Rovnaké práva
Vyše 90 % maltského obyvateľstva sa hlási ku katolíckej viere, čoho dokazuje aj fakt, že na ostrovoch narátate celkom 370 kostolov – Malťania žartom hovoria, že majú jeden kostol na každý deň v roku. Iba pred štyrmi rokmi si Malta v referende konečne vydupala zákonný rozvod manželstva (dovtedy tam fungovala len „legálna separácia“). Umelé prerušenie tehotenstva je však v tejto silne tradičnej, konzervatívnej krajine stále nezákonné (čo sa rieši tzv. potratovou turistikou), o to viac prekvapuje fakt, že v apríli minulého roku maltský parlament prijal zákon o občianskych zväzkoch, ktorý dáva partnerstvám homosexuálov rovnaké práva ako heterosexuálnym dvojiciam, vrátane práva adoptovať si deti. Labouristi tým naplnili svoj sľub, s ktorým nastupovali v marci 2013 do vlády, opozícia sa ale odvoláva na prieskum verejnej mienky, podľa ktorého 80 % ľudí je proti adopciám detí homosexuálnymi dvojicami.
Najstaršie na svete
Pre archeológov predstavuje Malta a jej menší brat, ostrov Gozo, jeden veľký skanzen pod holým nebom. Maltský poklad má podobu megalitických chrámov, najstarších voľne pod holým nebom stojacich stavieb na svete, ktoré sú takmer o tisíc rokov staršie, ako egyptské pyramídy. Unikátne chrámy na Malte a Goze vznikli v rozpätí rokov 3.600 až 3.200 p.n.l. a na ostrovoch sa ich týčilo okolo päťdesiat. Z rozľahlých kamenných komplexov, slúžiacich pravdepodobne ako chrámy a svätyne, sa do dnešných dní zachovalo iba zopár: Ggantija na Goze a na Malte Hagar Qim, Mnajdra (zobrazená i na maltských euro minciach) či Tarxien. Najstaršou stavbou je Ggantija (Džantija), zasvätená Veľkej matke, bohyni plodnosti a pomenovaná podľa slova džant (obor). Podľa legendy na ostrovoch žili obri, pretože jedine oni by dokázali stavať také obrovské kamenné chrámy – ako inak vysvetliť manipuláciu s kamennými kvádrami (bez znalosti kolesa či kladky), z ktorých niektoré merajú viac ako 5 metrov a vážia vyše 20 ton? Podľa jednej z hypotéz vraj Malta, Gozo, Liparské ostrovy a Sicília mohli tvoriť bájnu Atlantídu. Asi tri kilometre od pobrežia Malty archeológovia našli v mori pozostatky chrámu: aj tento objav nahráva domnienke, že spomínané pevniny boli kedysi spojené a snáď ich od seba odtrhlo obrovské zemetrasenie.
Marsaxlokk a lampuka
Túto starú prímorskú rybársku osadu na juhu ostrova sa oplatí navštíviť najmä v nedeľu, keď sa tu koná najväčší trh s čerstvými rybami a darmi mora, ovocím, zeleninou, ako aj mnohými inými stredomorskými špecialitami, olivami, kaparami, sušenými paradajkami, tureckým medom či nugátom. Hoci trh láka nielen turistov, Malťania samotní sú predovšetkým mäsožravci. Na rozdiel od ľahkej stredomorskej diéty uprednostňujú ťažšie mäsité jedlá, pečené či dusené na šťave, takže vláde neostáva nič iné, iba apelovať na maltské gazdinky, aby do svojho jedálnička zaraďovali viac rybích pokrmov. Maltskou národnou rybou je lampuka, s bielym mäsom a iba niekoľkými veľkými centrálnymi kosťami. Migruje okolo ostrovov od septembra do decembra – vtedy je sezóna jedál z tejto ryby v plnom prúde a ponúka ju vari každá reštaurácia v Marsaxlokku. V prístave kotvia pestrofarebné rybárske lodičky, ktoré majú na prove nakreslené oko boha Ozirisa – to by malo rybára ochrániť pred zlými silami mora.
Maltčina jediná na svete
Maltčina je semitský jazyk, avšak jediný na svete, ktorý sa píše latinkou. Prevažnú väčšinu jej slovnej zásoby tvorí arabčina, zvyšok je zmiešanina francúzštiny, taliančiny a angličtiny. Angličtina bola v krajine uzákonená ako druhý oficiálny jazyk, Malťania teda hovoria odmala dvomi jazykmi naraz, čo v praxi často vyzerá tak, že vetu začnú v maltčine a skončia ju v angličtine alebo naopak. V niektorých častiach ostrova (hlavne tých kozmopolitnejších, ako je napríklad mesto Sliema) sa hovorí takmer výlučne po anglicky, takže aj v tomto prípade sa zo strany Národnej rady pre maltčinu robí osveta za zachovanie unikátneho maltského jazyka. V prvej triede na strednej škole si maltskí študenti pridávajú ďalší cudzí jazyk, zväčša taliančinu (pre blízkosť Sicílie, ktorá je od Malty vzdialená iba 95 km), španielčinu alebo francúzštinu (nemčinu neobľubujú), z ktorej musia počas celého štúdia robiť riadne skúšky. Čo sa jazykov týka, sú Malťania, aj napriek malosti svojich ostrovov, do sveta dobre vybavení.
Z metropoly Malty
Simonetta Zalová