Je folklór „konzerva“, čosi dávno mŕtve a zastarané, čo nepatrí do dnešného moderného sveta? Hovorí sa, že ak človek necíti pevne pod sebou rodnú zem, je neistý a stráca pôdu pod nohami všade inde vo svete. Tieto štyri mladé ženy v starých truhliciach a skriniach našich babičiek hľadajú ukryté poklady, aby ich zbavili pachu naftalínu a vdýchli im dušu modernej doby.
Karolína Hrušková (24)
Na ľudovú nôtu: Snaží sao oživenie slovenskej ľudovej výšivky na nositeľných modeloch oblečenia a doplnkoch.
Kým sa vydala touto cestou: Vyštudovalaekológiu a environmentalistiku na Technickej univerzite vo Zvolene.
Tvorí pod značkou: Folková.
Ako to všetko začalo: Myšlienka ľudovej výšivky, ktorú sa snažím preniesť do jednotlivých doplnkov a modelov oblečenia, sa mi v hlave zrodila približne pred rokom. Jednoducho, mala som potrebu vytvoriť niečo, čo by sa mi páčilo, čo by som rada nosila a zároveň niečo, čo by v sebe nieslo ducha minulosti v súčasnejšom dizajne. Prvé výšivky som zakomponovala do opaskov, ktoré sa relatívne rýchlo predali a ja som vedela, že idem správnym smerom.
Zaostrené na: Ľudovú výšivku môžete u mňa nájsť najmä na vyšívaných doplnkoch – opaskoch, ale aj na sukniach. V mnohých prípadoch využívam pôvodné alebo štylizované motívy, prvky, ktoré sú typické pre výšivky rôznych regiónov z krojov alebo čepcov. Mojím cieľom je vytvárať veci nositeľné, nielen na slávnostnejšie príležitosti, ale na každý jeden deň, ktorý je oslavou života. Väčšina vyšívaných opaskov v súčasnosti putuje k nevestám, ktoré chcú mať na sebe niečo iné, ľudové a tradičné.
Prečo milujem folklór: Folklór je pre mňa najväčším zdrojom inšpirácie, je to nevyčerpateľná studnica nápadov. Nádherné kroje, tance, piesne, to všetko nás robí ako národ špecifickým. Folklór je naše bohatstvo, bez ktorého by sme to neboli my, vyjadruje nás po etickej aj estetickej stránke. Odráža aj sociálne či prírodné podmienky regiónov, je akýmsi zrkadlom spoločnosti, ktorá ho sformovala. Dobrým príkladom sú kroje aj samotné výšivky, z nich vieme vyčítať bohatosť rodiny alebo danej oblasti. Často môžeme z oblečenia odvodiť kvety, ktoré v danom regióne rástli, mnoho vyšívačiek sa nimi inšpirovalo rovnako ako ja dnes. Boli to všetko veľmi šikovní ľudia, ktorí dokázali v podstate z ničoho vytvoriť odev, ktorý sa zachoval desiatky rokov.
Tradičné a/alebo moderné: Ak hovoríme o krojoch, podľa mňa je dôležité zachovať tradičnú podobu oblečenia. Ak sa však budeme zaoberať dnešnou módou, tak u mňa vyhráva jednoznačne to tradičné v modernom. Samotné kroje a výšivky si prešli svojím vývojom, až sa v určitom štádiu z nášho života začali vytrácať, ale to jednoducho nezastavíme. Móda sa mení, ľudia sa menia. Dnes už nosíme kúsky, ktoré sú pohodlné, šik, chceme sa odlišovať. Prečo to teda neskombinovať? Práve o to mi ide aj v mojich výrobkoch, ktoré majú niesť ducha tradičnej výroby, zakomponovanej v dnešnej podobe.
Ručná práca a čo k tomu treba: V prvom rade veľa trpezlivosti. Potom látku, nožnice, ihlu a bavlnky. Postupne zdokonaľujem výrobu, snažím sa všetko robiť lepšie, a tak prichádzam na rôzne vylepšenia, najmä čo sa týka techniky vyšívania. Snažím sa používať kvalitné slovenské látky či bavlnky. Ručná práca mi prináša relax aj kreatívne vyžitie, ak sa navyše výrobok aj páči, je to v konečnom dôsledku najväčšia odmena.
