Píše sa rok 1600 a loď Erasmus sa plaví z Holandska do Japonska už celé mesiace. Na palube strádajú vyhladovaní Holanďania a Briti, trpia chorobami a nevidia konca tejto náročnej cesty. Strácajú nádej a sú presvedčení, že na mori nájdu svoju smrť. Jedine lodivod John Blackthorne verí vo svoje navigátorské schopnosti a presviedča ostatných, že určite dorazia do cieľa. On sa tak ľahko nevzdá! A jeho tvrdohlavosť a odvaha, ktoré ho budú sprevádzať celým príbehom, sa vyplatia. Po všetkých strastiach sa práve jeho posádka ako prvá po mnohých neúspešných pokusoch predchodcov dostáva na pobrežie japonského mestečka Adžiro. Vylodenie však prináša niečo celkom iné, ako čakali. Stret so vzdialenou východnou civilizáciou v časoch nástupu novej éry vôbec nie je ľahký.
Desaťdielna séria Šógun, horúca jarná novinka z dielne FX o významnom japonskom šógunovi a jeho strete s bielym mužom, ktorý ovplyvnil oveľa viac, ako pôvodne čakal, zobrazuje epickú výpravnú cestu do minulosti, ktorá diváka uchváti. Nakrútená podľa svetoznámeho románu Jamesa Clavella aj po štyridsiatich rokoch od svojho prvého vydania ponúka nahliadnutie do bohatej histórie Japonska v náročných časoch jeho „zlatej éry“.
Tvorcovia Rachel Kondo a Justin Marks sa úplne odklonili od pôvodnej minisérie z roku 1980. Tá síce ohúrila vtedajším hviezdnym obsadením – Richard Chamberlain (Vtáky v tŕní) a Toširó Mifune (Rašomon, Sedem samurajov) v úlohách Johna Blackthornea a Jošiho Toranagu, no sledovala príbeh výhradne z pohľadu západnej perspektívy a väčšinovo sa venovala bielym postavám. Nová verzia (dá sa vidieť na Disney+ alebo Hulu) je zasadená do moderného kontextu, keďže medzičasom sa spoločnosť zglobalizovala, a tak sa nám už ani ďaleké Japonsko nezdá až také exotické. Samozrejme, v 17. storočí boli rozdiely medzi európskou a japonskou kultúrou priepastné a výrazné sú aj doteraz, no pri sledovaní seriálu sa rovnako budete vedieť vžiť do postavy Johna Blackthornea (Cosmo Jarvis), ako aj do postavy šóguna Toranagu (Hiroyuki Sanada).
Japonskí lordi a európski barbari
Nachádzame sa teda v Japonsku v ére tesne po smrti japonského vládcu Taikóa, ktorý rozdelil panovanie nad krajinou rovným dielom medzi piatich regentov. Tí majú okrem iného za úlohu ochrániť Taikóvho syna, kým vyrastie a bude sa môcť stať právoplatným vládcom. Ako to však už v politike býva, ideálny stav nevydrží ani chvíľu a medzi regentmi rýchlo narastá napätie. Pod vplyvom regenta Išida sa všetci spolčia proti Toranagovi a chcú nájsť spôsob, ako ho uväzniť a zabiť, pretože sa obávajú jeho moci, ktorú má ako zemepán kraja Kantó a potomok slávneho rodu Minowara, ktorý kedysi vládol celému Japonsku.
