Počas piatich dní nosievaj ponožky rôznej farby. Ver mi, zakaždým, keď ich uvidíš, sa ti zlepší nálada. Kúp si milión fixiek alebo farebných ceruziek, nech vyfarbený obrázok vyzerá ako živý. Spomínaš, ako si v detstve milovala farbičky a omaľovánky? Daj aj s kamoškami dokopy silný tím a uhádni, kto napísal Sonety pre Lauru a koľko štátov susedí s Nemeckom. Ale rýchlo! A všímaj si aj najmenšie detaily, lebo inak sa z tej Tajomnej kancelárie nedostaneš ani do rána… Zahrajte sa čisto pre radosť, urobte si trochu prievan v hlave… Ale nie tak, že si v počítači začnete vykladať karty. Táto štvorica vám dá tipy, ako na to.
Ivana Laila Drobná
Hrá sa: Má milión farebných fixiek, lebovyfarbuje predkreslené obrázky.
Jej projekt: Práve vydala druhú zbierku Omaľovánok pre dospelých.
Ak netušíte, o čo ide: Od mala rada vymaľovávam. Je to pre mňa relax. Niekto bicykluje, chodí behať, umýva riad. A ja, okrem iného, vyfarbujem. Sústredím sa na jednoduchú činnosť a čistím si hlavu.Ale vo veku okolo tridsiatky sa mi motívy kačičiek, kvetiniek a princezien už akosi zunovali. Papier – to bol ďalší problém. Rada vyfarbujem fixkami, pretože majú fantastické sýte farby, ale bežné listy v zošitoch pod hrotmi fixiek premoknú a pretláčajú sa na ďalšie strany.Aj vďaka motivácii od môjho kamaráta som sa rozhodla vydať vlastnú omaľovánku. Takú, akú chcem ja, akú by som si sama chcela vymaľovať. Bolo jasné, že sama ju nenakreslím, pretože kresliť neviem. Tak som oslovila šikovných ľudí v mojom okolí, no nič moc sa nestalo. Dostala som asi tri úplne nezmyselné návrhy, a tak som to vzdala. Po čase som to skúsila znova a vyšlo to! Na vlastné náklady, bez sponzorov a vydavateľa som vydala Omaľovánku pre dospelých. Pre dospelých nie svojimi témami, ale jasným zadaním tvorcom, nech nakreslia niečo, čo bude skutočná výzva aj pre dospelých. Prvý diel bol hotový a približne po roku sa nám ho podarilo kompletne vypredať. Čo bolo zaujímavé, aj vďaka celosvetovému trendu sa od počiatočného nezáujmu zrazu ozývalo stále viac ľudí, ktorí chceli Omaľovánku vlastniť. Ale už nebol ani jediný kus. Kamaráti do mňa intenzívne šťuchali, nech vydám druhý diel a tak sa aj stalo. Na svete je novučičká Omaľovánka 2.0, v ktorej nájdete mladú slovenskú krv. Dvadsaťdva umelcov, od akademických maliarov cez výrobcov šperkov a fotografov až po ľudí na hranici hackerstva vizuálneho umenia. Všetci mali rovnaké zadanie veľkosti papiera, ale bez témy. Čo strana, to originálne dielo. Na svoje si prídu fanúšikovia zvieracích motívov, geometrie, komplikovaných plôch ale i glitchu.
Zábava, zážitok, relax, antistres: Prvú zbierku som vydala v roku 2014, kedy poličky kníhkupectiev ešte neboli zaplavené nádhernými maľovánkami od rôznych zahraničných autorov. Dnes je to hit: akoby sa v ľuďoch zrazu zobudilo to malé dieťa, ktoré zbožňovalo farbičky a kreslenie. Hodiny vedia sedieť za stolom a relaxovať. Skutočne vypnúť a sústrediť sa na niečo milé, na niečo, čo keď sa podarí, prináša radosť. No a Omaľovánka takúto radosť robí veľkým deťom. Je to skvelý pocit, ak vám niekto na Facebook napíše, že je to najkrajší darček, aký kedy dostal.
A čo som sa vďaka Omaľovánke naučila ja? Spoznala som zasa raz trochu samú seba. Čo dokážem a že nie som až taká neschopná, ako sa mi často zdá. Stretla som mnoho úžasných ľudí a som vďačná za každého jedného človeka, ktorý mi pomohol uskutočniť môj sen.
