Keď vyrastieme z úloh princezien, nemáme čo hrať. Pre ženy nikto nič zaujímavé nenapíše – sťažujú sa už klasicky herečky. Majú pravdu? Nuž, nie je to až také zlé. Našli sme zopár ženských postáv, ktoré rozžiarujú televíznu scénu, a to dokonca tak intenzívne, že zatieňujú aj mužských hrdinov.
Čudná Saga Norénová
Saga Norénová, polícia Malmö – tak sa predstavuje, v telefóne aj osobne, rovnakým robotickým hlasom, bez akejkoľvek modulácie, bez náznaku emócie, pozitívnej či negatívnej. Túto jednoduchú frázu si však tak zamilujete, že ju budete chcieť počúvať donekonečna. Švédska policajtka Saga je už na prvý pohľad príťažlivá žena: štíhla blondína, ktorá chodí v kožených nohaviciach. Na druhý pohľad si všimnete, že jej tvár je strnulá, čím trocha zneistí, a keď prehovorí a začne klásť priame otázky, mnohí ostanú vydesení, prípadne sa na ňu aj sťažujú. Je zrejmé, že od kriminalistky sa nepríjemné otázky dajú očakávať, ale ešte zrejmejšie sa javí, že táto osoba to preháňa a nie je celkom v poriadku. Má problém s dodržiavaním osobného priestoru, k ľuďom sa veľmi približuje a buď sa na nich nepozerá, alebo jednoducho na nich otvorene zíza. Táto osoba naozaj nemá všetkých päť pohromade.
Policajtka s geniálnou mysľou má Aspergerov syndróm, priama diagnóza v seriáli nikdy nezaznie, ale tvorcovia ju priznávajú, ba aj odborníci sa zhodli, že postava vykazuje znaky tejto autistickej poruchy. Saga je iná, jedinečná, neopakovateľná, nenapodobniteľná, a preto ju diváci milujú. Pre jej genialitu aj čudáctvo. Maximálne efektívna a svojou prácou posadnutá sa nechváli, nesmeje ani neusmeje, vtipom, irónii či metaforám nerozumie, má však bohaté vedomosti azda z každej vedeckej oblasti. Voľný čas trávi čítaním kníh a všetko si pamätá. Nemá rada dotyky, sex však áno, vyhovuje jej jednorazovka, zájde do baru, osloví chlapíka, či chce sex a nerozumie, prečo chce dotyčný zabíjať čas pozvaním na drink či na večeru? Small talk, slušné správanie, konvencie jej nič nehovoria (jeden z jej najlepších výrokov, ktorý adresuje kolegovej manželke: „Nie, recept na vaše jedlo nechcem, pretože mi nechutí.“), avšak je posadnutá pravidlami, predpismi a jej morálny kódex je veľmi vysoký. Až tak veľmi, že keď ako jediná odhalí, že jej kolega a jediný priateľ (tak mu predtým povie) spáchal ťažký zločin, udá ho. Vôbec sa neostýcha, okrem kožených nohavíc nosí jednoduché tričká (má tričká do kancelárie a do terénu) a bez problémov si ich vymieňa pred mužskými kolegami. Nespráva sa ako dáma, sedí naširoko, jej chôdza je rázna, make-up minimálny a vlasy neupravené. A čo oceňujú predovšetkým chlapi, jazdí na úžasnom Porsche 911 olivovej farby.
Saga a Most
Prvý diel kriminálky Most, spoločného diela švédskych a dánskych filmových tvorcov, diváci videli na jeseň 2011, pričom sa odvysielalo 38 častí v štyroch sériách. Tvorcovia sa dušujú, že na ďalšie časti sa už diváci tešia zbytočne. Most nie je žiaden abstraktný názov, ale konkrétny Öresundský most, ktorý spája dánsku Kodaň a švédske Malmö. A uprostred tejto pozoruhodnej stavby sa na začiatku prvej časti objaví mŕtvola ženy. Presne na hranici krajín, polovica tela leží v Dánsku, druhá vo Švédsku. Následne sa zistí, že mŕtva je v polovici prepílená a patológ odhalí ešte väčšiu záhadu: v skutočnosti ide o dve mŕtve ženské telá, jedno patrí švédskej političke, druhé dánskej prostitútke. V priebehu deja obete pribúdajú v oboch krajinách, pričom na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Seriál je vystavaný na kvalitnom scenári, je „náročnejší na pozeranie“, diváci totiž popri hlavnej vyšetrovacej línii sledujú aj viacero ďalších, tiež na prvý pohľad nesúvisiacich, ktoré sa postupne začínajú spájať a dopĺňať. Hoci tvorcovia úspech v Škandinávii predpokladali, ten celosvetový ich prekvapil a Most sa dočkal aj svojich remakeov. Neprekvapí, že tak urobili Američania, ide o spoluprácu americkej a mexickej polície, ale svoj Most majú aj Estónci a Rusi, Francúzi a Briti objavia mŕtvolu uprostred Lamanšského tunela.
