Simonetta Zalová
foto Jozef Barinka
Patrí ku stáliciam spravodajského tímu televízie JOJ. Tento rok je to presne desať rokov, odkedy sa Adriana Kmotríková stala moderátorkou hlavnej spravodajskej relácie. Keď začínala v TV JOJ, jej deti boli ešte celkom malé, dnes má dcéra Linda 13 a syn Tomáš 14 rokov. Hoci sa narodila v znamení Leva, sama hovorí, že čo sa súkromia týka, cíti sa byť skôr rodinne založeným Rakom.
Aký kút Košíc, kde ste vyrastali, vám prirástol najviac k srdcu?
S Košicami sa mi spájajú spomienky na celé detstvo. Najviac asi k sídlisku Juh a k centru mesta, ktoré je veľmi pekné, stále tam býva moja rodina. Prebrázdila som tie miesta na bicykli s kamarátkami krížom-krážom a bolo to super! Ale asi najkrajšie zákutia sú v Sokoli pri Košiciach, kde som trávievala prázdniny u babky.
Mal by sa človek vo svojom živote učiť milovať, alebo si myslíte, že s týmto citom sa rodíme a prichádza akosi samozrejme sám od seba?
Mám pocit, že mojím prvoradým poslaním vždy bolo byť matkou. V detstve som sa vždy hrávala s kočiarikom plným bábik – to boli moje deti. Potom prišla puberta a s ňou úplne odlišné záujmy, ale napokon som sa predsa len vrátila ku kočiariku… (smiech). Z toho usudzujem, že lásku k deťom mám určite vrodenú.
Psychológovia tvrdia, že človek, ktorý sa hrdí zdravou identitou, ovláda umenie vybrať si z viacerých možností. Je to aj váš prípad?
Väčšinou mávam vo veciach úplne jasno, ale ak stretnem silnejšiu osobnosť, ako som ja, nechám sa ovplyvniť. Ku zdravej identite však človek môže dospieť aj vekom a skúsenosťami.
„Vaše deti nie sú vašimi deťmi. Sú synmi a dcérami Života, túžiaceho po sebe samom. Prichádzajú cez vás, ale nie od vás. A aj keď sú s vami, predsa vám nepatria.“ Tento citát od Khalila Gibrana nás má presvedčiť, že nie sme zodpovední za osud svojich detí, aspoň nie v tom absolútnom slova zmysle. Tak ako si to myslíme o sebe, aj naše deti sú strojcami vlastných životov… Ako to vnímate vy?
Nikdy som nemala pocit, že moje deti sú môj majetok, že mi patria… Viem, že sú so mnou len na dobu určitú, potom sa osamostatnia a budú chcieť sami rozhodovať o svojom živote. Ale zasa viem, že sa na ne môžem spoľahnúť. Odmalička im dávam dostatok voľnosti, aby sa vedeli sami rozhodnúť. A ony to nijako nezneužívajú, sú pokorné a skromné.
Ako sa dá spomaliť život? Robiť menej vecí, aby ich človek robil správne… Súhlasíte s touto myšlienkou „pomalej filozofie“?
Koncom školského roka som mala pocit, že sa stále niekam naháňam, a pritom nič nestíham. Radila som sa aj s odborníkmi, lebo sa mi zdalo, že sama to už nezvládnem. Našťastie prišli prázdniny a dovolenky a zrazu je všetko o.k. Asi sa tak trochu zbytočne stále za niečím naháňame…
Robíte niečo pre to, aby ste sa dožili vysokého veku?
Každý deň vybehnem nespočetnekrát hore a dolu po schodoch (smiech).
„Smrť sa nás netýka, lebo keď sme tu my, nie je tu smrť a keď je tu smrť, nie sme tu už my.“ Epikuros sa týmto citátom zbavoval ľudí strachu pred smrťou. Zaberá aj na vás?
Keby sme mysleli na smrť, ktorej sme, mimochodom, každým dňom bližšie, asi by sme prežili veľmi smutný život. Horšie je zmieriť sa so smrťou najbližších, to je pre mňa najťažšie! Žiaľ, smrť v tejto podobe je súčasťou nášho života…
Ak by ste sa mali charakterizovať ako Európanka, aké prívlastky by ste použili?
Európu milujem, som na ňu hrdá, nikdy by som ju nemenila… A vďaka Európskej únii máme politickú aj ekonomickú stabilitu a vieme si vyriešiť všetky konflikty a zachovať mier… Čo si mnohí ľudia neuvedomujú a nevážia.
Angelika, markíza anjelov, alebo Scarlet O‘ Hara. Ktorá z nich vám je bližšia?
