Martina Solčanská
Bonnie a Clyde: Poklona Fordovi
Slávny lupič napísal list Henrymu Fordovi, v ktorom ho pochválil za spoľahlivé auto.
13. apríla 1934 prišiel do detroitskej centrály Fordu nasledujúci list: „Mr. Henry Ford, Detroit, Michigan. Vážený pane, keďže stále dýcham, poviem vám, čo za skvelé auto ste urobili. Jazdil som výlučne fordmi, keď som jedným vďaka jeho konštantnej rýchlosti mohol uniknúť. Ford vždy predbehol ostatné autá a hoci môj biznis nebol celkom legálny, nebojím sa povedať, aké výborné auto je V8. S pozdravom Clyde Champion Barrow.” Pánovi Fordovi možno zamrzol úsmev na perách a možno sa potešil. Každopádne, historici aj kriminalisti tvrdia, že dvojici sa pred spravodlivosťou darilo unikať tak veľmi dlho aj preto, že Clyde bol skvelý vodič. A Ford V8 bolo skvelé auto. Bonnie a Clyde našli svoju smrť práve v spomínanom modeli. Predmetný list si dnes môžu zblízka obzrieť návštevníci v múzeu Henryho Forda v Dearborn v Michigane. Poniektorí však o jeho pravosti pochybujú.
Billy Tipton: Je to žena!
21. januára 1989. Po smrti jazzového muzikanta sa svet dozvedel šokujúcu informáciu.
Bol začiatok roka 1989 a miláčik jazzového sveta trpel na krvácajúci žalúdočný vred. Lekára odmietal tak, ako aj dlhé roky predtým. V hodine dvanástej prišli záchranári a adoptovaný syn William s úžasom zistil, že jeho otec je vlastne žena. Bývalá Billyho priateľka Kitty ešte zo strachu či z úcty k bývalému partnerovi zariadila, že muzikantovo telo spálili, no tučná obálka od novinárov jej napokon rozviazala jazyk a deň po pohrebe sa svet dozvedel šokujúcu správu: Billy bol žena! Ako sa niečo také mohlo stať? Jednoducho. Billy sa narodil ako Dorothy Lucille Tiptonová v americkej Oklahome v roku 1914 . Keď začala hrávať v jazzových kluboch, zistila, že jej pohlavie ju diskriminuje, a tak si povedala, že bude vystupovať pod mužským menom Billy. Obviazala si prsia, vyplnila nohavice. Pár rokov ešte žila v súkromí ako žena a na pódiu ako muž, no po čase sa rozhodla, že z nej bude už len muž. Dorothy-Billy vôbec nežila asketickým životom, pre ženy mala naporúdzi historku o automobilovej nehode. Pre ňu prišla o pohlavné orgány, je sterilná a kvôli zlomeným rebrám musí mať obviazaný hrudník. Billy mal niekoľko vzťahov. So striptérkou Kitty Kelly žil niekoľko rokov a spolu si adoptovali troch synov. Kitty opísala Billyho ako dobrého otca, ktorý zbožňoval skautské výlety.
Nespáči
Problémy so spánkom sa nevyhýbali ani slávnym ľuďom.
Emily Brontëová trpela insomniou – chorobnou nespavosťou a sama priznávala, že chodila okolo jedálenského stola, až kým od vyčerpania nezaspala. Charles Dickens podobné stavy riešil nočnými prechádzkami Londýne. Ak sa mu už podarilo spať, dodržiaval zvláštny rituál: kompasom si vždy overil, že bude spať smerom na sever, pretože veril, že mu to zaistí kreativitu. Pravidlo severu dodržiaval aj pri písaní. Vincent Van Gogh si proti nespavosti vynašiel vlastný liek: do vankúša a matracov natlačil gáfor. Ten mu pomáhal zaspať, ale keďže je chemicky blízky terpentínu, pomaly ho aj trávil. Mnohí znalci sa domnievajú, že i čuchanie gáfru dohnalo Van Gogha k neskoršej samovražde. Insomnia neobišla ani amerického politika Benjamina Franklina, ktorý mal dve postele. Z jednej o polnoci vstal a prešiel do druhej. Leonardo Da Vinci zasa trpel polyfázovým spánkom Uberman (z nemčiny Übermensch-nadčlovek) a každé štyri hodiny si musel na dvadsať minút pospať. S rovnakým problémom bojoval aj Nikola Tesla, ktorý vyhlásil, že nikdy nespí dokopy viac ako dve hodiny denne. Raz dokonca vydržal pracovať 84 hodín bez spánku!