Štyristo kilometrov od Osaky sa zatiaľ v malom rybárskom mestečku Adžiro dejú šokujúce veci. Hneď, ako Japonci objavia loď Erasmus a nájdu v nej preživších belochov, ktorí od vyčerpania a skorbutu vyzerajú ako živé mŕtvoly, zajmú ich ako cudzincov, ktorí vstúpili neoprávnene na ich pôdu. John Blackthorne sa snaží zjednávať, aby aspoň jeho mužov pustili, no nerozumejú si s miestnym zemepánom Omim ani slovo. Japonci sú nepriateľskí a belochom nedôverujú. Navyše, Holanďanov a Angličanov tu ešte nemali, poznajú len Portugalcov, ktorí v tej dobe reálne v Japonsku obchodovali a šírili tu katolicizmus. Aj preto sa John ocitá v nevýhode – prichádza z protestantského Anglicka, a tak mu ani jediné miestne spojky, katolícki farári, nepomôžu. Naopak, označia ho za piráta a diabla a žiadajú jeho okamžitú popravu. Omiho strýko, samurajský veliteľ Jabušige (Todanobu Asano), ho ale ušetrí a výmenou za jeho život mu zabaví loď a zbrane. Johnovi sa to vôbec nepáči, no nemá na výber, dostáva sa mu akurát nadávok, ktorým nerozumie a všetci ho volajú Barbar.
V dedine však žije starý muž, ktorý prijal kresťanstvo a dohovorí sa lámane po portugalsky. Pochopí teda, že John je lodivodom stroskotanej európskej lode a od tejto chvíle ho všetci začnú volať Andžin, teda v preklade Lodivod. Nenápadný starček je zároveň špiónom regenta Toranagu a ihneď posiela svojmu pánovi holubicu s informáciami o barbarovi. Toranaga si dá Andžina doviesť k sebe a chce ho vypočúvať, keďže je ministrom zahraničných vecí, ktorému sa v krajine objavil votrelec. Plavia sa teda do Osaky, pričom na lodi Andžin stretne portugalského kapitána Rodrigueza. A ten sa len uškrnie: „Chlapče môj, tu určite neprežiješ.“
Jazyková bariéra
Na osackom hrade Andžinovi pridelia tlmočníka, no je ním opäť len portugalský farár, ktorému nedôveruje, že verne preloží, čo hovorí, keďže ich národy sú znepriatelené. Žiada preto o nezávislého tlmočníka a snaží sa Toranagovi vysvetliť, že on je ten dobrý a Portugalci tí zlí. Na jeho šťastie sa na kráľovskom dvore nachádza krásna Mariko (Anna Sawai), urodzená dáma, ktorá pod portugalským vplyvom prijala kresťanstvo a naučila sa po portugalsky. Ani ona nie je nadšená, keď Andžin očierňuje katolíkov, no kvôli oddanosti svojmu pánovi prekladá verne a pravdivo. Keď Andžin celému dvoru odhalí, že Portugalci majú tajné základne v Macau a zneužívajú svoje dobré vzťahy s Japonskom vo svoj prospech, Toranaga dostane nápad, ako sa zachrániť.
Jeho uväznenie a popravu by museli schváliť všetci regenti, a preto sa rozhodne Andžina využiť na rozptýlenie ich pozornosti a naštrbenie vzťahov japonských regentov a portugalských obchodníkov. Od chvíle, kedy zistí, že má preň veľkú hodnotu, Toranaga ho všade berie so sebou, no hneď ako vymyslí plán na únik pred vlastnou smrťou, je rozhodnutý svojho zajatca popraviť. Keď sa opäť plavia loďou, aby unikli nepriateľským jednotkám pokresťančených regentov z Osaky do Eda (dnešného Tokia), Andžin zachráni Toranagovi život. Ten mu to nikdy nezabudne a nakoľko vidí, že Andžin je šikovný a bystrý, rozhodne sa zapojiť ho do svojich služieb. Požiada ho, aby cvičil jeho nový delostrelecký vojenský oddiel. Usudzuje, že sa hodí na túto úlohu, lebo uveril zvestiam, že Andžin je pirát. Humor seriálu napriek dramatickej téme nechýba a vidíme ako sa Andžin takmer preriekne, že nikdy nebojoval, ale, samozrejme, navonok ponuku prijme.
