Simonetta Zalová
Myslíte si, že história je fádna a nudná? Prečítajte si náš „historický bulvár“, možno zmeníte názor.
Pamela Travers: Mary Poppins zničila synovi život
Rok 1967, dom spisovateľky Pamely Travers v londýnskej štvrti Chelsea.
Aká je osôbka menom Mary Poppins? Nie veľmi vľúdna, nie príliš láskavá, skôr prísna, i keď uhladená. Zásadne nič nevysvetľuje a prichádza nečakane (priveje ju východný vietor) a rovnako tak aj odchádza. Ale deti ju milujú! Veď s kým iným, ako s divotvornou pestúnkou, by zažili cestu okolo sveta za jednu minútu, olovrant so strýkom, visiacim zo stropu vďaka „chechtavému“ plynu či nočnú návštevu zoologickej záhrady?
Austrálska spisovateľka Pamela Travers sa nikdy nezmierila s faktom, že ju svet označoval za autorku detskej literatúry. „Ak píšem pre nejaké dieťa,“ opakovala trpezlivo, „tak pre dieťa, ktoré má vo svojom vnútri každý z nás.” Chcela sa stať herečkou a kvôli tomu sa presťahovala do Londýna. Takmer desať rokov hrala na rôznych scénach, ale v roku 1934, keď sa Mary Poppins tíško zniesla do sveta ľudí na krídlach jej fantázie, razom sa stala svetoznámou spisovateľkou.
Hoci sa nikdy nevydala, Pameliným životom prešlo niekoľko „katastrofických mužov“ (každý vzťah sa skončil zle) a vraj mala na svojom konte aj pár lesbických afér, ako napríklad s Madge Burnand, dcérou známeho londýnskeho žurnalistu, s ktorou žila desať rokov v spoločnom byte (Madge fotila Pamelu „hore bez“ počas ich dovolenky v Taliansku – na tie časy to bolo čosi neslýchané!). Keď dovŕšila štyridsiatku, po vzore svojho obľúbeného spisovateľa J. M. Barrieho, autora slávneho Petra Pana, rozhodla sa adoptovať dieťa. Jej dobrí priatelia, manželia Honovci, ktorí mali ako starí rodičia v opatere štyri deti a už ich sotva zvládali, ponúkli Pamele na adopciu šesťmesačné dvojičky, chlapcov Camillusa a Anthonyho. Spisovateľkina astrologička však za vhodného kandidáta určila iba staršieho Camillusa. Pamela trvala na rozhodnutí, že si zoberie iba jedného z chlapcov, márne ju Honovci prosili, aby dvojčatá nerozdeľovala…
Camillus rástol v luxuse a dostatku, Pamela mu však nikdy neprezradila, že je adoptovaný. S materinskou láskou to príliš nepreháňala: chlapec strávil roky v internátnych školách, zatiaľ čo sa jeho matka venovala kariére. („Nemyslím si, že bola schopná vychovávať deti,“ povedal o nej jeden z príbuzných). A potom raz Traversovcom ktosi zaklopal na bránu, slúžka išla otvoriť a vo dverách stál sedemnásťročný Anthony, Camillove dvojča. Pamela sa síce pokúšala votrelca odohnať, no bratia sa predsa dali dokopy a veľké stretnutie oslávili trojdňovým flámom v krčme. Lebo čo ako sa život chlapcov líšil (Anthony vyrastal v biednych pomeroch v Írsku), jedno mali spoločné: sklon k alkoholizmu. Camillus matke nikdy neodpustil, že ho podviedla, Anthony zasa nikdy nemohol prežrieť, že si bohatá spisovateľka nevybrala jeho. Obaja nešťastní muži skončili ako ťažkí alkoholici. Camillus mal tri deti, ktorým Pamela odkázala svoj majetok (bála sa, že syn ho prepije), napriek tomu vnúčatá o nej svorne vyhlásili, že „nemilovala nikoho, okrem seba“.
ZAUJÍMAVOSŤ: Dobrodružná mystička
Počas svojho dlhého života (zomrela ako 97-ročná) sa Pamela okrem vymýšľania príbehov o Mary Poppins zaoberala spiritualizmom, teozofiou a rôznymi formami orientálneho mysticizmu. Študovala pohanské kulty, zen-budhizmus, teóriu symbolov a mýtov a na tieto témy publikovala niekoľko štúdií. Veľa cestovala, priatelila sa s indickým duchovným vodcom Krišnamúrtim, istý čas žila v Novom Mexiku s indiánmi kmeňa Navaho, kde študovala ich mytológiu a náboženstvo, fascinovalo ju učenie rusko-arménskeho mystika G. I. Gurdžijeva, predstaviteľa ezoterickej Štvrtej cesty. V tomto kontexte znalci Traversovej diela napríklad tvrdia, že Mary Poppins zosobňuje „božskú matku“. Sama spisovateľka o tom povedala: „Mary Poppins nie je kniha pre deti, ale moja vlastná kreácia mýtu.”
Paulina Bonaparte: Zhýralá nymfomanka a Napoleonova sestra
Jediná z Napoleonových siedmich súrodencov, ktorá svojho brata po páde a vyhnaní do exilu neopustila.
