Jeho posolstvo je takmer biblické: choďte a šírte ma ďalej, čo najviac. A mnohí tak v dobrej viere, že iným pomôžu, smelo robia. Úplne zbytočne.
Pošli to ďalej
Môžete nájsť darcu krvi pre chorého Maťka aj Kubka, varovať kamarátku pred hrozivým počítačovým vírusom alebo prednostne ohúriť kolegov novinkou o spoplatnení Facebooku. Hoax nástojčivo presviedča, že to ide len vďaka jemnému ťuknutiu na ikonku „poslať ďalej“. Dôveruj, ale preveruj, tu platí dvojnásobne – hoax je poplašná správa, ktorá je len výmyslom. Obsahuje varovania (často pred neexistujúcim nebezpečenstvom), rady alebo prosby o pomoc, ktoré vyznievajú nesmierne naliehavo, v skutočnosti sú však zbytočné alebo klamlivé. Aj napriek nezmyselnosti vyzýva na hromadné šírenie ďalej.
Rozposielanie hoaxov začalo prekvitať s nástupom internetu – najprv cez e-maily a dnes dobýva aj ďalšie fronty v podobe sociálnych sietí a webových portálov. Slovo hoax sa však používalo už v 18. storočí. Jazykovedci sú presvedčení, že ide o skratku anglického slova hocus (ako v hocus pocus) zo stáročia používanej čarodejníckej formulky, ktorú v našich končinách poznáme ako hókus-pókus alebo čáry-máry. Hoaxy, podobne ako čary, zahaľuje rúško tajomstva – ich pôvodcu a cieľ, ktorý sleduje, rozlúskne málokto. Navyše, môžu byť, podobne ako kúzla, v rukách dôverčivých laikov aj nebezpečné.
Hra na city aj chamtivosť adresáta
Asi neexistuje e-mailová schránka, ktorá by pár hoaxov ešte nezhltla. Ich obsahom môžu byť návody na jednoduché finančné zisky a pyramídy (ešte vás nechcel Bill Gates obdarovať miliónmi? Hoax bez správnej diakritiky s úvodom „Nepovazujte toto za hlúpy zart. Bill Gates teraz rozdáva svoj zárobok. Ak teraz na to nebudete reagovat, neskor to mozte olutovat.“ dosiahol rekord v masovom šírení), ale tiež nepravdivé varovania (v núdzi zadajte PIN opačne, privoláte tak aj políciu, keď vám zavolá toto číslo, určite nezdvíhajte, túto prílohu neotvárajte, obsahuje vírus, ktorý vám zničí počítač…) či iné rady a varovania (infikované ihly na sedadlách v MHD, ale aj banálne informácie o cibuli proti chrípke, éčkach v potravinách či čiarových kódoch). K hoaxom patria aj správy, ktoré majú priniesť šťastie, ak ich pošlete vybranému počtu ľudí.
Niektorí so „špinou internetu“ idú ešte ďalej – fiktívnymi prosbami o pomoc a vymyslenými deťmi s vážnymi ochoreniami, občas „okorenenými“ aj falošnými fotografiami len pre silné žalúdky. Hoaxy často tvrdia, že za každý preposlaný mail získajú rodičia chorého bábätka pár centov na liečbu od nešpecifikovaných magnátov alebo vyzývajú na darovanie krvi, kostnej drene či priamo peňazí. Ide o prosby, ktoré buď nikdy neboli, alebo už nie sú aktuálne, ich šírenie je však nezastaviteľné. Bezcitne hrajú na city a sabotujú skutočné prosby ľudí v núdzi.
Nenechajte sa napáliť
Hlavným znakom hoaxov je naliehavá a pritom nepravdivá informácia a zázračná formulka „Pošlite to čo najviac ľuďom“ prípadne „Ak toto vymažete, nemáte srdce“. Na hoaxy možno čoraz častejšie natrafiť aj mimo e-mailovej schránky. Ocitnúť sa môžu na sociálnych sieťach, ktoré s ikonkou „zdieľať“ sú ako stvorené na jednoduché šírenie, ale aj na neserióznych spravodajských a lifestylových portáloch ako nástroj na zvýšenie čítanosti – populárne sú najmä poplašné správy o smrti celebrít, ktoré o svojom mediálnom pohrebe ani netušia.
Prečo si niekto dáva námahu, aby vytvoril poplašnú správu, ťažko hádať. Môže ísť o snahu zviditeľniť sa alebo len o chorú túžbu spustiť lavínu, ktorú autor hoaxu fascinovane sleduje a smeje sa z dosahu svojho diela. Hoax môže vzniknúť aj ako zákerný prostriedok na naštrbenie dôvery značky či jednotlivca. Pošramotená povesť, ktorú rýchlo šíria najmä médiá, sa napráva ťažko. Na svete sa však nájdu aj lovci nezmyslov – zanietenci, ktorí hoaxy ľahko rozpoznajú, overia a zverejnia, aby sa ľudia zbytočne neplašili a nešírili nepravdivé informácie ďalej. Na Slovensku ich nájdete napríklad na webe Hoax.sk. Skôr, než najbližšie pri podozrivej správe kliknete na „poslať ďalej“, overte si ich najnovšie varovania.
Zuzana Zimmermannová
foto pixabay