Kultúrne rozdiely
Obyčajný barbar teda začne zohrávať dôležitú úlohu v politických machináciách japonského šóguna. Dostáva sa mu rôznych výhod – dom so záhradou, manželka, katany… a to nie je všetko. Stane sa z neho „hatamoto“, vysoko postavený samuraj, ktorý priamo slúži šógunovi. Nechápe však, prečo sa to všetko deje a najradšej by bol, keby mohol dostať späť svojich mužov a odplaviť sa domov. Japonsko mu veru nie je po chuti, a to doslova. V jednej vtipnej scéne chce od Mariko ochutnať tradičné japonské jedlo nattó – vykvasené sójové bôby so slizkou konzistenciou a typickým silným zápachom – sa tvári sa, že to v pohode zvláda, lebo nechce uraziť, no vidieť, ako ho napína. Urodzené dámy sa len nenápadne smejú popod dlhé rukávy kimon a nepomôže ani, keď zlú chuť v ústach zalieva so saké rovno z kanvičky, hoci to sa má popíjať pomaly z malého plytkého pohárika.
Andžin síce disponuje strelnými zbraňami, s ktorými vie narábať, no s katanou, samurajským mečom, bojovať nevie a jeho titul teda pôsobí smiešne, lebo sa podľa neho vôbec nespráva. Hlboké kultúrne rozdiely hádam najlepšie vystihuje incident s bažantom. Keď po poľovačke dostane Andžin od šóguna darom bažanta, vyvesí si ho na dvore, ako je v Anglicku obyčajom a rozhodne sa nechať ho dva týždne pekne vyhniť, aby potom z neho pripravil riadne aromatický guláš. Všetkým služobníkom aj novej manželke Fudži (Moeka Hoši) povie, že kto bažanta zvesí, je mŕtvy. Miestni dedinčania však nevedia príšerný zápach vydržať a keď sa Andžin jedného dňa vráti domov, bažant už na dvore nevisí. Nikde však nevidí ani svojho záhradníka Uedžira. Keď sa pýta manželky, kam sa podel, odpovie mu, že predsa nariadil zabiť hocikoho, kto zvesí jeho bažanta. Andžin je v šoku: To bol predsa len vtip! Uedžiro je však mŕtvy, položil život kvôli hlúpemu hnilému bažantovi. Andžin nemôže uveriť, aká rigidná je japonská kultúra a ako jeho žart pripravil jeho záhradníka o život. Mariko mu však vysvetľuje, že pre záhradníka isto bola česť takto zomrieť – zvesením bažanta urobil službu celej dedine, ktorá už nevedela ten smrad vydržať. Andžin nerozumie japonským hodnotám a zásadám, tomu, ako môžu mať nejaké vymyslené pravidlá vyššiu hodnotu než ľudský život. V slzách obviní celý japonský národ: „Povedzte mi, čo ste to za ľudí, keď si nevážite ľudský život?!“
Samurajský kódex
Incident so záhradníkom nebol zďaleka ojedinelý. Samuraji sa riadili ešte oveľa prísnejším kódexom. Na čele krajiny stál cisár, ten mal však len reprezentatívnu úlohu. Pod ním v hierarchii nasledoval šógun, vojenský generál, ktorý mal v rukách skutočnú moc a riadil celú krajinu. Vedľa neho vládli daimyóovia, zemepáni provincií a zároveň samurajskí velitelia. Pod nimi stáli obyčajní samurajovia, vznešení bojovníci, ktorí sa riadili špeciálnym kódexom bušido, t. j. cesta bojovníka. V tomto kódexe sa nariaďoval typ výstroje, správanie, životný štýl a postoj samurajov. Bol posvätný a jeho hlavnými hodnotami boli úprimnosť, šetrnosť, lojalita, majstrovstvo bojových umení, česť až do smrti, statočnosť a vernosť svojmu pánovi.
