Maľby zo života
Slovenská národná galéria v Bratislave od 16. februára do 22. mája ponúka v Esterházyho paláci výstavnú klasiku, nizozemskú maľbu. Bežné výjavy z každodenného života, trhy, domáce prostredie, interiéry, večierky, hostinské alebo pouličné scény – a to v realistickej alebo romantizujúcej podobe. Aj to je nizozemská žánrová maľba, ktorá bola obľúbená najmä v 17. a 18. storočí a zdobila interiéry šľachtických dvorov. Pre anglických, francúzskych a nemeckých zberateľov 19. storočia sa stala vyhľadávaným umeleckým artiklom. SNG spravuje najväčšiu zbierku na území Slovenska, viac ako dvesto diel reprezentujúcich zbierku nizozemských a flámskych malieb z obdobia rokov 1500 – 1800. Kolekciu diel v jadre tvoria šľachtické zbierky, ktoré neskôr získal československý štát.Obrazy zamerané na rodinný život, blízkosť k prírode a etiku robia severské maliarstvo stále aktuálnym a populárnym aj v digitálnom veku. Publikujeme obraz Alegória leta od Georga Flegela a Lucasa van Valckenborcha z roku 1595.
Veľký básnik života
„Nepredvídateľné nie je vymyslené, vyfantazírované alebo vysnené, ale bezmocne skutočné,“ znie známy citát básnika slova, ale aj obrazu Jiřího Kolářa (1914 – 2002), ktorý vytváral koláže rovnako suverénne, ako písal básne. Jeho umelecké diela chránili múry Guggenheimovho múzea v New Yorku, jeho básne si v súčasnosti nachádzajú stovky čitateľov. Avšak v bývalom Česko-Slovensku sme o ňom pred rokom 1989 príliš nepočuli – bol totiž odporcom komunistického režimu, podpísal Chartu 77 a bol donútený k emigrácii. Usadil sa vo Francúzsku, kde získal občianstvo. List papiera, potlačený, pomaľovaný alebo „zmuchlaný“ sa pre neho stal trvalou inšpiráciou aj symbolom: „Život na nás nanáša nové a nové vrstvy neviditeľného papiera. Kvôli jednej vrstve zabúdame na druhú. A keď sa nám podarí niektorú poodhaliť alebo dokonca odtrhnúť, sme prekvapení, čo všetko v nás väzí. Čo všetko v sebe nosíme, čo neodniesol čas,“ napísal raz Kolář, ktorý prišiel do Galérie mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci ako Legenda svetovej koláže (výstavu pripravil Jan Kukal) a až do 6. marca sa tu bude prezentovať jeho umenie, ktoré neodniesol čas. Na fotografii publikujem koláž „Kolář, Kolář, čo to máš na tvári“ z roku 1979.
Túžba zvaná žena
Gustav Klimt (1862 – 1918), Egon Schiele (1890 – 1918), Oskar Kokoschka (1886 – 1980), hviezdne rakúske trio, ktoré si naši západní susedia pestujú ako národné klenoty… A robia to dobre. Umelecky príťažlivo, obchodnícky jednoznačne. Tisícky ľudí prichádzajú do Dolného Belvederu, kde si až do 29. februára môžu pozrieť rozsiahlu výstavu s názvom Ženy. Každý z troch velikánov sa k ženám približoval vlastnou cestou a výtvarným spôsobom, pričom nechýbalo vzájomné umelecké prelínanie. Evidentné bolo ich úsilie reagovať na čoraz intenzívnejšie snahy dosiahnuť na prelome 19. a 20. storočia rovnosť pohlaví. A vo svojich obrazoch či kresbách sa vyjadrovali veľmi priamo aj vo svojich sexuálnych túžbach. Expozícia sleduje štyri hlavné témy: portrét, milostný pár, akt, matka a dieťa. Každý z trojice umelcov je zastúpený cca 50 dielami – nechýbajú Klimtove nádherné, bohato zdobené portréty, ani neľútostné akty Schieleho a Kokoschku. Publikujeme Klimtov obraz – Fritza Riedlerová z roku 1906.
Ľudovít Petranský