Šialená Carrie Mathisonová
Carrie Mathisonová bola kedysi šikovná študentka arabčiny na Princetonskej univerzite, ktorá neunikla pozornému oku agenta CIA Saula Berensona. Ponúkol jej prácu pre americkú vládu a z mladej blonďavej dievčiny sa stala (pravdepodobne) najlepšia agentka CIA. Páli jej to, nemá strach pred nikým a ničím, len aby zachránila svet a pomohla spravodlivosti a pravde. Má nápadov a energie na rozdávanie, a to len z jedného dôvodu: trpí bipolárnou (afektívnou) poruchou, striedajú sa u nej fázy mánie a depresie. Vie, že má veľký problém a v práci chorobu spočiatku zatajuje, pretože by ju stála miesto. S liekmi jej pomáha spočiatku jej sestra lekárka, neskôr si lieky kupuje od chlapíka na parkovisku. Ale odmieta sa komplexne liečiť a byť utlmená „oblbovákmi“. Chce predsa pracovať a vie, že keď má tú lepšiu, manickú fázu, tak je jednoducho neprekonateľná, nezastaviteľná a len ťažko vníma, že niekedy sú jej rozhodnutia iracionálne a na hrane. Pátra na vlastnú päsť, neváha sa zadlžiť, použiť svoje ženské zbrane, ba ani využiť svoju chorobu. Nechá sa vyhodiť zo CIA, zatvoriť na psychiatrické oddelenie – aby sa jej podarilo dostať k tým „zlým“ a presvedčiť ich, že chce bojovať proti bývalému zamestnávateľovi. Chlapi ju uznávajú, nevedú žiadne hlúpe reči o hysterických ženách, vedia, že Carrie je profík, hoci niekedy vyvádza. Nevyrovnaná agentka má však aj výrazný čierny bod: je mizerná matka. Najskôr jej dcéru vychováva sestra, pretože dá prednosť misii v Kábule, neskôr vystavuje dievčatko mnohým nebezpečným situáciám, ktoré by nechcel zažiť žiadny dospelý, nieto ešte dieťa. Nakoniec rozumne usúdi, že pri sestre jej skutočne bude lepšie.
Carrie a Homeland
Carrie Mathisonová je pravdepodobne najlepšia a najšialenejšia agentka v histórii CIA, aspoň teda na televíznej obrazovke, ako už dokazuje sedem sezón v seriáli Homeland: V mene vlasti. Špionážny seriál patrí k tomu najlepšiemu, čo sa za veľkou mlákou za posledné roky vyprodukovalo a dokazuje to nielen počet fanúšikov ale aj ocenení, napríklad dva Zlaté glóbusy za najlepší seriál. Homeland pritom nie je originál, Američania sa nechali inšpirovať Izraelčanmi a ich seriálom Prisoners of War (Zajatci vojny). Americkým zajatcom vojny je seržant Nicholas Brody, ktorého osem rokov väznila Al-Káida. Teraz je voľný a celé Spojené štáty ho oslavujú ako hrdinu. Len Carrie má pochybnosti, už dlhší čas disponuje informáciou, že akéhosi amerického vojaka spomínaná teroristická organizácia získala na svoju stranu a poslala ho tajne späť do Ameriky. Je tým vojakom Brody? Či je hrdina, alebo zradca, touto otázkou sa seriál zapodieval celé tri série, neskôr už scenáristi reflektovali udalosti a témy, ktoré hýbu naším svetom. Špicľovanie na sociálnych sieťach a následne zhromažďovanie dát, fake news, informačné vojny, zasahovanie Ruska do amerických prezidentských volieb. Mimochodom, podľa seriálu už nie je úhlavným nepriateľom pre USA arabský svet, ale (opäť) Rusi. Hoci kvalita Homelandu neklesá, tvorcovia ohlásili, že budúcoročná sezóna (jar 2019) už bude posledná. V najlepšom treba prestať, snáď Carrie konečne nájde vnútorný pokoj. A azda aj muža.