Môj najväčší poklad: Som hrdá na každý kúsok, ktorý mi vznikne pod rukami a najšťastnejšia, keď ho niekto nosí minimálne s takou láskou, s akou som ho vyrábala. Pri každom výrobku presedím niekoľko hodín, takže by som si nedovolila ukázať ani na jeden, že je lepší alebo kvalitnejší, ako ten druhý. Veľmi dôležité sú pri mojej práci trpezlivosť a odhodlanie, ktoré ma sprevádzajú a potrebujem ich pre každé zdokonaľovanie a učenie sa novým veciam, či už výšivkárskym alebo technickým. Keďže nie som krajčírka, sama sa musím postupne učiť šiť na stroji, či zhotovovať strihy, čo nie je pre mňa – samouka ľahké a keď sa nakoniec niečo podarí, je vždy deň krajší.
Akí sme, Slováci: Sme hrdý národ, ale v mnohých prípadoch nás treba postrčiť a pripomenúť našu identitu. Sme priateľskí, spoločenskí, no možno menej otvorení novým veciam. Máme toho čo ukázať, niekedy si to ani neuvedomujeme. Naše ľudové prvky a ornamenty sa mnohokrát využívajú skôr v kolekciách zahraničných dizajnérskych mien ako u nás. Potom prichádzame na poznanie, že to je naše. Ja si však myslím, že nadchádza čas, kedy začne mnoho umelcov vo svojej tvorbe využívať prvky našej tradičnej ľudovej kultúry a my sa tým konečne začneme chváliť. Neviem, či ide len o môj subjektívny pohľad, ale mám pocit, že čoraz viac mladých ľudí si začína naše (nielen folklórne) bohatstvo vážiť a týka sa to aj ručných prác.
Typický slovenský darček: Ak by som mala darovať niečo mužovi, bol by to napríklad nejaký kvalitný slovenský destilát. Žene by som určite darovala nejaký krásny dizajnérsky kúsok, napríklad šperk od Petry Tóth alebo sukňu z ateliéru FakeFolk. Univerzálnym darčekom by bola napríklad kniha AHA od Tomáša Kompaníka. Sú to krásne výrobky a sú naše. Čičmianskych magnetiek, podkolienok, mám už ja osobne vyše hlavy.
Petra Toth (29)
Na ľudovú nôtu: Vyrába šperky inšpirované ľudovými motívmi pretvorené do modernej podoby.
Kým sa vydala touto cestou: Šperkom sa začala profesionálne venovať hneď po strednej škole. Vyrába ich od svojich šiestich rokov a nikdy nič iné nechcela robiť.
Tvorí pod značkou: Petra Toth, pod ktorou vzniklo niekoľko úspešných kolekcií: Slovenská epopej 1, Slovenská epopej 2 a aktuálne kolekcia Mileva.
Ako to všetko začalo: Ako dievčatko som spievala vo folklórnom súbore, ale skutočne som folklóru prepadla, až keď sme sa presťahovali na vidiek do nášho storočného domčeka. Začala som študovať tradície, symboliku a postupne si vytvárať fotoarchív vzorov a krojov. Od tej doby nebolo už cesty späť. Folklór predstavuje pre mňa nevyčerpateľná studnica inšpirácií.
Zaostrené na: Moja najnovšia kolekcia šperkov Mileva je postavená na motíve srdca a červenej farbe.Červená je farbou „ľúbosti“ – toto slovo prastarého pôvodu vyjadruje vyššiu úroveň lásky, je to farba krásy, ktorá chráni pred všetkým zlým. Klasický symbol štvorlístka prináša šťastie a lásku, jeho štyri listy v tvare malých srdiečok symbolizujú štyri živly (oheň, voda, zem, vzduch). V stredoveku sa štvorlístok umiestňoval za dvere, na dvere, okná, posteľ, a to na ochranu domova, šťastia a zdravia. K najzaujímavejším symbolom v kolekcii Mileva patrí špirála, rafinovane zakomponovaná do tvaru srdca. Špirála zrodu života symbolizuje putovanie duše. Ďalší silný symbol – Perúnov kvet, nazývaný taktiež Perúnov kríž, Perúnova hviezda, alebo ružica – symbolizuje rodinu a jeho nosením človek získava schopnosť porozumieť veciam dovtedy pre neho skrytým. Je to symbol vyššieho poznania, nájdenia samého seba, zasvätenia a premeny v nového človeka.
Prečo milujem folklór:Pretože v sebe skrýva neskutočné množstvo symboliky a tradícií. A ak sa pozriete na naše kroje, vidíte precíznu remeselnú prácu žien, ktoré žili ťažkým životom, ale napriek tomu po nociach pri sviečke vytvárali krásu. Na Slovensku má skoro každá dedinka iný kroj, čo ma absolútne fascinuje. Kedysi ste podľa oblečenia vedeli zistiť nielen odkiaľ človek pochádzal, ale aj či je žena slobodná, vydatá, alebo akému remeslu sa muž venoval.
