Pohnutá história mesta
Minulý rok mesto oslávilo 700. výročie trvalého pripojenia k českému kráľovstvu. Pred rokom 1322 Cheb (po nemecky Eger) striedavo patril raz Nemecku, raz českej korune, Habsburskému cisárstvu i Rakúsko-uhorskej monarchii, v dôsledku čoho ste až do 2. svetovej vojny v tomto meste vzdialenom od nemeckých hraníc iba 5 km sotva počuli češtinu. A keďže väčšina obyvateľstva sa hlásila k nemeckej národnosti, nacisti priradili celé Chebsko k tzv. Sudetenland (Sudety) a začlenili ho do Tretej ríše. Po vojne bola drvivá väčšina (takmer 90 %) nemeckého obyvateľstva vysídlená a z Chebu sa stalo mesto duchov, chradlo a pustlo. Nik sa do pohraničia v tej dobe nehrnul, a tak sem česká vláda posielala ľudí takpovediac za trest alebo ich lákala na rôzne výhody, o ktoré mali vzápätí po znárodnení vo februári 1948 prísť. Dnes má Cheb nádherne zrekonštruované historické centrum s unikátnym súborom 11 kupeckých domov z 13. storočia zvaných Špalíček, ktoré tvoria súčasť mestskej pamiatkovej rezervácie.
Krovy mestských domov
Mesto Cheb ležalo na obchodnej ceste z Bavorska do českých zemí, prvé trhovisko pod chebským hradom fungovalo už v polovici 11. storočia a keďže sa tu žilo z obchodu, miestni kupci potrebovali niekde svoj tovar uskladniť. Na to im slúžili krovy ich domov. Na hlavnom Náměstí Krále Jiřího z Poděbrad sú strechy stredovekých meštiackych domov nápadne vysoké a strmé, majstri súkenníci, garbiari, medári, puškári skladovali svoj tovar aj v trojposchodových krovoch vyrobených z ihličnatého dreva, bez jediného kovového klinca, iba s pomocou dubových čapíkov, tak umne, že popierajú všetky fyzikálne zákony, ako hovoria súčasní statici. Podľa dendochronológie, ktorá pomocou veku dreva dokáže určiť vek historických objektov, najstarší krov v takomto kupeckom dome pochádza z roku 1389. Desiatky rôznych typov historických krovov sú chebským unikátom, ktorý sa smelo môže porovnávať napríklad i s belgickými Bruggami. S tým rozdielom, že tie chebské patria mestu a dajú sa v rámci exkurzie navštíviť.
Vzbura chebských cudzoložníkov
Ten stĺp na Špalíčku slúžil ako pranier, ku ktorému sa priväzovali rôzni previnilci vystavení na hanbu pred celým mestom. Na pranieri sa jedného dňa roku 1589 ocitla aj skupinka mužov, a nebola to žiadna zlodejská chamraď, ale bohatí mešťania, ktorí už nevedeli čo od dobroty, a tak čoraz bujarejšie navštevovali miestny dom rozkoše, hrali karty i kocky a pili pivo. Správali sa tak neprístojne, že zasiahli radní páni a nevestinec zavreli. Chlapi sa však nedali a šli sa sťažovať. Ich opovážlivosť radných pánov tak vytočila, že ich pohnali na pranier. Vzápätí však na radnicu dobehli manželky pranierovaných chlapov, ktoré o cudzoložstvách svojich „bezúhonných“ mužov nemali ani potuchy. Keď sa dozvedeli pravdu, rozzúrene ich zbavili praniera a hnali domov so slovami: „Praníř byli lázně proti tomu, co tě čeká doma!“ Toľko historka o vzbure chebských cudzoložníkov zaznamenaná v kronike mesta.
Goethe a mestský kat
Posledný mestský kat v Chebe – Karel Huss – sa priatelil s najväčším nemeckým básnikom Johannom Wolfgangom Goethem, ktorý do Chebu prichádzal na dišputy z neďalekých kúpeľov a stretával sa s ním v trojici spolu s mestským radcom Josephom Grünerom. Mladý Karel túžil stať sa vzdelaným mužom, ale na gymnáziu sa mu ako synovi kata dostalo takej šikany od spolužiakov, že musel zo školy odísť a napokon po otcovi prevzal katovské remeslo. Prvú popravu vraj vykonal už ako 15-ročný. Popri svojom zamestnaní sa vzdelával v rôznych vedách vrátane medicíny a anatómie. Huss bol vášnivý zberateľ, založil hodnotnú numizmatickú i mineralogickú zbierku a svojimi úlovkami zásoboval popredné európske šľachtické kabinety. Spísal aj štvordielnu kroniku mesta, a tak sa postupom času z kata, vyvrheľa spoločnosti, stal uznávaný učenec. Dokonca ho prijali do meštianskeho stavu a pôsobil ako správca umeleckých zbierok na neďalekom zámku Kynžvart.
zo Západných Čiech
Simonetta Zalová