Prekážky, výzvy a čo ďalej: Každým novým dňom mám pocit, že sa mi otvárajú nové svety, nové príležitosti a nové poznanie. A každým takýmto dňom si človek hľadá možnosti, ako by uskutočnil svoj sen. Je to možno fenomén doby, hľadať si prácu, v ktorej budeme šťastní a ktorú vlastne ani nebudeme považovať za prácu. No a ja na takomto tvrdom oriešku ešte len pracujem. Už som bola admin v internetovej kaviarni, šéfredaktor hipsterského magazínu, hľadala som ľudí do reality show a organizovala som veľké eventy. V hlave mám ale sen živiť sa „hraním sa“. Zatiaľ som nenašla správny biznis model, ale azda aj to príde.
Ženy verzus muži: Vymaľovávanie sa vo všeobecnosti považuje za detskú aktivitu, prinajlepšom za výhradne ženskú „hru“. Moja Omaľovánka tento názor vyvracia. Žiadne striktné kvetinky – čo strana, to originálny kus. Tematicky nevyhranené, a preto vhodné pre každého, kto si chce dať takúto výzvu. Videla som veľakrát, že muži sa stránili to čo i len vyskúšať. Ale ak túto bariéru v hlave napokon prekonali, zistili, že vymaľovávanie je náročnejšie, ako si mysleli, výzvu prijali a dokončili svoje obrázky. Dokonca často prepracovanejšie a technicky zručnejšie, ako ženy (smiech). Mimochodom, v Omaľovánke 2.0 je aj voľná strana, kde vyzývame našich „vymaľovávačov“, aby vytvorili oni niečo pre nás a poslali nám to. Sama som zvedavá, čo nájdem v mailboxe.
Hrám sa, teda som: Mám pár temných tajomstiev, za ktoré sa aj trochu hanbím. Rada skladám puzzle. A čím gýčovejší a otrasnejší obrázok, tým lepšie (smiech). Celý môj súkromný život je vlastne o hraní. Rada skúmam nové veci a materiály. Minule otec u mňa nechal pištoľ so silikónom do kúpeľne. Jasné, že na umývadlo skoro nevyšlo, keďže som sa s tým najprv hrala, skúšala vytvárať rôzne tvary, dokonca takú rýchlu formu manuálnej 3D tlače (smiech).
Hravosť v zmysle tvorenia musí mať človek asi nejako v sebe a nesmie sa báť s ňou pracovať. Potom ho môžete na víkend zatvoriť v prázdnej miestnosti s balíkom kancelárskeho papiera a nožnicami. Po víkende odtiaľ vyjde šťastný a ostane po ňom napríklad sála plná origami holubov. Mimochodom, toto sa vlastne stalo. Len ten papier bol väčšieho formátu a mala som možnosť kedykoľvek odísť. Hranie je vlastne učenie sa. Skúmanie materiálov a vecí, skúmanie ich možností a obmedzení. A ak nás to učenie baví, nazývame ho hrou.
Kúzla sú všade: Ja v kúzla verím len tak naoko. Po pravde som skôr racionálna bytosť. Možno aj vďaka tomu, že som členom Progressbaru, prvého slovenského hackerspaceu, kde sa každé „kúzlo“ snažíme vysvetliť, odhaliť a pochopiť. Ale, samozrejme, existuje aj romantická časť mojej bytosti, ktorá si kúzelné svety vytvára. Aj keď trebárs iba na jeden večer v galérii – ako v prípade mojej inštalácie zo svetelných lekien. A plánujem ďalšie takéto happeningy – vytvorím si svoju „kúzelnú“ krajinu a pozvem ľudí, aby ju so mnou navštívili…
Adriana Hižňanová
Hrá sa: Dostáva a naopak zadáva neznámym ľuďom rôzne zábavné úlohy typu „Objímanie je zdravšie, ako si myslíš, takže počas piatich dní objím aspoň troch ľudí každý deň.“
Jej projekt: Wondare, hra pre ľudí na všetkých kontinentoch.