Tradičné a/alebo moderné: Podľa mňa iba archivovať a duplikovať kroje našu kultúru len konzervuje, kultúra je živý organizmus a musí rásť a prispôsobovať sa súčasnosti. Moje šperky sú moderné, ale majú korene v našom folklóre. Snažím sa výšivky, z ktorých čerpám, modifikovať do takej formy, aby nevyzerali archaicky, ale aby pôsobili ako nadčasový kúsok, ktorý nikdy nezostarne.
Ručná práca a čo k tomu treba: Šperky z kolekcie Mileva vyrábam technologicky zložitým procesom odlievania, metódou „strateného vosku“ zo zliatiny mosadze a následne ich ručne osádzam červeným českým krištáľom. Techniky som sa učila sama a každá technológia výroby nesie svoje úskalia. Pri kolekcii Mileva mi trvalo asi trištvrte roka, kým som bola spokojná s finálnym dizajnom šperkov.
Môj najväčší poklad: Najviac som hrdá na skutočnosť, že aj napriek zlyhaniam a odmietaniu, ktoré ma sprevádzali na začiatku, som vytrvala a nakoniec prekonala všetky úskalia. Hľadať v sebe motiváciu ísť ďalej, aj napriek tomu, že vám spoločnosť či doba nepraje, je veľmi náročné. Ale moja tvrdohlavosť a cieľavedomosť vždy zvíťazí. Dnes, keď sa pozriem dozadu, môžem zhodnotiť, že to stálo za to.
Akí sme, Slováci: Slováci môžu svetu ponúknuť skutočne veľa, sme šikovní, talentovaní, ale nemáme vytrvalosť a sebavedomie. Myslím však pozitívne a verím, že sa to postupne mení a o úspešných Slovákoch bude svet ešte počuť. Spomeniem napríklad Zuzanu Števulovú, ktorú vybrali spomedzi žien z celého sveta a ako prvá Slovenka získala cenu za statočnosť, ktorú jej vo Washingtone odovzdal americký minister zahraničných vecí John Kerry. Ženy ako Zuzana môžu byť inšpiráciou pre iných. Bola som veľmi šťastná, keď si na odovzdanie cien vybrala šperk z kolekcie Mileva.
Typický slovenský darček: Ak by to malo byť niečo typicky slovenské, vybrala by som korbáčiky a parenicu. Ale ak by to nemusel byť typický darček, darovala by som slovenské víno. Žijem vo vinohradníckej oblasti, sami pestujeme vinič a vyrábame víno. Naše vína sú porovnateľné so svetovými, nemusíme sa za ne hanbiť. Z každej svetovej súťaže si naše vína nosia ocenenia.
Andrea Šuleková (33)
Na ľudovú nôtu: Venuje sa výrobe krojov, odevov, textilných doplnkov a kabiel zdobených výšivkami a ornamentmi z Podpoľania.
Kým sa vydala touto cestou: Popri štúdiu na strednej škole odevnej v Lučenci sa aktívne venovala folklóru, najmä krojom a ornamentike. Pokračovala na UKF v Nitre, kde študovala etnológiu so zameraním na tradičné textilné remeslá, ornamentiku a ľudový odev.
Tvorí pod značkou: ADA.etno.art
Ako to všetko začalo: Počas vysokej školy som mala možnosť pracovať s deťmi formou tvorivých dielní. Snažila som sa ich zoznámiť s tradičnými slovenskými remeslami. Výrobky mali veľmi dobrý ohlas. Popri tvorivých dielňach som začala vyrábať rôzne textilné výrobky – tašky, kabely, bytový textil, kroje. Podpoľanie je kraj plný podnetov pre tvorbu, všade na vás dýcha folklór a tradície sú stále živé, a to ma sprevádza celý život. Odkedy si pamätám, u nás doma si pospevoval ocko, pri rodinných oslavách celá rodina, tradičné piesne boli súčasťou každého dňa. Moja babka háčkovala a starká vyšívala krivou ihlou, šila jednoduché veci do domácnosti. Ja som popri nej skúšala rôzne techniky vyšívania a šitia. To ma oslovilo na celý život a rozhodlo o mojom vzdelaní. Na vysokej škole som sa stretla s viacerými textilnými technikami, po praktickej aj odbornej stránke. Učarovalo mi paličkovanie alebo karetkovanie. No najviac sa venujem výšivke krivou ihlou, ktorá má na Podpoľaní dlhodobú tradíciu.
