Kraj Švábov
Kam v Bádensku- Württembergsku? Hlavným mestom spolkovej krajiny je Stuttgart, avšak oblasť ponúka toho prirodzene oveľa viac. Alpy sú Alpy, ale mnoho Nemcov nedá dopustiť na Schwarzwald, v preklade Čierny les. Je to najväčšie stredohorské pohorie v Nemecku, ktoré zaberá časť Bádenska-Württembergska, na juhu a západe tak hraničí so Švajčiarskom a Francúzskom. Čierny les ako je už jasné, tvoria predovšetkým obrovské lesy, ktoré lákajú na turistiku či horskú cyklistiku. V zime sa lyžuje. Najčastejšími výletnými cieľmi sú jazera – Titisee a Schluchsee, kde je možné windsurfovať či potápať sa. Priamo v Čiernom lese sa nachádza aj mesto, ktorému možno priradiť prívlastok „najnóbl“. Baden-Baden sú azda najznámejšie nemecké kúpele, ulice lemujú prepychové kúpeľné domy, rozkošné kaviarničky a samozrejme ľudia s baňatou peňaženkou. Mimochodom, ak budete mať pocit, že obyvateľom Bádensko-Württembergska nerozumiete ani slovo, nezúfajte. Pravdepodobne na vás hovoria švábskym dialektom a tí od Berlína im tiež nerozumejú. Švábi je označenie pre miestnych, údajne sú to najväčší lakomci Nemecka, Švábi sú na svoj švábsky pôvod prirodzene veľmi hrdí a namiesto Guten Tag vás pozdravia Griaß Gott, prípadne v skrátenej verzii s´Godd.
Dobrú chuť po švábsky
Nemecko nepatrí práve medzi gurmánske krajiny, avšak práve z juhozápadu krajiny pochádza niekoľko jedál, ktoré stoja za ochutnanie. Pod švábskou kuchyňou si treba predstaviť predovšetkým cestovinové výrobky – Maultaschen a Spätzle (špecle). Maultaschen sú väčšie taštičky (veľkosť približne 6 x 4 cm) plnené rôznou náplňou – mäsom, špenátom či inou zeleninou. Jedávajú sa s trochou silného vývaru, s opraženou cibuľkou alebo narezané na pásiky zmiešané s vajíčkom. Maultaschen údajne vynašli mnísi, ktorí sa nedokázali počas pôstu vzdať mäsa. Aby ho Boh nevidel, zabalili ho do špenátu a do cestovín.
Kto ešte nevidel švábske špecle, najjednoduchšie je prirovnanie k našim haluškám. Z múky, vajec a vody, lisované cez sitko do horúcej vody. Ich využitie je rôznorodé (najčastejšie ako príloha k mäsu), typickým švábskym receptom sú špecle so šošovicou. Šošovica treba pripraviť nakyslo, špecle sa podlejú trochou vývaru a k tomu sa, keďže sme v Nemecku, servíruje klobása alebo kus údenej slaninky. Oblasť Čierneho lesa sa preslávila dvoma chuťovkami – tortou a šunkou. Schwarzwälder Kirschtorte čiže schwarzwaldská (višňová) torta pozostáva z čokoládového korpusu, šľahačky a aromatizovaných višní a pravá torta musí obsahovať aj čerešňovicu. Schwarzwälder Schinken je zasa údená šunka bez kostí, Pri výrobe sa šunka nechá vyschnúť a prichutí zmesou korenia vrátane cesnaku, koriandra, čierneho korenia a borievky.
Všade samý mercedes
Na počiatku bol kôň a skutočne „prorocký“ výrok nemeckého cisára Wilhelma II: „Automobil je dočasný jav. Kôň tu zostane navždy.“ Cisár tento výrok predniesol v roku 1904 a dal tým jasne najavo svoje pohŕdanie automobilmi, ktoré v Nemecku už veselo brázdili ulice. Cisárovým výrokom a erdžotom koní vás privítajú v múzeu automobilky Mercedes Benz v Stuttgarte. Na počiatku boli tiež dvaja muži. V roku 1886 si Karl Benz nechal v Mannheime patentovať vozidlo na plynový pohon (šlo o trojkolesový koč). Nezávisle od neho si v tom istom roku Gottlieb Daimler v Bad Cannstatt (dnes časť Stuttgartu) zostrojil koč s benzínovým motorom. Oba výtvory sa považujú za prvé automobily na svete a Daimler i Benz boli svojimi vynálezmi tak unesení, že ich ihneď začali vyrábať vo vlastných firmách. Karty im však výrazne zamiešal milovník áut, podnikateľ Emil Jellinek, ktorý požiadal Daimlera, aby mu vyrobil auto na mieru. Jellinek ho pomenoval Mercedes podľa svojej dcéry a s prehľadom vyhral v roku 1899 preteky v Nice. Pán Jellinek na rozdiel od cisára vytušil, že v autách je budúcnosť a vstúpil do Daimlerovej firmy. Pre ďalšie prelomové dátumy si zájdite do múzea, ale je celkom možné, že vám roky budú ukradnuté. Mercedes-Benz Museum je jedno z tých, kde prestanete vnímať čas. Je skutočne rozsiahle a množstvo vystavených áut sa ráta na stovky.
Nová železničná stanica
V Nemecku už niekoľko rokov koluje vtip o tom, čo sa postaví skôr. Filharmónia v Hamburgu, nové letisko v Berlíne alebo nová železničná stanica a sieť v Stuttgarte? Všetky tri stavby sú megalomanské, všetky majú niekoľkoročné časové zdržanie a ich dostavanie je v nedohľadne. Železnica v Stuttgarte je skutočne špecifikum. Územím mesta viedlo doteraz niekoľko diaľkových a miestnych tratí. Tá hlavná vedie v smere zo severozápadu (čiže z Francúzska) na juhovýchod (smer Bavorsko a následne ďalej na východ), severná časť mesta je tiež poprepletaná viacerými traťami, a tak si v meste povedali, že je to načase zosúladiť. Stuttgart má však nesmierne členitý terén, a tak bolo naozaj zložité vymyslieť niečo iné. Rozhodnutie padlo na úplne novú hlavnú železničnú stanicu s novými vetvami, ktoré budú viesť prevažne v podzemí. Prvý koncept bol predstavený už v apríli 1994, stavať sa začalo v roku 2010. Proti megaprojektu, vďaka ktorému sa rozkopalo predovšetkým centrum mesta a za obeť padol aj park, sa čoskoro začali búriť domáci a demonštrácie boli na dennom poriadku. Vývoj nakoniec viedol k pádu spolkovej vlády a prevzatiu vlády stranou zelených. Domáci si vynútili čiastočnú zmenu konceptu, ktorú upravilo aj miestne referendum v nasledujúcom roku. Ak sa chcete bližšie s projektom Stuttgart 21 zoznámiť, navštívte vežu na (ešte stále) hlavnej železničnej stanici. Na jednotlivých poschodiach veže vám predstavia projekt zo všetkých strán.
Z metropoly Badénska-Württemberska
Martina Solčanská