Ak netušíte, o čo ide: Počas môjho doktorandského štúdia biológie nevyhnutne prišlo obdobie, kedy som musela tráviť viac času jednotvárnou prácou v labáku, ako presekávaním sa džungľou pri hľadaní nových živočíšnych druhov (smiech). Pracujem totiž vo výskume na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a zaoberám sa správaním plazov pod vplyvom rôznych parazitov. Bežná rutina opakujúceho sa kolobehu pracovných dní skôr či neskôr dobehne každého a niekedy človek už len čaká na malý zázrak, ktorý by ich spestril. Niekde tu sa zrodila myšlienka Wondare. Verím, že každý človek v sebe nosí plamienok, ktorý horí pre nové, hravé a nečakané nápady, no niekedy potrebuje malú iskru na to, aby ho zažal. Tak sme sa na Facebooku začali hrať hru a jej podstatou bola náhodná výmena malých, časovo a finančne nenáročných úloh, ktoré by mali ozvláštniť bežný deň.Napríklad: kamarát z Kanady vymyslel úlohu: každý deň počas jedného týždňa dať si studenú sprchu, a tá bola priradená jednej Portugalčanke, ktorá na chladné prekvapenia veru nie je veľmi zvyknutá. Ja som mala darovať úplne cudzej osobe nejakú maličkosť, a tak som v obchode po zaplatení nákupu dala čokoládu predavačke. Bola to scéna ako z filmu! Zakrátko už hra žila vlastným životom. Ľudia sadili reďkovky, učili sa krátke vety po japonsky, posielali pohľadnice starým kamarátom… Vznikalo mnoho krásnych, nezabudnuteľných chvíľ, ktoré stáli iba niekoľko minút, hoci niekedy aj štipku odvahy.
Rozhodla som sa z tohto konceptu vytvoriť hru, ktorá bude mať jasný cieľ, štruktúru, kategórie a kde si ľudia budú môcť vytvoriť komunitu nadšencov nových vecí a malých výziev. Bez predošlých skúseností a s malou dušičkou som nápad interaktívnej online sociálnej hry predstavila na Startup víkende Košice 2015 a absolútne nečakane som aj vyhrala! Ešte chvíľu trvalo, kým sa mi definitívne podarilo zostaviť tím skúsených a pre vec zapálených ľudí a mohli sme ísť priamo na vec.
Marek Marr Farkaš
Hrá sa: V jeho bare sa žongluje s takými zradnými otázkami ako: Dýcha rak riečny žiabrami? Súčasťou akého dnešného štátu bola Luisitánia? Na čo sa používa Heimlichov manéver? Nič? Žiadna trefa do čierneho? To nevadí, hlavne, že sa dobre bavíte!
Jeho projekt: Kvíz bar nielen pre múdre hlavičky.
Ak netušíte, o čo ide: Pred tromi rokmi som si splnil sen o vlastnom bare. Viac-menej som bol vyprovokovaný nedobrými skúsenosťami s dovtedajšími zamestnávateľmi a taktiež ma v odhodlaní mať svoj podnik podporili kamaráti. A recesistický názov The Peach som nosil v hlave už dlhšiu dobu.
Petra Lacová
Hrá sa: Ak vás strčí do svojho „väzenia“, musíte riadne pohnúť rozumom, aby ste sa dostali von na slobodu.
Jej projekt: Vytvorila Escaperoom, miestnosť zamknutú na desiatky zámkov v podobe rôznych logických hádaniek, indícií či náznakov.
Ak netušíte, o čo ide: Escaperoom je celosvetovo rozšírená forma interaktívnej tímovej zábavy, kde 2 – 5-členné družstvo dostáva úlohu v stanovenom časovom limite vyriešiť čo najviac úloh, hádaniek a pascí tak, aby sa im podarilo odomknúť dvere a ujsť. Tak znie poučka. Escaperoom je však v skutočnosti niečo oveľa viac. Je to hra, ktorá vás vtiahne do seba, pohltí vás a už nepustí. S napätím a trasúcimi rukami budete zadávať do zámku kód a dúfať, že ste hádanku vylúštili správne. S očami plnými očakávania budete sledovať, ako váš spoluhráč otvára zásuvku. Je tam ďalšia hádanka? Alebo je tam kľúč od miestnosti, kľúč od slobody? Escaperoom preverí vás, vašu rodinu, priateľov či kolegov. Dokážete si rozdeliť sily a logické úlohy tak, aby ste všetci po 60 minútach nezostali v miestnosti a nezomreli? Dokážete pracovať ako tím?
Už na strednej škole bolo mojím snom raz v živote pracovať v eventovej agentúre. Vymýšľať akcie, byť s ľuďmi a vidieť ich, ako sa na programe, čo ste pripravili, skvele bavia. Som totiž typ človeka, čo nevie byť sám a neznáša nudu a stereotyp. Po škole som sa zamestnala v reklamnej agentúre a hoci ma práca bavila, stále som mala pocit, že mi niečo chýba. Na niekoľko týždňov som odcestovala do USA a tam ma Escaperoom prvýkrát pohltil mňa. Vďaka skvelým ľuďom okolo mňa sa mi za necelé tri mesiace (január 2014) podarilo otvoriť prvú miestnosť a zožalo to obrovský úspech. Odvtedy záujem stále rastie.
Celý článok si môžete prečítať v decembrovom Miau
Simonetta Zalová
foto Jozef Barinka