Zaostrené na: Venujem sa výrobekrojových súčastí podľa autentického originálneho vzoru. Pri nich sa snažím dodržiavať strih, materiál aj výšivku alebo ornament podľa vzoru. Veľa času venujem rozboru výšivky, jednotlivým vzorom a typom, farebnosti, aby sa dodržali regionálne rozdiely. Snažím sa aj o znovuoživenie tradičných vzorov, ktoré sa nenosia, prípadne existuje ich minimum, len v múzeu alebo v súkromných zbierkach. To je jedna časť mojej tvorby. V tej druhej sa zameriavam na veci pre bežné nosenie s tradičnými vzormi a ornamentikou.Blúzky, sukne, šaty, kabely, doplnky v štýle folk, ktoré vyrábam z dostupných materiálov, ale strih a farebnosť prispôsobujem módnym trendom.
Prečo milujem folklór: Mám rada pekné a vkusné veci. Najbližšia mi je slovenská tradičná kultúra, ale obdivujem aj tradičné zvyky a ornamentiku iných národov. Mám rada škandinávsky jednoduchý štýl bývania, kroje a ornamentiku Maďarov a Rumunov, pretože sú nám veľmi podobné.
Tradičné a/alebo moderné: U mňa je to pol na pol, záleží od uhla pohľadu. Ak ide o folklórny súbor alebo jednotlivca, ktorý sa prezentuje ako nositeľ tradičnej kultúry, som za uchovávanie jej súčastí v tradičnej forme, pretože je to určitá prestíž.Ale pri kúskoch, ktoré chceme nosiť v bežnom živote, napríklad k džínsom alebo k puzdrovej sukni, pripúšťam istú obmenu odevu a zdobenia.
Ručná práca a čo k tomu treba: Ručné práce sú moja láska, celý život sa snažím zdokonaľovať ich techniky. Začalo to sledovaním rúk starkej pri robote, potom prvými stehmi na plátno. Postupne som si začala kupovať časopisy s výšivkami, odborné publikácie a v súčasnosti mi je veľkým pomocníkom internet. Veľa informácií získavam od starších ľudí počas terénnych výskumov, zameraných na odev a ornamentiku, dozvedám sa o materiáloch, vzoroch, remeslách. Vždy sa nájde nejaký problém, ktorý sa rieši, prípadne sa objaví nový vzor. V tom je moja práca úžasná, núti ma hľadať stále nové riešenia…
Môj najväčší poklad: Moja tvorba je môj obraz. Využívam vzory, ktoré sa mi páčia, snažím sa slovenskú ornamentiku propagovať čo najlepšie. Som vďačná za certifikát Regionálny produkt Podpoľania, ktorý som získala za tašky a kabely s tradičnou výšivkou z Podpoľania. A som veľmi vďačná všetkým zákazníkom, keď sa mi dostane spätná väzba, ktorí sa ku mne opakovane vracajú.
Michaela Giertlová (26)
Na ľudovú nôtu: Pre svoje originálne modely čerpá inšpirácie z tradičnej výšivky a ľudového odevu.
Kým sa vydala touto cestou: Ako študentka etnológie na Masarykovej univerzite v Brne začala zbierať kroje a z tejto vášne vznikla nová platforma jej sebarealizácie.
Tvorí pod značkou: FakeFolk.
Ako to všetko začalo: Láska k tradíciám vo mne vzplanula vo folklórnom súbore Mostár v Brezne, kde som začala v trinástich rokoch tancovať. Môj život sa odvtedy uberá týmto smerom a z nadšenia a hobby sa vyprofiloval až na profesiu. Dnes študujem etnológiu a popritom som vášnivá zberateľka krojov. V súčasnosti vlastním kroje z oblasti Podpoľania, Hontu, Novohradu, Liptova, či Abova, ale aj zo svojho rodiska Horehronia.Práve táto zbierka mi dnes dáva veľké kreatívne zázemie tvorby. Aj napriek faktu, že v našej rodine sa nikto až v takejto miere nevenoval folklóru, moja mamka vo mne vycibrila vkus a naučila ma na všetko nazerať estetickým okom. A to dnes pekne zužitkovávam.
