Stará dievka Jane Austen: parádnica a nákupná maniačka
Celý život prežila bez vlastnej strechy nad hlavou – ako nevydatá stará dievka v otcovom dome, u príbuzných a neskôr u brata. Keď prišli na svet prvé deti jej súrodencov, stala sa tetou. Vľúdnou, milou tetou Jane, ktorá sa nesťažovala na nič a nikoho, nikdy nebola nikde paňou domu, ba dokonca ani nemala ani svoju spálňu. O vlastnej pracovni nehovoriac. Traduje sa, že písala pri malom okrúhlom stolíku s jednou nohou v spoločnej obývačke, úchytkom, keď ju nik nevidel, písala na rozrezané štvrtinky papiera, zošité ako kniha a keďže v jej časoch ešte neexistovalo ani len pero, písala husím brkom, zvyčajne ich spotrebovala aj päť za deň. Nik z rodiny nerešpektoval, že je spisovateľka (napokon, to takmer ani nik nevedel), ktorá pre svoju prácu potrebuje pokoj a súkromie…
Keď pominuli roky, počas ktorých sú mladé dámy, ako sa hovorí, súce na vydaj, možno si aj trochu vydýchla. A so sarkazmom jej vlastným napísala: „Musím sa zmieriť s tým, že už nie som najmladšia. Ale byť niečo na spôsob bezúhonnej dámy má tiež svoj pôvab. Posadia ma vždy na pohovku ku krbu a môžem piť toľko vína, koľko sa mi zachce.“
Jane mala riadne podrezaný jazyk a rada si ho púšťala na špacír hlavne v listoch sestre, nemilosrdne kritizovala a vysmievala sa susedom, priateľom priateľov, známym i menej známym persónam jej malomestského života. Cassandra sa na týchto listoch dobre bavila, ale keď už ako stará dáma bdela nad bezúhonným obrazom svojej čoraz slávnejšej sestry, zrevidovala a vyškrtala mnohé pikantné pasáže. Čo-to jej však ušlo, a tak sa napríklad dozvedáme, že „pani Hallová včera v dôsledku šoku porodila o šesť týždňov skôr mŕtve dieťa. Domnievam sa,“ píše Jane, „že sa nedopatrením pozrela na svojho manžela.“ Alebo: „K dámam Debaryovým som bola taká zdvorilá, ako to len dovoľoval zápach z ich úst.“
V Austenovej listoch sa to hemží dennými banalitkami, klebetami a klebietkami, trebárs aj o tom, či už doviezli drevo na zimu, koho trápi reuma, ako sa predávali tento rok ovce a veľká téma bola aj móda. Keď sa po mnohých rokoch našli listy, čo si sestry navzájom vymieňali, literárny svet zostal v šoku: Jane Austenová, táto britská národná ikona, neustále rapoce o móde ako nejaká koketa… Čipky, stuhy, klobúky podľa poslednej módy, nosiť na hlave jablká a hrušky alebo radšej nežné vidiecke kvietky, to je otázka otázok, to je téma tém! „Polovica mojich šiat je mi taká protivná a tak sa za ne hanbím, že už pri letmom pohľade do skrine sčervenám,“ sťažuje si sestre. Nečudo, že počas návštev Londýna ju zaujíma zo všetkého najviac shoppingovanie. Londýn je plný módnych obchodov, látok, stúh, čipiek, rukavičiek, klobúkov, aké inde nemali páru! Jane sa nedokázala udržať na uzde a za svoje skromne zarobené peniaze nakupovala ako divá. A potom sa Cassandre v liste kajá z extravagancie, s akou utráca svoje imanie: „Tak som zasa uprostred roztopašnosti a neresti a vidím, ako sa moja morálka rúti.“ Alebo už konkrétnejšie: „Nebudem mať pokoj, pokiaľ nebudem mať slamený klobúk na spôsob jazdeckého, aký má pani Tilsonová; jedna mladá žena zo susedstva mi taký už začala vyrábať…“
Tajná spisovateľka
Prvý Austenovej román Rozum a cit vyšiel v roku 1811. Za dva roky sa ho predalo tisíc výtlačkov. To nebolo zlé, ak uvážime, že išlo o debut mladej autorky, o ktorej sa nevedelo ani, ako sa volá. Svoj román totiž podpísala jednoducho „By a lady“ (Od dámy). Na obálke jej druhej knihy Pýcha a predsudok o dva roky neskôr stálo zasa: Od autorky Rozumu a citu. Napokon to bol brat Henry, kto tajomstvo neustrážil a odhalil autorku oboch populárnych románov. Najskôr nevydržal preto, lebo sa chcel pochváliť, že oná záhadná spisovateľka, ktorej okruh obdivovateľov rástol zo dňa na deň, je jeho vlastná sestra. Dobrá teta Jane! To bolo prekvapenie aj pre väčšinu členov rodiny, ba niektorí ju za to kritizovali, lebo písanie vraj v ženách podporuje márnivosť a pýchu a odvádza ich od užitočnej práce (myslí sa tým, samozrejme, v domácnosti).
A ešte čosi: Jane bola majsterka dialógov, popisy prostredia či literárnych postáv v jej diele ťažko nájdeme, a tak onoho najžiaducejšieho muža všetkých dôb, najromantickejšieho hrdinu dievčenských snov popísala len tromi slovami: „tall, dark and handsome“ (vysoký, tmavý a fešák). Áno, reč je o pánovi Darcym.
Simonetta Zalová