Je jar. Do kuchyne vletela včela. Nevie vyletieť. Vtáčence spievajú, aj ja viem, že spievajú. Fazuľa mi vyšla a rastie. Obrastám burinou a trávou a potrebujem pokosiť, aj keď sa mi tu takto páči. Aj hruška fľaška či fajka ženie, ešte aj rozdala, ponúkla konárik na štep. Chcela by som vedieť štepiť stromy, viem, že sa mi to bude páčiť.
Čítala som knižku s citrónovým koláčom v názve. Dobre napísanú. Mám rada názvy koláčov, najmä ak sa vôbec nevolajú ako koláče. S akou pozornosťou a láskou sú povymýšľané. Aj ja by som chcela vymyslieť pre dáky koláč pekné meno. Nástroju neprislúcha mlčať. Kvetu nekvitnúť. Semienku zhniť pod zemou, koláču vyjsť nazmar. To neprislúcha ani dňom. Keď idem do práce, predstavujem si, ako sa, keď nejdem, škvarím doma. Sú dni, že si nerozumiem s nikým. Potrebujem dobrý vietor do plachát a do chrbta, potrebujem chlór a plavky, bazén, beh, dve deci bieleho, čo vonia po jahodách ako Ferdinand Leseps, alebo strapec hrozna, Izabela sa volá, alebo Delevar.
Cez každé sviatky poruším koláčom s dobrým názvom diétu, ale pod solarom v kostole vždy cítim, čo dávno nie, a to je dôležité. Naposledy som namiesto koláča mala dobrý film s Belmondom, nevidela som Delona ako makléra, lebo šiel Dersu Uzala, a toho mi bolo ľúto. Z toho, čo sa deje v politike, najviac vnímam biedu. Ľudskú, aj tú naozajstnú, v autobusoch a po zastávkach, špinu v jarkoch, zelinu pri cestách a škaredé billboardy pred pumpami, prázdne šrajtofle, aj vlastnú a neschopnosť to zmeniť. Neschopnosť nie, nechuť. Mohol by ma v lete niekto pozvať do Nórska, alebo niekam na sever, nechať ma pozerať a nehovoriť, dať mi na raňajky cigu a kávu, koláč bez mena, vymyslím mu vlastné, inak si vystačím. Na severe som nebola. Chcela by som vidieť milovanú morskú vílu, pipilotinu vilu vilôčku a fjordy…
Vravela som si, že keď raz budem mať päťdesiat, založím si na záhrade včelíny. Narodeniny som mala, ale včelíny zatiaľ nemám, vlastne mám, ale neviditeľné. Nepočuteľne hrám vynikajúco na lesnom rohu aj na klavíri, v duchu počujem hocikedy Janáčka, všetci sme stále tu a rozumieme si ako voľakedy pred rokmi. Koláčové šťastie, spadla baba do lekváru.
Navliekam si tie krásne názvy koláčov ako korále na cvernu, neviem, čo s nimi budem robiť, určite ich všetky neupečiem, iba sa teším, aké sú pekné. To my, všetky, čo pečieme, sme si ich také pekné vymysleli, lebo nám niekoho alebo niečo pripomínali. Moja mama ich mala plný zápisníček a ja teraz plnú hlavu: slonie slzy, opitý izidor, dámske šťastie, pusinky, kremnický chodníček, mrežovník, metrový koláč, láskonky, krtkova torta, medvedie labky, sandokanove oči, princezky, oblížprsty, mačacie jazýčky, božie milosti, deň a nocky, osie hniezda, ulity, lenivá žena, ježe, taštičky, šatôčky, snehuľky, špice, ľadové rezy, veterníky, ľadové gaštany, gaštanové jazýčky, biskupské chlebíčky, scískanice, slimáčiky, mazurka, tvarohový sen, zebra rezy, cisársky trhanec, záhadné koláče, cigánske koláče, vatikánsky chlieb šťastia, biblické koláče, šalamúnové rezy, trojkráľové koláče, anjelské slzy, zázrak z jedného vajíčka, černoškine prsia, domino, čo dom dal, čertove pirule, čertove rožky, čierne ruže, čierny les, mravenisko, barónkin koláč…
Radšej som si ich všetky napísala, z toho nepriberiem, a aby sa vedelo, že nielen vtáky, rastliny a zvieratá majú krásne mená, ale aj koláče. Prilepujem sa vo svojej neviditeľnej kuchyni, rastú mi cestá, rednú polevy, kremnický chodníček končí na rázcestí, z ktorého sa rozbiehajú cestičky a cestíčka. Po niektorých som kráčala u nás doma s mamou, po iných sama a bála som sa, niektoré mi ktosi ponúkol, iné vedia napiecť iba mamy.
V knižke s citrónovým koláčom v názve vedela jej hrdinka povedať všeličo o človeku, keď ochutnala jeho jedlo. Smútok, radosť, lásku, samotu… Aj z ich pekných názvov sa dá všeličo vyčítať.
Je máj, upečte si dáky májový koláč a vymyslite mu meno.
Vaša Veve