Biele noci
Od konca mája do začiatku júla sa v Petrohrade deň na noc nepremení, a tak sa zvedaví návštevníci po meste prechádzajú do skorého rána a vychutnávajú jeho nezvyčajnú atmosféru. Keďže i domáci sa tešia, že do ich chladného mesta zavítalo leto a teplo, ani oni sa z ulíc domov neponáhľajú. Ako sa slnko postupne skláňa k obzoru a jeho lúče sa oprú o zdobené fasády domov či chrámov, nastáva tzv. zlatá hodinka a Petrohrad sa začína kúpať v záplave zlatistých farieb. Neskôr, uprostred noci, sa na Neve otvárajú všetky mosty, aby veľké lode mohli pokračovať v plavbe po rieke do vnútrozemia. Dvíhanie mostov možno pozorovať z výletných lodí alebo z brehu. Dajte však pozor, aby ste zastali na správnej strane mosta a neostali až do rána odrezaní od cesty domov. Počas bielych nocí múzeá ponúkajú nočné prehliadky, svetoznáme Mariinské divadlo hrá každý deň, konajú sa vyhliadkové plavby po kanáloch a športoví nadšenci si zabehnú petrohradský maratón.
Hovädzie Stroganov
Tenké plátky hovädzieho mäsa so smotanou a hubami, na svete známe pod menom Beef Stroganov, sa v Petrohrade tradične podávajú so zemiakovou kašou a nechýbajú na jedálnych lístkoch miestnych reštaurácií. Traduje sa, že recept vymyslel kuchár šľachtickej rodiny Stroganovcov a prvýkrát sa jedlo podávalo v ich paláci na Nevskom prospekte. Od polovice 19. storočia, kedy recept vznikol, rozšíril sa v rôznych variáciách do celého sveta. Hovädzie na spôsob Stroganov sa dnes na mieste svojho vzniku vychutnať nedá, keďže v paláci Stroganov sídli Ruské múzeum. No namiesto jedla tu môžete obdivovať rozsiahle zbierky umenia či honosnú architektúru jednej z najbohatších rodín cárskeho Ruska.
Mariinské divadlo
Mariinské divadlo vzniklo v roku 1783 a hoci niekoľkokrát vyhorelo, vždy bolo obnovené na pôvodnom mieste a ešte majestátnejšie. Súčasnú budovu postavili v roku 1860 a pýšila sa vtedy najväčšou scénou na svete. Divadlo pomenovali na počesť cárovnej Márie Alexandrovny, manželky cára Alexandra II. Mnohé z baletov a opier Čajkovského, Prokofieva či Musorgského mali premiéru práve v Mariinskom divadle. Sólisti baletného a operného súboru sa zaraďujú do svetovej špičky a ich výkony rezonujú v divákoch ešte dlho po skončení predstavenia. V roku 2007 divadlo rozšírilo svoje priestory o koncertnú sieň a v roku 2013 bola otvorená druhá scéna v novopostavenej budove s moderným dizajnom, ktorá dostala meno Mariinski II. Od historickej budovy ju síce oddeľuje úzky Kryukov kanál, no spája ju s ňou sklený viadukt. Od konca mája do polovice júla sa tu koná festival The Stars of the White Nights, pričom každý večer sa na všetkých scénach divadla odohráva iný príbeh.
Izakijevský chrám
Chrám svätého Izáka patrí k dominantám mesta. Postavil ho francúzsky architekt Auguste de Montferrand, ktorý v Petrohrade vytvoril viacero stavieb (všetky v neoklasickom štýle). Montferrand zomrel mesiac po jeho dokončení, a hoci si želal byť v ňom pochovaný, nemohlo sa tak stať, keďže bol katolík. Súčasná budova je v poradí štvrtým chrámom svätého Izáka na danom mieste. Prvú postavili na príkaz Petra Veľkého v roku 1706 ako jednoduchý drevený kostol. Poslednú stavbu stavalo 400.000 robotníkov dlhých 40 rokov. Mohutné malachitové stĺpy, ktoré sú súčasťou ikonostasu, vyzerajú ako vytesané z kameňa. Lenže malachit sa v prírode nevyskytuje vo veľkých blokoch, stĺpy preto boli poskladané z kúskov kameňa, ktoré stavbári dielik po dieliku prirovnávali tak, aby sa zhodovala farba, a vytvorili tak dokonalý optický klam. V období ZSSR bolo v chráme múzeum antireligionizmu, ale od roku 1991 sa v ňom opätovne konajú bohoslužby. Do hlavnej lode sa zmestí 14.000 ľudí, čo z neho robí druhý najväčší pravoslávny chrám na svete.
Z metropoly Ruska
Alexandra Letková