Zákerná Claire Underwoodová
Táto južanská krásavica rovnako ako Scarlett O’Hara má rada pozornosť mužov, chytrú hlavu a záľubu v manipulovaní s ľuďmi. Pochádza z bohatej dallaskej republikánskej rodiny a ako študentka Cambridgu stretla študenta práv z Harvardu Franka Underwooda. Lenže ten nepochádzal zo žiadnej bohatej južanskej rodiny, práve naopak, jeho otec bol mizerný pestovateľ broskýň z Južnej Karolíny, bol demokrat a rodičia Claire nikdy neprehrýzli, že si ich dcéra tak mizerne vybrala. Ona však vedela, že sa vydáva za svoje druhé ja a ako dvojica s Frankom sú jednoducho neporaziteľní – sú rovnako skazení, mocichtiví, bezohľadní, manipulatívni, bez mihnutia oka zničia každého, kto sa im postaví do cesty, resp. nevyhovie ich želaniu či len rozmaru. „Môj manžel sa neospravedlňuje, dokonca ani mne,“ to Claire pozná na vlastnej koži a on má v tom tiež jasno: „Milujem túto ženu. Milujem ju viac ako žraloky milujú krv.”
Nový prezident USA urobil veľkú chybu, keď nesplnil svoj sľub a Frankovi Underwoodovi nezabezpečil miesto štátneho tajomníka, ale nechal ho naďalej sedieť v kongrese, kde ho údajne viac potrebuje. Frank rozohral part svojho života. Najprv sa prepracoval do kresla viceprezidenta, neskôr vďaka intrigám docielil, že prezident rezignoval a on prostredníctvom rôznych manipulácií, (ne)regulárne vyhral prezidentské voľby. A Claire? Celý čas stála po jeho boku a snovala pavúčiu sieť zla spolu s ním. Od muža, ktorý sa bije o prezidentský úrad sa čiastočne očakáva, že nebude vždy hrať s fér kartami, ale čo jeho manželka, prvá dáma? Claire Underwodová má tie najvyberanejšie spôsoby a najušľachtilejšie pohnútky: vedie mimovládnu organizáciu zameranú na životné prostredie a popri tom… Bez mihnutia oka zničí svoje kolegyne, jedného milenca presvedčí, aby zaprel ich vzťah, keď to praskne (nemôže mať predsa imidž nevernej ženy) a druhého… zavraždí. Áno, ako v antickej dráme mu dá vypiť jed a on jej v posteli zomrie priamo pred očami. Z nevery si ťažkú hlavu nerobí ani ona, ani jej manžel. Sú si navzájom neverní a navzájom si to aj tolerujú, dokonca sa podelia o milenca, no zároveň dôsledne udržiavajú imidž dokonalého, šťastného manželského páru. Len jedna čierna škvrnka im tento portrét narúša: bezdetnosť. Nikdy po deťoch netúžili, ani sa tým netajili.
Claire a Domček z karát
Ani seriál House of Cards (Domček z karát) si Američania nevymysleli sami. Ide o remake rovnomenného britského seriálu z 90. rokov, vychádzajúci z novely Michaela Dobbsa, konzervatívneho politika a spisovateľa. Jeho hrdina sa volá Francis Urquhart, využíva machiavellistické metódy a je majstrom slovných súbojov. Američania zo svojho Franka urobili ešte väčšieho zlosyna a prvýkrát ho divákom predstavili vo februári 2013. Seriál bol postavený na hereckom výkone Kevina Spaceyho a Robin Wright ho ako Claire efektne dopĺňala, Michael Dobbs párik prirovnal k Macbethovi a Lady Macbeth. V priebehu piatich sérií si Claire uvedomí, že už nechce byť len krásny (a efektívny) doplnok svojho manžela, navyše, podľa prieskumov verejnej mienky je populárnejšia ako on sám, a tak si dupne. Vybaví si u manžela miesto veľvyslankyne pri OSN (ale tam to nejde, ako si predstavovala), potom sa rozhodne pre vlastnú politickú kariéru (prekazí ju Frank), aby nakoniec dosiahla, že z nej manžel čoby prezident urobí viceprezidentku. Veď ktorá dvojica sa lepšie pozná ako manželia a ktorá dvojica tak dokáže lepšie riadiť národ či priam celý svet? Franka čiastočne dobehnú jeho temné činy, a tak na konci piatej série ako prezident USA rezignuje a z Claire Underwoodovej sa stane najmocnejší vladár sveta.
