Kaunas

 

Za výhľadmi

Druhé najväčšie mesto Litvy leží na sútoku riek Neris a Nemunas, pri ktorom sa sústredí aj jeho starobylá štvrť. Dominuje jej neprehliadnuteľný park Santaka so stredovekým hradom, srdce mesta však leží na dláždených uliciach v okolí radnice s prezývkou „Biela labuť“. Najlepšie výhľady naň získate z vyhliadky Alekstosas, ku ktorej vedie miestna rarita – jedna z dvoch mestských zubačiek. Z výšky uvidíte aj most Vytautas, o ktorom domáci žartujú, že je najdlhší na svete, keďže jeho prechod trvá 13 dní. Za vtipom stojí skutočnosť, že v 18. storočí patril Kaunas ruskému a Alekstosas pruskému kráľovstvu, ktoré používali iné kalendáre, čím vznikol značný časový skok. Druhá zubačka leží na opačnom brehu rieky v novom meste a vedie k majestátnej, 70 metrov vysokej bazilike Kristovho vzkriesenia. Oplatí sa vyjsť až na jej terasu a obdivovať mesto z opačnej strany. Po ceste späť sa zastavte na námestí Vienybés. Nedávno zrekonštruované priestranstvo hýri kvetmi a fontánami, medzi ktorými nájdete pobehujúce deti, skateboardistov aj oddychujúcich pocestných.

 

 

Nekonečný stôl

Jedna z najdlhších peších ulíc v celej Európe, Laisvés Aléja (Aleja Slobody), je ostrovom pohody a ticha uprostred rušného centra. Takmer 1,7 km dlhý bulvár lemuje stromoradie krásnych košatých líp s lavičkami lákajúcimi na oddych. Mesto pretína z východu na západ a je ideálny na korzovanie, ochutnávanie miestnych dobrôt v početných kaviarňach a reštauráciách či návštevu majestátneho novobyzantského kostola Soboras, ku ktorému ústi. Raz do roka bulvár zaplní jeden prestretý stôl, dlhý skoro ako samotná ulica, ku ktorému podvečer zasadne takmer celé mesto. Úžasná iniciatíva, ktorá vznikla pred piatimi rokmi pri príležitosti osláv Dňa susedov, vytvára hrejivého komunitného ducha, výbornú náladu dopĺňajú hudobné, tanečné, stand-upové či divadelné predstavenia na každom kroku. Oslavy sa navyše poriadajú na deň narodenín samotného Kaunasu, ktoré sa oslavujú vždy cez víkend najbližší k 20. máju – krúžkujte kalendár, budúci rok budú sfukovať 600 sviečok!

 

 

Z dočasného súčasné

Po prvej svetovej vojne bolo hlavné mesto Litvy – Vilnius – v područí Poľska, Litva však začala budovať republiku, a tak sa jej hlavným mestom dočasne stal Kaunas (1920 – 1939). Pre mesto to znamenalo rapídny rozvoj, vyrástli tu nové budovy v modernistickom štýle, postavili sa zubačky, začali jazdiť autobusy, otvorilo sa národné divadlo aj univerzita a dokonca sa tu konala olympiáda. Kozmopolitné mesto rástlo… až kým neprišla sovietska okupácia, ktorá trvala do roku 1990. V roku 2022 Kaunas získal status Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý do ulíc vniesol čerstvý vietor. Pod sloganom Z dočasného k súčasnému sa tu celý rok koná priehrštie eventov – od veľkolepej show Confluence na sútoku riek cez retrospektívne výstavy Mariny Abramovič, Yoko Ono aj Williama Kentridgea, festival Fluxus, spomienkovú výstavu 1972 a rozprávačský CityTelling Festival až po Bienále Kaunas, fotofestival, početné koncerty, cirkus, tanec…

 

 

Oči na stopkách

Keď sa umelec Vytenis Jakas presťahoval do paneláku na ulici E. Ožeškienés 21 s útulným vnútroblokom, zarmútilo ho, ako odcudzene v ňom susedia žijú. Zobral preto do rúk štetce, farby a začal dvor prerábať. Najprv na steny zavesil staré fotografie židovských rodín, ktoré tu kedysi bývali, neskôr pridal maľby, zrkadlové mozaiky aj strešné postele a voilá, nonstop otvorená galéria Courtyard bola na svete. A nie je jediná – celý Kaunas je vďaka street-artu galériou pod holým nebom. Vystopovať jeho začiatky je ťažký oriešok, šírenie moderného umenia však zaručene urýchlil festival Nykoka, ktorý píše svoju históriu od roku 2014. Aj vďaka nemu je prechádzka mestom skutočným pôžitkom plným prekvapení. Neďaleko hradu na parkovisko dohliada Starý muž v okuliaroch, pri národnom múzeu umenia je to ružový slon ako symbol lásky a o kúsok ďalej zasa bronzová socha roľníka, pri ktorej sa po zotmení vďaka premyslenej tieňohre zjavujú hviezdy vzbudzujúce dojem, akoby ich roľník sadil. Mesto navyše zriadilo novú iniciatívu, akýsi „streetart Tinder“, v ktorom spája umelcov s vlastníkmi prázdnych šedivých stien vhodných na skrášlenie.

 

 

z Litvy

Zuzana Zimmermannová