Vo vinárskom kraji
Hlavné mesto nemeckej spolkovej krajiny Porýnie-Falcko a jedno z najstarších európskych miest vôbec sa oplatí navštíviť už len kvôli jeho atmosfére. Je taká špecifická, že dokonca dostala vlastné pomenovanie – mainzský pocit. Možno predpokladať, že do veľkej miery má túto zvláštnu náladu na svedomí fakt, že sa Mainz nachádza vo vinárskom kraji na sútoku riek Rýn a Mohan a považuje sa za oficiálnu metropolu nemeckého vinárstva. Vinohrady v okolí mesta sa totiž rozprestierajú na ploche vyše 26.000 hektárov. Niet asi veľa miest na svete, kde si víno môžete verejne vychutnať na raňajky. V Mainzi to možné je, a to každú sobotu od marca do novembra v rámci trhov zvaných Mainzské raňajky s vínom. Aby vám však vínko hneď ráno príliš nestúplo do hlavy, dajte si k nemu klobásku so žemľou, ktorá sa na trhoch predáva tiež. Milovníkom bubliniek je venované Múzeum Kupferberg zasvätené šumivým vínam. Jeho súčasťou sú najhlbšie vínne pivnice na svete, niektoré sa nachádzajú sedem poschodí pod zemou v hĺbke 50 metrov, pričom viaceré pochádzajú ešte zo starorímskych čias.
Rodisko kníhtlače
V Mainzi, niekedy označovanom ako mesto vedy, sa nachádza veľká univerzita, ale predovšetkým sa tu narodil Johannes Gensfleisch, ktorého väčšina z nás pozná pod priezviskom Gutenberg. Tento muž nazývaný aj Muž tisícročia bol európskym vynálezcom mechanickej kníhtlače s pohyblivými kovovými literami a jeho kníhtlač uzrela svetlo sveta okolo roku 1450. Hoci nie je autorom samotnej myšlienky tlače, vynašiel praktický a masovo použiteľný systém, čím v Európe spustil informačnú revolúciu. V meste nájdeme jeho sochu, pochádzajúcu z roku 1837 od dánskeho autora Bertela Thorvaldsena i Gutenbergovo múzeum, kde sa dá vidieť originál najdôležitejšej knihy – Gutenbergovej Biblie (približne z roku 1455) a tiež interaktívne ukážky historických techník kníhtlače a viazania kníh.
Altstadt, staré mesto
Dejiny Mainzu sa začali písať ešte v starorímskych časoch, kedy niesol meno Mogontiacum a bol významným vojenským a administratívnym centrom. Z tejto doby pochádzajú viaceré pamiatky – zvyšky rímskeho divadla, oblúk Dativia Victora či pozostatky akvaduktu. V stredoveku sa mesto zmenilo na sídlo arcibiskupov a jeho charakteristickým znakom sa stali úzke uličky, krásne hrazdené domy a tiež Dóm svätého Martina ružovej farby. I keď väčšina historických budov bola zničená počas druhej svetovej vojny v dôsledku leteckých útokov, z pohľadu na niektoré z nich sa môžeme tešiť ešte i dnes. Po vojne totiž došlo k vydarenej obnove a rekonštrukcii historického centra. Určite sa oplatí zájsť aj na malebné námestia Kirschgarten a Schillerplatz, na ktorom sa nachádza Fastnachtsbrunnen, rozprávková fontána venovaná miestnym fašiangovým tradíciám. A nevynechajte ani pohľad na tri zaujímavé veže: Holzturm, Eisenturm a kamenná Haus zum Stein. Kým prvé dve sú gotické a boli súčasťou mestských hradieb, tretia románska výzorom pripomína stredoveké veže v Taliansku.
Hravý Mainz
V Mainzi na semaforoch vás nebudú navigovať iba farby, ale i tzv. Mainzelmännchen, kreslené postavičky, ktoré v roku 1963 vytvoril grafik Wolf Gerlach. Mainzských mužíčkov je celkom šesť a sú maskotmi nemeckej verejnoprávnej televízie ZDF, ktorá má sídlo práve v Mainzi. Na mestských semaforoch sa začali objavovať od roku 2013 pri príležitosti 50. výročia ich vzniku. Celý koncept vychádza z Heinzelmännchen, čo sú škriatkovia z folklóru neďalekého Kolína nad Rýnom. Hravý nádych majú i mestské fašiangy (považované za piate ročné obdobie), ktoré sa radia k najstarším a najväčším karnevalom v Nemecku. Prvé zmienky o nich sa objavujú už v 13. storočí. Karneval každoročne začína 11. novembra 11 minút po 11. hodine a kulminuje v dňoch pred Popolcovou stredou. Ide o ľudovú slávnosť s fašiangovým pozdravom Helau!, plnú satiry, kostýmov, sprievodov a smiechu.
z Nemecka
Nina Bosničová