Gabina Weissová
Anna Gavalda
Billie
Slovart
Dvaja outsideri, dve škaredé káčatká, ktoré prerod na krásne labute nemajú vo vienku. Pohľadom hlavnej hrdinky Billie spoznávame život jej i Francka, s ktorým sa „osudovo“ stretne až v tretej triede vďaka školskému divadlu a učiteľke francúzštiny – tá svojich žiakov nechá zahrať kus Mussetovej hry S láskou sa neradno zahrávať. Stvárniť hlavné roly je pre Billie, vyrastajúcu na okraji mesta v maringotke na kolieskach, a pre Francka, chlapca zo slušnej rodiny, ktorého otec sa nikdy nezmieril so synovou homosexualitou, ako žiť životy niekoho iného. Konečne môžu byť krásni, konečne môžu naplno vravieť o svojich citoch, konečne ich niekto počúva, ktosi sa zaujíma… a obaja tomu uveria. Hru sa spolu naučia naspamäť a predvedú ju tak presvedčivo, že trieda z ich výkonu načisto onemie. Pre oboch sa situácia razom mení. Od toho okamihu sa Billie a Franck stávajú priateľmi na celý život, možno aj niečím viac (láska, nie tá telesná, ale od srdca je ich spojivom) a hoci sa ich cesty na čas rozídu, obaja vedia, že by sa jeden druhému nemali stratiť naveky.
Jean-Paul Didierlaurent
Čitateľ z vlaku o 6:27
Ikar
Nevyzerá odpudivo. Jeho správanie sa dá považovať za milé, avšak disponuje idiotským menom, ktoré mu celý život prináša len traumu. Stará sa o akváriovú rybičku, má len dvoch priateľov (beznohý mrzák a veršotepec) a pracuje v továrni, kde pomocou ozrutného stroja (tajne pomenovaného jednoducho VEC) ničí knihy, ktoré inak, v tom vonkajšom svete, nesmierne miluje. Každé ráno nastúpi na vlak, sklopí si sedadlo a cestujúcim predčíta stránky kníh, zachránené zo stroja, melúceho všetku tú literatúru na beztvarú kašu. Má svojich stálych poslucháčov, dokonca fanúšikov, ktorí ho lanária na „súkromné“ čítačky, ale odo dňa, kedy na svojom sedadle nájde stratený USB kľúč, dokáže sa sústrediť iba na jediné: ako nájde Julie, ktorá nechala na kľúči kus svojho života, zachyteného v slovách? Kde sa ukrýva dievča, ktoré sa stará o čistotu na verejných záchodoch a ktoré píše tak, že sa jeho pôvodná túžba vrátiť jej stratené texty zmení na jediný úmysel: stretnúť sa s ňou? Osudy knižných postáv a osudy skutočných ľudí sa v tomto románe prelínajú a ovplyvňujú tak prirodzene, ako prirodzene sa „prečítate“ od prvej stránky až po tú poslednú…
Julian Barnes
Roviny života
Artforum
Esej? Poviedka? Monografia? V tejto knihe je namiešané všetko, predovšetkým však hlboký smútok autora, ktorý v roku 2008 prišiel o manželku, úspešnú literárnu agentku, Pat Kavanaghovú. Jeho prechádzka krajinou lásky i smútku je rozdelená do troch častí (Zhrešenie výškou, Na rovine, Strata hĺbky), pričom každá začína rovnakým konceptom: spojiť nespojiteľné (a potom to opäť rozdeliť). V prvej časti fotograf, novinár, balónista a vynálezca 19. storočia, Gaspard-Felix Tournachon (prezývaný tiež Nadar), spojil fotografiu a túžbu lietať do maličkých záberov, zhotovených z výšky niekoľko sto metrov, čiernobielych, prinášajúcich len lokálne pohľady na Paríž. V druhej časti Barnes rozpráva o pomyselnom pomere medzi herečkou Sarah Bernhardt a anglickým cestovateľom a dobrodruhom Fredom Burnabym. Z tretej, najosobnejšej časti presakuje láska, ktorá sa smrťou Pat nekončí, avšak autor musí bojovať so samotou a pocitom smrti: „Smútim za ňou nekomplikovane a absolútne. To je moje šťastie a aj moja smola. Už zakrátko sa mi v hlave vynorili slová: Chýba mi v každom čine i v každej nečinnosti.“
Muhammad Walad Saláhí
Denník z Guantánama
Tatran
Od roku 2002 väznia Muhammada Walad Saláhího v internačnom tábore v Guantánamo Bay na Kube. Spojené štáty americké ho doteraz neobvinili zo žiadneho zločinu. V marci 2010 prikázal federálny sudca, aby ho prepustili, avšak americká vláda sa proti rozhodnutiu postavila a stále neexistuje žiaden náznak, že by ho Spojené štáty chceli prepustiť. Tri roky po uväznení v Guantáname začal Saláhí písať denník. Spomína si v ňom na život, ktorý viedol predtým, než 28. novembra 2001 opustil domov a dostal sa do rúk agentov CIA. Opisuje v ňom „nekonečnú cestu okolo sveta“ plnú väznenia a výsluchov, ako aj každodenný život väzňa v Guantáname. Jeho denník nie je len obžalobou väzniteľov, ale aj veľmi súkromným životopisom, strašidelným, plným čierneho humoru a prekvapivo milosrdným.