V seriáli najhlavnejší zo všetkých samurajov Jabušige, prefíkaný ako líška, hrá na všetky strany. Ide mu len o vlastné záujmy a o to, aby sa mal dobre. Chce získať čo najviac pôdy a moci. Môže sa síce najprv strácať v spleti postáv, no čoskoro si získa popredné miesto, pretože prináša do seriálu humor a rozhodne je charizmatickou postavičkou. Hoci sa javí ako falošný zradca, Jabušige veľmi dobre vie, čo robí a v skutočnosti svojou dvojtvárnosťou ochraňuje svojho pána. Keď sa nad Toranagom zmráka a jeho nepriatelia ho chcú zlikvidovať, Jabušige verne ostáva po jeho boku. V týchto časoch to znamenalo, že ak sa šógun rúti do záhuby, berie so sebou aj všetkých svojich samurajov. Nešlo o to, či sa vám podarí zachrániť si život v boji, šlo o niečo hlbšie – o samurajskú lojalitu a túžbu zomrieť so cťou za svojho pána. Samurajovia boli skvelí bojovníci a hoci do Japonska prišli strelné zbrane už v polovici 16. storočia, boli voči nim veľmi skeptickí. Seriál Šógun zachytáva práve túto éru a je vtipné, že keď Andžin ukáže, ako sa dá delom rozmetať celé pole plné terčov, Jabušige trvá na tom, že na jeho meč to prosto nemá…
Ženské osudy
Postavenie žien vo feudálnom Japonsku nebolo o nič ružovejšie ako v Európe. Mali síce úplne iné spôsoby a vlastný sofistikovaný svet, no muži s nimi zaobchádzali rovnako ako s majetkom. Obe hlavné ženské hrdinky v seriáli Šógun spája to, že chcú zomrieť. Mariko preto, že jej vyvraždili celú rodinu a nemá chuť žiť ďalej, navyše, má nešťastné, nenaplnené manželstvo. Možno aj preto ju Andžin tak očarí svojou inakosťou, odlišným výzorom a správaním, ktoré zaváňa slobodou a nespútanosťou. Mariko prosí svojho pána Toranagu, aby jej dovolil spáchať samovraždu, no ten jej povolenie nedá a nechá ju trpieť ďalej. Podľa neho práve preto, že jej rodina zahynula, by ona mala pokračovať ďalej a vyhrať ich boj. Akoby vedel, že jej úloha ešte ani zďaleka neskončila. Mariko je pôvabná, typicky rezervovaná Japonka, veľmi inteligentná a pokojná. Protiklady sa priťahujú a aj preto sa začne jej tajný románik s horkokrvným Angličanom. Druhou výraznou ženskou postavou je mladá Fudži, ktorej manžel slúžil ako samuraj Toranagovi. Na zasadnutí regentov však nevhodne prehovoril a urazil tak regenta Išida, musí teda spáchať seppuku (rituálna samovražda, pri ktorej si samurajovia katanou rozpárajú brucho). A zomrieť musí i jeho a Fudžiin syn, nevinné bábätko, podľa samurajského kódexu totiž samuraj, ktorý porušil pravidlá, musí zabezpečiť, že celá jeho línia po meči vymrie. Smrť manžela a dieťatka Fudži zlomí a tiež chce svoj život ukončiť. Mariko jej však radí, aby našla svoje poslanie v službe Andžinovi ako jeho nová manželka. Zúfalá Fudži najprv odmieta, no časom zisťuje že „barbar“ z Európy, vôbec nie je taký strašný, ako sa na prvý pohľad zdalo. Fudži je rafinovaná a pohotová, vie ťahať za nitky a je tichou pomocníčkou Andžina a svojho pána Toranagu. Výrazné ženské hrdinky sú vítaným osviežením v mori mužských postáv a prejavujú neuveriteľnú silu a stoickosť, ktorú japonské ženy museli mať vo svete, kde boli vlastnené manželmi a nemali žiadne práva. Ich jedinou úlohou bolo starať sa o mužov, no poznali svoju hodnotu a cez bolesť a trápenie našli nadhľad, ktorý muži nemali.
Miriam Fulmeková
foto Disney+
Celý článok si prečítate v májovom čísle MIAU (2024)