Určite Angelika! Bola to silná žena, zažila pekné veci, lásku, ale tiež bola aj ťažko skúšaná osudom a napriek jazvám na duši sa nikdy nevzdala. Aj keď je to vymyslená postava, mám ju rada…
Užili ste si so svojimi deťmi niečo, po čom ste túžili ako dieťa a z rôznych dôvodov ste to nemali, nestihli…
Všetko, čo som v detstve nestihla, napríklad robiť súťažne nejaký šport alebo tanec, rada doprajem svojim deťom. Podporujem ich tiež vo všetkých dobrodružstvách, ktoré som ja pre svoju vážnu povahu a nesmelosť nezažila… A teraz to občas zažívam vďaka nim.
Najkrajšia reč na svete – podľa vás. A, samozrejme, prečo?
Milujem francúzštinu, je to nádherná reč. Ako gymnazistka som sa prihlásila na jazykovú školu a poctivo som sa ju učila stále a všade, kde sa dalo. Potom som odišla do Paríža robiť opatrovateľku, čo mi v zdokonalení veľmi pomohlo. Aj angličtina je však krásna, najkrajšie pre mňa znie z úst mojich detí, ktorí ňou hovoria ako rodení Briti, keďže všetky predmety majú v angličtine.
Legenda o kolibríkovi: V lese vypukol požiar, všetky zvieratá ušli, len kolibrík zostal a neúnavne naberal do zobáčika vodu – akoby mohol tými pár kvapkami požiar uhasiť! Keď sa mu zvieratá za to vysmievali, odpovedal, že on si iba robí svoj diel práce… Pripadá vám toto rozprávanie naivné ? Alebo je to príklad zodpovednosti, ktorú by mal mať každý z nás?
Keby sme boli všetci ako ten kolibrík, svet by bol úžasný!
Keby ste mali päť skladieb / hudobných diel / pesničiek vyslať do vesmíru, ktoré by to boli?
1. Skyfall od Adele; 2. Imagine od Johna Lennona; 3. Krstný otec od Nina Rotu;
4. Štyri ročné obdobia od Vivaldiho; 5. Čajkovskeho klavírny koncert b mol.
Ktorá historická udalosť, hnutie či míľnik v dejinách vzbudzuje vo vás rešpekt, úctu, obdiv?
Jednoznačne Nežná revolúcia v roku 1989. Vyrástla som v socializme a nikdy by mi nenapadlo, že tá obrovská moc komunistov sa môže tak ľahko a bez násilia stratiť… Len vďaka súdržnosti a vôli ľudí, ktorí toho už mali dosť.
Čo si myslíte, po čom dnešní muži túžia?
Mám pocit, že dnešní moderní muži sa opäť vracajú k tradičnému modelu ženy – teda aby bola ženská, jemná, nežná… žiadna mužatka. Aby sa o nich starala a pritom im dala pocit, že sú dôležití (smiech). A tiež si myslím, že muži oceňujú u žien prirodzenosť.
„Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.“ Je tento výrok Václava Havla reálny aj v 21. storočí?
Ak veríme, že všetko sa napokon na dobré obráti a pravda a láska zvíťazí, aj nám sa potom žije ľahšie a šťastnejšie. Myslím, že jeho posolstvo je užitočné a mali by sme si z neho brať príklad.
Do politiky treba vrátiť morálku a slušnosť – myslíte si, že toto politické krédo nášho nového prezidenta sa podarí aj naplniť?
Uvidíme, ešte len začína, dajme mu čas. Zatiaľ plní všetky svoje sľuby.
Podľa losangeleského záhradníka Rona Finleyho „záhradkárčenie je lacnejšie ako terapia a ešte k tomu získate paradajky“…
Pán Finley má pravdu, záhradkárčenie na vlastnom je relax. A je úžasné zbierať úrodu, paradajky, papriky… Už roky varím zeleninovú polievku iba z čerstvo nazbieranej bio zeleniny. Nerada ju síce polhodiny umývam a čistím od hliny, ale tá vôňa je neoceniteľná!
Myslíte, že aj pri téme „peniaze“ existuje čosi ako „rodové rozdiely“? Že muži majú iný vzťah k peniazom, ako ženy?
Muži sú jednoznačne odvážnejší v investovaní, ale aj v hazardovaní s peniazmi, ženy sú opatrnejšie. Ale celkovo si myslím, že závisí viac od individuality človeka, ako od pohlavia, do akej miery sú peniaze pre neho dôležité Peniaze všetci k bežnému životu potrebujeme, žiaľ, niektorí sú pre ne ochotní urobiť čokoľvek. A peniaze sú vraj aj najčastejším dôvodom na hádky medzi manželmi.
Váš najkrajší, najsilnejší zážitok akéhokoľvek druhu za posledné obdobie.
Z dovolenky pri mori som sa pred pár týždňami vrátila ako nový, oddýchnutý človek. Nebol to síce najsilnejší zážitok, ale určite veľmi príjemný…