Pražská korzetiérka, tvoriaca pod umeleckým menom Riwaa Nerona, nosí korzet od svojich osemnástich rokov a takmer odvtedy sa šitiu korzetov venuje profesionálne. Keďže sa zaoberá aj štúdiom histórie spodnej bielizne a korzetov, k tomuto rafinovanému kúsku oblečenia pristupuje rovnakým dielom s vášňou i rozumom.
Hoci korzet velebí ako nástroj, ktorý dokáže vykresať krásnu ženskú siluetu a sošné držanie tela, nesúťaží sama so sebou, čo sa ubratých centimetrov týka a nijako sa netají tým, že hlavne v začiatkoch nosenia jej korzet dal riadne zabrať. „Korzet je pre mňa životný štýl,“ hovorí Riwaa a zároveň dodáva, že hoci zošnurovaná v korzete cíti sa absolútne slobodne, lebo korzet je aktom jej slobodnej voľby. A rovnako tak aj stoviek spokojných zákazníčok. O prácu núdzu nemá, práve naopak. Ak by ste sa rozhodli dať si u nej ušiť korzet na mieru, kvôli množstvu objednávok je aktuálna čakacia doba: osem mesiacov!
Korzetom praje najmä súčasná gotická subkultúra, dostali ste sa k nim touto cestou aj vy?
Kultúra gotickej scény je mi veľmi blízka, avšak prvý korzet, ktorý som si ušila, skôr súvisel s estetickým vnímaním vlastného tela. Chcela som skrátka umocniť ešte viac svoje ženské krivky. Bola to cesta k vlastnému vizuálnemu vyjadreniu.
„Eros módy znamená, že si zvolíme, čo odhalíme a čo schováme,“ vyhlásila Vivienne Westwood, ktorá korzety miluje. Súhlasíte?
Za erotické považujem všetko, čo je osobné. Milujem transparentnosť nylonu, hebkosť hodvábu a polopriesvitnosť čipiek. Pravdou je, že rada používam „prádlový“ štýl. Za zvodné však považujem i ťažké puzdrové šaty a klasický kancelársky look. Záleží na tom, aký druh zvodnosti chce nositeľka svojím odevom vystihnúť. Osobne nemám príliš rada nosenie korzetu ako vrchný odev, na druhej strane sa však nebránim tomu, aby bolo jasné, že korzet je súčasťou celého odevu ako spodná bielizeň.
Slovo korzet je zdrobneninou starofrancúzskeho „cors“, teda telo…
Hoci sa to nezdá, prvé korzety boli vyrobené ako ochrana pásu proti otlaku krinolín a ťažkých sukní. Pôvodne sa korzet volal aj „tielko s kosticami“. Kostice pomáhali predchádzať poškodeniu pásu, lebo na páse visela celá váha ťažkej sukne a krinolíny. Také podmienky pre nosenie odevu si dnes už ani nevieme predstaviť. To, že ženy časom začali korzet využívať viac pre modelovanie pásu a ako prejav svojej márnivosti, je už celkom iná otázka.
Sú ženy obeťou korzetu alebo naopak: korzet stavia ženskosť na piedestál?
Vždy záleží na nositeľke. Pokiaľ žena nosí korzet pre to, aby sa cítila štíhlejšia, stáva sa skôr obeťou samej seba. Korzet je len nástroj a záleží na nás, ako ho používame. Moje klientky skôr túžia po umocnení svojich kriviek a korzet používajú pre zvýraznenie siluety.
Je korzet návykový?
Rozhodne áno. Pokiaľ vezmeme do úvahy aj iné stránky, než len estetické, vytvára predovšetkým istý pocit „bezpečia“. Waist training, alebo cielená modelácia pásu, je dlhodobý proces, ktorý sa nedá urýchliť a málokedy sa postupuje po viac ako 2 – 3 cm oproti predošlému stiahnutiu pásu. Určite ide teda skôr o pocit v korzete, než o závislosť od stále väčšieho stiahnutia pásu.
Vraj je pocit zošnurovania v korzete príjemný – v akom zmysle?
Prirovnala by som ho k pevnému, avšak jemnému zovretiu mužských paží. Samozrejme, záleží – ako pre koho. Pokiaľ je dáma na korzet zvyknutá a tiež má korzet ušitý na mieru, potom by nemalo dochádzať ku zbytočným otlakom. Ak niekto robí waist training, môže sa stať, že sa v korzete sprvu cíti nepríjemne, zvlášť, ak ho má na sebe dlhšie, ako šesť hodín (toto je ale individuálne).
Podľa spoločenskej etikety a rôznych dámskych breviárov z minulosti, dáma by sa vraj nikdy nemala objaviť pri jedle bez korzetu…
Áno, samozrejme, takto sa tiež nemôže stať, že dáma bude sŕkať polievku rovno z taniera! (smiech). Nemyslím si, že sa dá nosením korzetu znížiť príjem jedla. Kto chce, ten si svoju porciu rozdelí na viac drobnejších porcií. Pravdou však je, že v korzete sa veľmi rýchlo prejete a máte oveľa skôr pocit sýtosti. Vždy hovorím, že treba konzumovať skôr malé porcie a častejšie. Tiež je príjemnejšie vyhnúť sa bublinkovým nápojom.
Vaše štúdio ponúka viacero línii a desiatky modelov korzetov. Máte medzi nimi svoj najobľúbenejší?
Veľmi rada šijem korzety pre burleskné tanečnice, lebo vo svojich vystúpeniach používajú mnoho trblietok, čipiek a luxusných materiálov. A tiež obľubujú výrazné stiahnutie pásu. Nemám snáď žiadny korzet, ktorý by som preferovala, avšak niektoré považujem za svoj vlastný „masterpiece“. Napríklad model „Porcelain“ sa bude dať zhliadnuť na tematickej výstave Národného múzea. Práve ten patrí k najprácnejším.
Čo znamená model „extrémne sťahovacieho“ korzetu?
Ak hovoríme konkrétne o mojich korzetoch, je to model určený pre pokročilé nositeľky. Väčšinou šijem korzety so stiahnutím pásu okolo 13% z pôvodného obvodu pásu. Pokročilé nositeľky si potom môžu dovoliť stiahnutie aj o 2 – 3 cm viac. Príklad: ak má klientka v páse 100 cm, tak stiahnutie v korzete je bežné o 13 cm, pokiaľ pre ňu pripravujem extrémne sťahovací korzet, môžem ho ušiť až o 16 cm užší v páse.
Čo všetko okrem látky potrebujete na vyrobenie korzetu?
Je toho veľa. Okrem ručných ihiel, špendlíkov, žehličky, šijacieho stroja, špeciálne tvarovaných žehliacich dosiek napríklad i brúsku, nožnice na plech, kladivo, lis na priechodky a ďalšie a ďalšie veci. Moje ruky veľmi trpia a musím im venovať zvláštnu starostlivosť – často sa totiž poraním, keďže pri zhotovovaní korzetu treba veľkú fyzickú silu. V 18. storočí z týchto dôvodov korzety vyrábali len muži.
Simonetta Zalová
foto Danny Worm
Druhú desiatku otázok a odpovedí nájdete v májovom čísle MIAU (2016)