Oskar Kokoschka: Posadnutý milenec
Keď ho opustila milenka, dal si vyhotoviť jej bábku v životnej veľkosti.
Keď sa excentrický rakúsky maliar impulzívne zamiloval do Almy Mahlerovej, vyústila jeho láska až do stavu posadnutej vášne. Ich prvé osudové stretnutie sa udialo 12. apríla 1912 v dome Alminho nevlastného otca vo Viedni, kde sa podávala večera. Kto vo vzťahu dominoval a kto trpel, naznačujú už spomienky oboch aktérov na onen večer. „Zobral hrubý papier a chcel kresliť. Po krátkej chvíli som ale povedala, že sa nechcem len tak pozerať a poprosila som ho, či môžem zatiaľ hrať na klavíri. Začal kresliť, prerušoval ho kašeľ a tajne skrýval vreckovku, na ktorej sa objavili škvrny od krvi… Postavili sme sa a náhle ma divoko objal. Tento druh objatia mi bol cudzí. Odpovedala som – v žiadnom prípade, ale zdalo sa, že som na ňom zanechala dojem,” napísala Alma. Kokoschka to videl inak: „Práve sa vrátila z cudziny. Aká bola pekná, ako zvodne za ňou vial čierny závoj. Bol som ňou očarený. A mal som pocit, že jej tiež nie som ľahostajný. Po večeri ma dokonca vzala za ruku a viedla do vedľajšej izby, kde sa posadila a prehrávala mi Smrť lásky – motív z Wagnerovej opery Tristan a Izolda. ”
Viedeň onedlho zažila veľký ľúbostný škandál. 31-ročná Alma – vdova po slávnom skladateľovi Gustavovi Mahlerovi – mala povesť „požieračky“ mužov a o sedem rokov mladšieho Kokoschku od nej odhovárali priatelia i jeho matka, ktorá sa vyjadrila, že žiaden človek si nevie predstaviť, ako Almu nenávidí. No dvojici to neprekážalo, zažívali svoje výšky aj pády, predovšetkým Kokoschka, ktorý sa v noci túlal okolo milenkinho domu, aby ju nemohol prísť navštíviť iný muž a vyznal sa, že noc s Almou mu dodá energiu na týždeň práce. Almina nezávislosť a Kokoschkova žiarlivosť však celý vzťah ničili. Keď Alma otehotnela, maliar bol dokonca presvedčený, že čaká dieťa so svojím dávno zosnulým manželom. Dvojica sa nakoniec dieťaťa nedočkala. Alma otehotnela dvakrát. Raz potratila a raz šla dobrovoľne na potrat. Svojho milenca po dvojročnom vzťahu napokon opustila. Našla si náhradu. Kokoschka sa z Viedne presťahoval do Drážďan a čoskoro si náhradu našiel tiež – bábku. Nechal si vyrobiť figurínu v životnej veľkosti a jej tvorkyňu zahrnul desiatkami kresieb s detailmi Alminho tela a pridal aj olejomaľbu životnej. A takto ju žiadal: „Prosím, umožnite uskutočniť pocit dotyku, potešiť sa na miestach, kde tukové a svalové vrstvy mäknú do jednej šľachovej pokožkovej vrstvy.” Keď mu bábku doručili, Oskar prestal komunikovať so svetom. Alma to neskôr komentovala: „Bábka ležala vždy na pohovke. Kokoschka sa s ňou za dôkladne zatvorenými dverami celé dni rozprával. Konečne ma mal tam, kde ma vždy chcel mať. Ako povoľný nástroj bez vlastnej vôle vo svojich rukách. ” Zvrhlý vzťah ukončil maliar po svojom. Usporiadal večierok, na ktorom slúžka obliekla bábku do honosných šiat. Na druhý deň našla Kokoschku opitého v záhrade a bábka mala odseknutú hlavu. Žiarlivý milenec ju rituálne zavraždil.