Napoleon sa celý život snažil brániť jej povesť, aj keď sám občas priznal, že je to nad jeho sily. Pauline bola krásna, mala šik postavu a milovala mužov. V šestnástich sa zamilovala do Louisa Frérona,o 40 rokov staršieho politika s povesťou donchuana, v sedemnástich ju však brat vydal za generála Charlesa Leclerca, keď ju s ním pristihol in flagranti. V dvadsiatich dvoch už bola vdova – manžel zomrel na žltú zimnicu na Haiti, kam ho Napoleon vyslal potlačiť černošskú vzburu. Pauline sa vrátila do Paríža a jej sexuálny apetít ešte vzrástol. Zvykla sa kúpať v mlieku, aby mala bielu pokožku, do kúpeľa ju nahú nosil na rukách černošský sluha. Nijako sa pred ním nehanbila, veď „černoch predsa nie je človek“, hovorievala. Hostí (samozrejme mužského pohlavia) celkom zámerne prijímala vylihujúc vo vani alebo odetá v priehľadných šatách, ktoré viac odhaľovali, ako zakrývali.
Milovala sex a luxus, iné ambície nemala (napríklad mocenské, ako jej ďalší súrodenci). Do postele šla s hockým, od obyčajných dôstojníkov až po generálov, od umelcov po princov. Jej druhým manželom sa stal najbohatší Talian, vojvoda Camille Borghèse, ktorý svojej manželke daroval zbierku diamantov a urobil ju spolumajiteľkou slávnej rímskej Vily Borghèse. Ťažko povedať, či si brúsila zuby aj na svojho brata, ale podľa očitých svedkov vraj povedala: „Prečo nevládneme v Egypte? Boli by sme ako Ptolemaiovci: ja by som sa rozviedla a zobrala by som si svojho brata.“ Pauline neuznávala ani jednu z Napoleonových manželiek: keď ju počas slávnostného defilé míňala bratova nová žena Maria-Lujza, zdvihla hore dva prsty (týmto neslušným gestom sa vyjadrovali hrubý ľud) a opovržlivo sa zachechtala. Na Napoleonov rozkaz musela okamžite opustiť cisárov dvor.
Trpela rôznymi venerickými chorobami a zomrela iba ako 44-ročná na tuberkulózu. Na smrteľnej posteli si dala doniesť zrkadlo a keď doň pozrela, vyhlásila: „Nebojím sa umrieť. Som stále krásna.“ Jej posledným želaním bolo, aby rakva s jej ostatkami zostala počas smútočného obradu zatvorená. Zvedavci mohli obdivovať jej sochu z mramoru, vyteseanú umelcom Antoniom Canovom. Vydesenému sochárovi Pauline sama navrhla, že mu bude pózovať nahá. Vojvoda Borghèse ale sochu kdesi skryl, dnes sa pohľadom na nenásytnú nymfomanku môže pokochať každý návštevník slávnej vily.
ZAUJÍMAVOSŤ: Jediná lojálna sestra
Keď Napoleona deportovali na ostrov Elba, Pauline predala svoj majetok vrátane šperkov a prišla za bratom, aby mu vo vyhnanstve spríjemnila život. Organizovala plesy a nosila najlepšie šaty. Urobila tak ako jediná zo všetkých Napoleonových súrodencov.
Jules Verne: Takmer zastrelený vlastným synovcom
V jeden marcový večer roku 1886, keď sa spisovateľ vracal práve domov.
Namiesto dvoch rokov prázdnin „dožičil“ slávny spisovateľ Jules Verne svojmu jedinému synovi, trinásťročnému Michelovi, osem mesiacov v polepšovni. Bezočivý, arogantný chlapec, povaľač a hochštapler z ústavu na prevýchovu putoval na palubu lode Assomption, ktorá sa pod vedením kapitána Paula Verneho (spisovateľov brat) plavila do Indie. Ale ani tam Michel neprišiel k rozumu: ako námorník odmietal plniť rozkazy, bol neposlušný a za to aj náležite trestaný. Po návrate domov skúšal otcove nervy naďalej: v devätnástich sa oženil s o štyri roky staršou herečkou, za pol roka ju však opustil a ušiel s neplnoletou šestnásťročnou klaviristkou, s ktorou mal rýchlo za sebou dve deti. Svojím nezodpovedným spôsobom života si vytvoril množstvo výdavkov aj dlhov z gamblerstva a ich podstatnú časť musel hradiť otec. Po jeho smrti sa Michel stal správcom literárnej pozostalosti, čo znamenalo aj, že pod menom Jules Verne vydával svoje poviedky – napríklad do zbierky poviedok „Včera a zajtra“ začlenil aj vlastné dielka, spomeňme len Deň amerického novinára v roku 2889. Tiež sa stávalo, že v otcových textoch robil rôzne úpravy a takto zmenené ich aj vydal. Kým vo vzťahu otca a syna dochádzalo iba k slovným potýčkam, Verneho synovec Gaston na svojho strýka zaútočil aj fyzicky a 58-ročný spisovateľ unikol smrti len o vlások. Gaston vraj v pomätení zmyslov vystrelil dve rany z revolveru, jedna z nich zasiahla Verneho do nohy, čo mu spôsobilo čiastočné ochrnutie. Gaston strávil nasledujúcich 52 rokov v ústave v Belgicku, kde aj zomrel.
ZAUJÍMAVOSŤ: Verneho útek z domu
Budúci veľký spisovateľ v jedenástich ušiel z domu a nechal sa naverbovať ako plavčík na loď, ktorá sa plavila do Indie. Otec však synov útek včas odhalil, nasadol na parník a chlapča vyzdvihol v prístave Paimboeuf, teda ešte skôr ako loď stihla vyplávať na šíry oceán. Po tomto nezdare Jules Verne už cestoval iba na krídlach svojej fantázie.