Víla Clémence Poèsy

 

Simonetta Zalová

foto Coty, Sita, archívy filmových spoločností

 

Kto je to pôvabné dievča s plavným krokom, krehké ako víla, ktoré sa spolu s Harrym Potterom a ďalšími dvoma šampiónmi zúčastní medzinárodného Trojčarodejníckeho turnaja? Mademoiselle Fleur Delacour je študentka dievčenskej školy z Beauxbatosu a má čarodejnícky prútik z ružového dreva, ktorý obsahuje… Vlas víly, ktorý patril jej starej mame…

 

Kto je to pôvabné dievča, ktoré vo filme Harry Potter a Ohnivá čaša stvárnilo vílu Fleur Delacour z Akadémie čarov a kúziel? Áno, tá, ktorá Harryho meno vyslovuje šarmantne po francúzsky ako „Arry“… Narodila sa v Paríži 30. novembra 1982 a jej pravé meno zapísané na matrike znie Clémence Guichard. Priezvisko, ktoré začala používať, keď svoju dušu upísala múzam, si „požičala“ z maminho dievčenského mena. Čisto z estetických dôvodov – veď čo môže byť pre umelkyňu krajšie, ako volať sa Poèsy?

 

Clemence Poésy

 

Detstvo bez televízie

Clémence študovala na prestížnej parížskej škole dramatických umení (Conservatoire National Supérieur d’Art Dramatique), ale to už mala za sebou účinkovanie v niekoľkých hrách svojho otca Etienna Guicharda, známeho francúzskeho herca a divadelného režiséra. Po matke, učiteľke francúzštiny, zdedila lásku ku knihám a literatúre. Osvietení rodičia sa rozhodli svoje dcéry (Clemence má ešte mladšiu sestru Maëlle) zapísať na bilingválnu školu La Source, a tak dievčatá už od siedmich rokov drilovali anglické slovíčka. V pätnástich Clémence strávila vyše roka na výmennom jazykovom pobyte v Toronte a okrem angličtiny dnes plynule hovorí tiež po taliansky. Keď rodičia s porozumením prijali fakt, že ich dcéry sa hodlajú venovať herectvu, začali ich v kariére plne podporovať. „Napokon, za to môžu obidvaja,“ smeje sa Clémence. „Vždy sa s nami delili o svoje umelecké vízie a literárny entuziazmus. Už ako deti nás často brali do divadla a kina.“ Televízor však bol tabu. Clémence nepoznala takmer žiaden tínedžerský seriál, a tých v 90. rokoch bežalo v televízii viac než dosť. Tvrdí, že dodnes nemá doma televíziu a vôbec jej nechýba.

Paradoxne však práve televízna kamera zachytávala prvé herecké krôčiky mladej Clémence Poèsy. Od štrnástich sa objavovala v rôznych francúzskych televíznych filmoch a v devätnástich sa dočkala aj hlavnej úlohy vo francúzsko-nemeckej citlivej road-movie Oľgino leto. Stvárňuje v ňom šestnásťročnú Oľgu, ktorá sa napriek mladému veku cíti pripravená: na život, na lásku, na veľké dobrodružstvo. Berie všetko, lebo všetko je lepšie ako nudná rodina, v ktorej vyrastá. V živote sa riadi niekoľkými radikálnymi heslami, napríklad: „Iba divokí muži sú hodní milovania.” Či tomu tak naozaj je, má sa presvedčiť, keď raz v havarovanom aute naďabí na muža v bezvedomí, ktorý vraj v zúrivosti zabil svoju ženu a neskôr sa pokúsil spáchať samovraždu…

 

V stopách Juliette Binoche

Svoje bilingválne vzdelanie využila v roku 2004, keď sa ako 22-ročná objavila v dvojdielnom televíznom filme BBC Spiknutie strelného prachu. Po boku Roberta Carlalyho si zahrala škótsku kráľovnú Máriu Stuartovú. Britský režisér Gillies MacKinnon sa domnieval, že keď do úlohy obsadí francúzsku herečku, lepšie vyjadrí, prečo sa Mary cítila taká opustená, keď prišla do Škótska z krajiny galského kohúta. Film aj herečkin výkon prijala odborná kritika s uznaním a na medzinárodnom festivale audiovizuálnych programov Clémence za rolu Márie získala cenu Fipa ako najlepšia herečka. Po tejto snímke sa o jemnej Francúzke začalo hovoriť ako o talentovanej bilingválnej herečke, ktorá má potenciál uspieť aj mimo európskeho filmu, podobne ako napríklad jej veľká predchodkyňa Juliette Binoche. „Ako herečka by som určite viedla úplne iný život, keby som nemala to šťastie, že od detstva rozprávam po anglicky. Veď takmer polovica filmov, ktoré som doteraz nakrútila, je v angličtine,“ poznamenáva a dodáva, že vyjadrovať sa v angličtine jej pripadá ohromne oslobodzujúce: „Fakt, že angličtina nie je môj materinský jazyk, mi dovoľuje vyjadriť emócie iným spôsobom. Tak, akoby som to normálne nikdy neurobila. Tiež som sa naučila spolupracovať s ľuďmi z iných krajín, ktorí inak pristupujú ku svojej práci.“ Clémence to považuje za významný prínos pre formovanie vlastnej osobnosti, lebo: „až v interakcii s inými dokážete lepšie pochopiť seba“.

 

Viac o Clémence sa dočítate v októbrovom vydaní MIAU