblížila s manželom svojej najlepšej kamarátky, Paulom Simononom, basgitaristom londýnskej punk-rockovej kapely The Clash. Aféra definitívne znamenala, že pracovať bok po boku aj naďalej by bolo príliš veľkým sústom pre obe strany. Ešte chvíľu sa snažili udržať veci pri starom a robiť tak, aby jeden druhému nezavadzali. Zakrátko však bolo nad slnko jasnejšie, že jeden z nich bude musieť napokon odísť, rovnako ako bolo zrejmé, kto z nich dvoch to bude musieť byť. Určite nie kreatívny zdroj. Serena teda po trinástich rokoch spoločného budovania firmu opustila a dnes vlastní sieť umeleckých pekární a čokoládovní Cocomaya. „Pracovať s ňou bola po celé tie roky strasť a slasť zároveň,“ poznamenáva Joseph. Po trpkom rozpade manželstva rozvedený pár predal firmu medzinárodnej spoločnosti za 60 miliónov libier, pričom Joseph ešte dva roky zostal jej kreatívnym riaditeľom. Hoci ešte stále vlastní istý podiel značky, v roku 2009 sa presunul k iným projektom, založil napríklad vlastnú líniu pánskeho oblečenia A Child of the Jago.
