Fotografia, samá fotografia
Bolo a je veľa fotografov, ktorí zobrazovali „american way of life“, ale iba niektorí ju vedeli preniesť do čiernobielej fotografie s takou prirodzenosťou, autentickosťou a nástojčivosťou ako Robert Frank (1924). Keď tento rodený Švajčiar, žijúci v Spojených štátoch, vydal v 60. rokoch minulého storočia svoj cyklus The Americans, spôsobil senzáciu na umeleckej scéne. A nezostalo len pri umení, svojimi fotografiami zaujal aj ľudí, ktorí si o fotografiách mysleli, že sú dobré len ako obrázky do občianskych preukazov a pasov. Dlhoveký Robert Frank stále žije a prostredníctvom charizmatických fotografií Americans bude veľmi blízko: až do 21. 1. 2018 vystavuje vo viedenskej Albertine. Fotografie však možno obdivovať aj v Bratislave, veď je november, a ten sa už po 27. raz nesie v znamení Mesiaca fotografie. Čo vybrať? Z bohatého zastúpenia ponúkame aspoň 3 tipy: V Dome umenia vystavuje majster pouličnej fotografie Američan Bruce Gilden z agentúry Magnum, v Stredoeurópskom dome fotografie môžete navštíviť kolektívnu výstavu fínskych autorov s názvom Surreálny iluzionizmus, a potom je tu novinka festivalu Open Call, v rámci ktorej mohli predkladať svoje foto série známe mená i začínajúci autori. Na obrázku reprodukujme fotografiu Roberta Franka s názvom 4th Street WhiteTower, NewYork, 1948 (© Robert Frank, Fotostiftung Schweiz).
Je tu Rubens, hviezda baroka!
Bol superstar už počas svojho života. Celú jeho kariéru sprevádzala séria úspechov. Obracali sa na neho mnohé európske panovnícke rody. Bol extrémne produktívny a dokázal pracovať na viacerých obrazoch naraz. Samozrejme, enormný počet objednávok predpokladal zriadenie veľkej dielne. Zamestnával v nej množstvo spolupracovníkov, z ktorých sa neskôr stali slávni umelci – Anthony van Dyck, Jacob Jordaens či Jan Breughel st. Ale nie všetky diela nesú rovnaký zásah majstra. Ten závisel od dôležitosti objednávky, a tá zasa určovala výslednú cenu diela. Rubens zvyčajne namaľoval skicu, pomocníci ju preniesli na dosku alebo plátno a on pokračoval, ak to považoval za vhodné. Nech je, ako chce, Peter Paul Rubens (1577 – 1640) bol najväčším flámskym umelcom 17. storočia, ktorý teraz prichádza do Kunsthistorisches museum vo Viedni, a to vo veľkolepej edícii. Až do 21. 1. 2018 si tu pod názvom Sila premeny možno prezrieť 120 majstrových diel, z toho 40 obrazov. Toto sa nedá obísť, toto musíte vidieť! Reprodukujeme Rubensov obraz, na ktorom je on sám so svojou prvou manželkou Isabelle Brantovou (1609).
Pocta Rudolfovi Krivošovi
Príbeh moderného slovenského výtvarného umenia by bol bez Rudolfa Krivoša (1933) neúplný a výrazne ochudobnený. Kurátor Juraj Mojžiš pripomína spisovateľa Jána Johanidesa, ktorý našiel (určite šťastným riadením osudu) interpretačný kľúč ku Krivošovmu maliarskemu dielu. Predovšetkým k téme obrazu človeka, zvláštneho, na prasknutie napätého, ku ktorému sa obrátil „hlasom volajúcej intuície“. Najmä obrazy z tematického okruhu Hmyzích tvarov či Lisov, obrazy ťažiace zo sváru expresívne zaznamenaných farebných štruktúr a hladkou maľbou pojednaných predmetov či ich detailov inšpirovali spisovateľa Johanidesa k označeniu Krivoša za maliara organizmov, z ktorých stiahli kožu. Jeho obrazy vskutku možno čítať ako existenciálne symboly figúr, ale aj ako príbeh maliara, ktorý priniesol radosť a veľa silných pohľadov do vlastného vnútra. Reprezentatívna výstava Rudolfa Krivoša potrvá v Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci do 8. 1. 2018. Publikujeme maliarov obraz s názvom Striptease z roku 1975.
Ľudovít Petránsky