Zaostrené na:Hlavnou myšlienkou značky FakeFolk je vytvárať originálne kusy, inšpirované tradičným ľudovým odevom. Na naše odevy aplikujeme širokú paletu ornamentov, všetko vyšívame ručne, využívajúc vyšívacie techniky starých mám, najčastejšie výšivku krivou ihlou. Dodržiavame krajovú príslušnosť a inšpirujeme sa strihmi, aplikáciami na krojoch a podobne. Náš cieľ nie je vyrábať na kvantitu, ale produkovať odev ateliérovej tvorby. Chceme, aby sa naše veci nosili každý deň, aby sme prispeli k tomu, ako sa identifikovať v globalizovanom svete, ktorý nás valcuje čoraz viac. Aby sme si nemuseli kupovať len svetre s nórskym alebo aztéckym vzorom, ale uvedomili si, že slovenské výšivky nepatria len na dečky a obrusy našich mám a starých mám.
Prečo milujem folklór: A prečo ho nemilovať? Podľa mňa, láska k tradičnej ľudovej kultúre drieme v každom z nás, aj keď mnohí o tom ani nevedia. Pre niekoho je to seba identifikácia, pre iného zasa spôsob začlenenia sa do spoločnosti či národná hrdosť. Osobne registrujem, že prichádza doba veľkého comebacku folklóru v jeho rôznych aspektoch.
Tradičné a/alebo moderné: Pojem folklór pre súčasnú dobu je veľmi ošemetný, to, čo poznáme a považujeme za folklór, sú už iba jeho vytrhnuté kontexty z pôvodného prostredia, v ktorom tradičná ľudová kultúra existovala. Folklór je dnes sprostredkovaný už iba jeho druhou existenciou, a to folklorizmom. Ako príklad uvediem folklórny festival Východná, ktorý sa každý rok snaží kráčať s dobou a vymyslieť vždy nové, inovatívne prístupy k jeho prezentácii. Vo Východnej býva vždy nespočetné množstvo mladých ľudí, či už v hľadisku, v úlohe organizátorov, alebo účinkujúcich. Je to veľmi živý, dynamický festival, nič nemoderné či skostnatené tam nenájdete. V súčasnosti (čo spôsobuje aj globalizácia spoločnosti) sa vraciame ku koreňom a do svojho každodenného života začleňujeme prvky vychádzajúce z tradičnej ľudovej kultúry. Ide napríklad o rôzne venčeky a party, ktoré sa v súčasnosti stali veľkým módnym trendom. Moje výrobky nosia ženy, ktoré sú veľakrát z nefolklórneho prostredia, čo ma nesmierne teší. Na prekvapenie sú to väčšinou mladé ženy a veľmi často ma oslovujú rodáci zo zahraničia.
Ručná práca a čo k tomu treba: Ako som spomínala, základ môjho vzdelania spočíva v štúdiu etnológie. Druhý významný aspekt poznania techník a materiálov som získala zberateľstvom krojov a ich následným rekonštruovaním. Okrem toho mám okolo seba nespočetné množstvo odborníkov a ľudí, ktorí mi pomáhajú dennodenne sa vzdelávať. Mnohí z nich sú pracovníci múzeí a ÚĽUV-u, ale aj informátori z rôznych častí Slovenska.
Môj najväčší poklad: Na svoju tvorbu som veľmi hrdá, ale na druhej strane – som skromná. Vždy, keď vidím originálnu krojovú súčiastku, žasnem nad šikovnými rukami, čo ju vytvorili. A preto si stále vravím, že mám na čom pracovať a čo nové sa učiť. V mojej zbierke vlastním mnoho pokladov, ktoré v súčasnosti možno nájsť v muzeálnych zbierkach.
Akí sme, Slováci:Nevieme oceniť,čo doma máme. Z nedávnej minulosti poznáme prípady, keď sa kroje po dedinách vo veľkom pálili a ľudia sa ich zbavovali ako niečoho menejcenného. Rovnako tak handmade výroba akéhokoľvek žánru nie je na Slovensku ešte stále adekvátne ocenená. My Slováci stále pochybujeme o kvalitách svojich ľudí a radšej zaplatíme za to, čo vyrobia nadnárodné korporátne firmy. A pritom doma máme množstvo šikovných a v porovnaní s inými národnosťami i veľmi pracovitých ľudí, áno, pracovitosť je naša silná stránka.
Typický slovenský darček: Nebol by to hmotný dar. Určite by to bola vstupenka na nejaký dobrý folklórny festival, pretože najlepšie darčeky sú podľa mňa nezabudnuteľné zážitky.
Simonetta Zalová
foto archív značiek
Celý text si prečítate v letnom dvojčísle MIAU (2016)