Hurá na pláž!
Tak ako si v našich končinách ľudia v lete po práci alebo cez víkend zbalia uterák a plavky a vyrazia k najbližšiemu jazeru alebo kúpalisku, obyvatelia Santandera sa vyberú na pláž. Na výber ich majú niekoľko, napríklad Somo (raj pre surfistov), El Pantal, El Sardinero alebo Bikinis, čo je prvá pláž, kde sa v Španielsku v minulom storočí po prvýkrát objavili dvojdielne plavky. Nenosili ich však Španielky. Novú módu priniesli Francúzky a Švédky, ktoré sa sem prišli učiť španielčinu. Je jasné, že miestni mladíci pláž hojne navštevovali a ponúkali privátne jazykové lekcie. Do Kantábrie sa počas letných horúčav utekajú schladiť aj obyvatelia hlavného mesta Španielska a južných častí krajiny. Domáci sa vždy bavia na tom, ako si Madridčania na piesočnej pláži neustále posúvajú svoje uteráky. Na rozdiel od domácich totiž nevedia, že tu každý deň dochádza až ku dvom veľkým a dvom malým prílivom a odlivom, cyklický pohyb vody sa strieda každých šesť hodín, na jeho predpoveď boli vytvorené aj špeciálne appky.
Malé hlavné mesto
K antábria je druhým najmenším zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska, rozprestiera sa na severe krajiny pri Biskajskom zálive. Žije tu len 600 000 obyvateľov, z toho jedna tretina v hlavnom meste. Jeho názov Santander je odvodený od svätého Emeteria, mučeníka, ktorý tu bol podľa legendy popravený. Veľký rozmach mesta nastal na prelome 19. a 20. storočia, keď si španielsky kráľovský dvor vybral Santander za miesto pre svoju letnú rezidenciu. Šľachta nemohla za svojím panovníkom, kráľom Alfonzom XIII. zaostať, a tak sa Santander stal obľúbeným letoviskom vyšších vrstiev. Mesto si stále udržuje svoj štýl a flair, nádherné paláce a promenády, arkierovú architektúru, staré kaviarne i svoje slávne kasíno. Historické jadro by sme však hľadali márne. Veľké škody spôsobila v roku 1893 explózia lode Cabo Machichaco, naloženej 51 tonami dynamitu, no hlavne požiar v roku 1941, pri ktorom síce zahynul iba jeden požiarnik, ale silný vietor rozniesol oheň do tridsiatich úzkych stredovekých ulíc. Horelo dva dni a 30 000 ľudí prišlo o strechu nad hlavou.
Na Svätojakubskej ceste
Okrem tradičných turistov sa v meste pohybujú aj návštevníci v jednoduchom oblečení, s jednou alebo dvoma palicami a na chrbte s veľkým ruksakom, na ktorom sa hojdá aspoň jedna mušľa. Sú to pútnici na ceste do Santiaga de Compostela. Pozdĺž pobrežia vedie severná trasa Camino del Norte, na ktorú sa napája Camino Lebaniego, ktorá pokračuje do vnútrozemia Kantábrie. Santander je dôležitou zastávkou severnej cesty, pútnici navštevujú hlavne gotickú Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie, postavenú medzi 12. a 14. storočím, silne poškodenú, no zrenovovanú a znovuotvorenú v roku 1953. Najdôležitejšími relikviami sú lebky martýrov sv. Emeteria a Celedonia. Obaja svätci sú patrónmi mesta a ich hlavy sa nachádzajú aj na erbe a zástave Kantábrie ako symboly zjednotenia územia.
Botín, avantgardný symbol mesta
Botínovci sú najvplyvnejšou bankárskou rodinou v Španielsku (Banco Santander) a po majiteľoch obchodného reťazca Zara druhou najbohatšou. V roku 1964 založili nadáciu na podporu umenia, kultúry, vzdelávania a vedy, a tá v roku 2012 poverila talianskeho architekta Renza Piana výstavbou budovy kultúrneho centra a múzea moderného umenia. Domácemu obyvateľstvu sa nápad najprv nepáčil, obávali sa, že im moderná stavba znemožní výhľad na ich milovaný záliv, ktorý dokonca patrí do Klubu najkrajších zálivov sveta. Piano však naprojektoval budovu na stĺpoch, čím ponechal dostatočný priestor aj na pozorovanie morských vĺn. Centro Botín bolo otvorené v roku 2017, pozostáva z dvoch prepojených častí, ktoré majú podobnú formu, ale rôznu veľkosť a funkciu. V menšej sú prednáškové miestnosti a vo väčšej výstavné plochy a reštaurácia. Fasáda je obložená svetlými oblými keramickými kachličkami, ktoré počas dňa odrážajú svetlo v rôznych odtieňoch. Dnes už Botín neodmysliteľne patrí k panoráme mesta a aj tí najzarytejší odporcovia, ktorí sa vyhrážali, že do neho nikdy nevkročia, sem teraz vodia každú svoju návštevu.
zo severného Španielska
Ingrid Žalneva