Tak ako Franka Underwooda odstavila z hry jeho minulosť, aj Kevina Spaceyho dobehli jeho prehrešky z mladosti a bulvár zaplavili priznania mladých hercov o sexuálnom obťažovaní, ktorého sa Spacey mal na nich dopustiť. Od herca začali dávať všetci ruky preč a tvorcovia House of Cards sa riadne zapotili. Šiestu sériu mali diváci vidieť na jar tohto roku (presunula sa na jeseň) a Frank mal intrigovať už len ako súkromná osoba. Scenár tvorcovia prepísali v rekordnom čase, pre Franka Underwooda sa v ňom už nenašlo miesto a Claire Underwoodová v traileri hlása, že „teraz ešte len začíname!“
Ženská Stella Gibsonová
Máš ty vôbec potuchy o tom, čo s nami mužmi robíš? – spýtal sa jej dávny ex-milenec a vzápätí sa priznal, že chcel kvôli nej opustiť ženu a deti. A to by bola chyba – odpovedala mu chladne a skrútila reč na prácu. Stella Gibsonová, žena-vamp, nie je žiadna vyzývavá sexbomba, ale jej vnútorné vyžarovanie je ozbrojujúce a každý skôr či neskôr podľahne. Muži aj ženy. Ako napovedá jej hviezdne meno, je krásna: elegantný blond účes, drahé hodvábne blúzky, puzdrové sukne a čierne lodičky na štíhlom opätku. A je aj múdra: má niekoľko vysokoškolských titulov, prvý z nich dosiahla z antropológie. Aj preto pozná Mosuov, matriarchálnu komunitu z Číny, v ktorej neexistuje inštitút manželstva. Muži navštevujú ženy v ich domoch iba v noci a ráno sa vracajú späť do svojich príbytkov. Aj Stella vedie podobný život, má slabosť pre mladších, dobre vyzerajúcich kolegov. Je natoľko sebavedomá, že nemá problém pristúpiť ku chlapíkovi, ktorého vidí prvýkrát v živote a nadiktovať mu číslo svojej hotelovej izby. Vie, že príde a to je tak všetko, čo chce. O budovanie vzťahu nemá záujem, najdôležitejším mužom jej života bol jej otec, ktorý zomrel, keď mala 14 rokov. Stále jej chýba, so svojimi pocitmi sa zdôveruje diáru, kde si zapisuje sny. Až príliš sa kontrolujete – povie jej chlapík, ktorý si drzo tie zápisky prečítal. Stella Gibsonová je väčšinou vždy pokojná, nie je to však chladnokrvná mrcha, dokáže priznať chybu, dokáže prejaviť súcit, dokonca sa rozplakať na verejnosti, rozhádže ju, ak sa ubližuje ženám a deťom. Pozná ľudí, vie v nich čítať a vo svojej profesii je viac ako dobrá. Je policajná komisárka a prichádza tam, kde si jej kolegovia nevedia pomôcť. Aj preto pricestuje z Londýna do severoírskeho Belfastu. Zavraždili tu príbuznú prominentného politika a miestni vyšetrovatelia uviazli na mŕtvom bode. Stella odhalí, že vrah nezabil len túto ženu. Zabíjal už predtým a vo svojom hobby mieni pokračovať.
Stella a The Fall
Britský seriál The Fall (Prípad) síce pozostáva z troch sérií (celkom 17 častí vzniklo v rokoch 2013 – 2016), avšak zaoberá sa skutočne len jedným prípadom: belfastským škrtičom. Mužom, ktorý uškrtí ženy, umyje ich, vysuší im vlasy, odstrihne si kader na pamiatku, naaranžuje svoje obete v posteli a nezanechá po sebe žiadne stopy. Je precízny, rovnako ako Stella, ktorá prvá odhalí, že v meste majú sériového vraha. Študuje jeho psychiku, on študuje ju a diváci to všetko sledujú. Divák od prvých minút vie, kto je vrah, takže podstatná otázka neznie Kto?, ale Prečo?
Paul Spector je ukážkový muž s ukážkovým životom. Vzdelaný, pracuje ako terapeut pre pozostalých, pomáha ľuďom vyrovnať sa so smrťou ich blízkych, je príťažlivý, dokonca ženatý. Jeho manželka pracuje ako hlavná sestra na novorodeneckom oddelení a vychovávajú spolu dve deti. Najmä ku staršej osemročnej Olivii má blízky vzťah. Tak prečo vedie dvojitý život? The Fall možno nazvať aj feministickým seriálom, pozornému divákovi neuniklo, že okrem hlavnej hrdinky v ňom vystupujú aj ďalšie silné ženské charaktery, napríklad patologička či policajtka z terénu, ktorá prejavuje viac duchaprítomnosti, ako jej mužský kolega. Keďže seriál je zasadený do Belfastu, objavujú sa v ňom aj narážky na problematický región: nepokojné štvrte, rozpory medzi katolíkmi a protestantmi a, žiaľ, aj zneužívanie detí katolíckymi kňazmi. Stella Gibsonová belfastského škrtiča napokon poslala za mreže, misia bola splnená, ale Allan Cubitt, ktorý sa podpísal pod scenár i réžiu, pripúšťa, že by sa o pár rokov mohla na televíznu obrazovku vrátiť. Už len vymyslieť pre ňu ďalší prípad.
Martina Solčanská
foto Sita
Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle MIAU (2018)