200 rokov v Zlatých bublinkách

 

Sú značky, ktorých história je taká bohatá, pestrá a zaujímavá, že by sa o nich dali písať knihy. Jednou z takých značiek je Hubert. Všetko čo ste kedy chceli vedieť o prvom sekte, ktorý sa začal vyrábať mimo územia Francúzska, sa dočítate v knihe z pera historika Štefana Hrivňáka (@archivarstevules).

 

Francúzske cherchez la femme (za všetkým hľadaj ženu) sa v prípade značky Hubert na jej úspechu za hranicami kolísky bubliniek odzrkadlilo doslova. O najväčšiu slávu šumivého vína Hubert sa vo vtedajšom Prešporku postarala žena – Paulína Hubertová. Tá viedla vinárstvo v rokoch 1882 – 1918 a zožala množstvo úspechov.

To je len jedna zo zaujímavostí, o ktorých sa dočítate v jedinečnej knihe Zlaté bublinky. Tá vznikla pri príležitosti 200. výročia Hubert J.E., ktoré „zlaté bublinky“ oslávili na sklonku roka 2025. O dejiny šumivého moku sa historici na Slovensku zaujímali len okrajovo – komplexne a do detailov sa ich rozhodol preskúmať práve Štefan Hrivňák, ktorý strávil roky v archívoch a štúdiom všetkých dostupných písomností a fotografií. Tie mu pomohli získať ucelený obraz o príbehu šumivého vína na Slovensku. Výsledkom je 256 strán plných dobových fotografií, reklamných vizuálov a výsledkov bádania v histórii zlatistého moku a rodín, ktoré s ním boli úzko späté. Pri príležitosti jubilea sa tak udialo v podobe a rozsahu, aké doteraz ešte nikdy neboli zrealizované.

S autorom knihy o histórii sektu Hubert, ktorú si už teraz môžete kúpiť online na www.najnapoje.sk a v kníhkupectvách, sme sa rozprávali o procese jej zrodu a načreli sme trochu aj do jej obsahu, ktorý vás, veríme, priláka.

 

Ktorý z rokov bol podľa vašich zistení najdôležitejší v celej histórii Hubert?

Jeden sme už spomínali v kontexte so vstupom Paulíny Hubertovej do vedenia spoločnosti. Okrem roku 1882 však medzi inými vyčnieva aj rok 1919, keď Bratislava pripadla Československu a Henrik Hubert sa rozhodol byť lojálny novému štátu. Vďaka tomu sa Hubertu darilo aj po rozpade monarchie.

 

Koho považujete za najzaujímavejšiu a tiež najzáhadnejšiu osobnosť v histórii Hubertu?

Najzáhadnejšou postavou je podľa mňa Johann Geiger – prvý pivničný majster, ktorý pôsobil v Champagni a priniesol do vinárstva francúzske know-how. Vieme o ňom veľmi málo a to aj preto, že jeho jediný syn Michal emigroval v 80. rokoch 19. storočia do poľského Gdanska. Nepochybne to bol on, kto sa zaslúžil o kvalitu šumivých vín v počiatkoch existencie vinárstva.

 

 

Kto stál za kvalitou už vieme, no kto za úspechom sektu Hubert na Slovensku?

Boli to prví majitelia – Johann von Fischer a Michal Schönbauer. Nielenže založili najlepšie vinárstvo na výrobu sektov mimo územia Francúzska, ale mali aj najväčší vplyv na jeho úspech.

 

Objavili ste pri zbieraní materiálov na knihu niečo, o čom sa doteraz vôbec nevedelo?

Áno a nebolo toho málo! Ako prvému sa mi podarilo identifikovať ocenenia a medaile, ktoré firma získala v 19. storočí. Tiež som našiel prvú kúpnu zmluvu na pôvodnú továreň na Radlinského ulici. Majitelia za ňu vtedy zaplatili 9.000 zlatých a prihodili 2.000 fliaš šumivého vína, čo predstavovalo v tej dobe hodnotu asi 2.300 zlatých.

 

Z akých zdrojov ste pri tvorbe knihy čerpali?

Z dobovej tlače, reklamných vizuálov, listinných dokumentov a archívov a tiež z predmetov v múzeách. Najviac informácií do roku 1945 som našiel v Archíve mesta Bratislava a v Múzeu mesta Bratislava  a tiež v Slovenskom národnom archíve, kde sú uložene dokumenty z vinárskych závodov.

 

Čo sa vám pri zbere materiálov zdalo najnáročnejšie?

Zhromažďoval som materiály zo slovenského rozhlasu a televízie, kde som študoval filmové a reklamné šoty a absolvoval som niekoľko rozhovorov s pamätníkmi.

 

Ktoré z období sa vám spracovávalo najťažšie?

Najmenej informácií mám z obdobia medzi rokom 1860 – 1875, čiže ešte pred tým, ako vinárstvo kúpila rodina Hubertovcov. Aby som povedal aj B, najlepšie sa mi písali pasáže o majiteľoch firmy, lebo to boli šikovní a inšpiratívni ľudia a o tých sa píše dobre.

 

 

Ako dlho vám vytvorenie celej knihy trvalo?

Neviem to presne vyčísliť, ale boli to určite stovky hodín bádania a čítania dokumentov v rôznych jazykoch – latinčine, nemčine, maďarčine, slovenčine a niečo bolo dokonca aj vo francúzštine. Knihu som písal na etapy 5 rokov, čo je tiež pomerne dlhá doba. Niekedy som narazil na prameň, ktorý zmenil môj doterajší pohľad, takže som texty aj spätne upravoval.

 

 

Koho podľa vás kniha zaujme a prečo by sme si ju mali prečítať?

200 rokov je míľnik, ktorý pri firmách na Slovensku nie je bežný. Ako sa to vôbec mohlo podariť pri všetkých tých zmenách 20. storočia? Aj na to sa v knihe Zlaté bublinky snažím odpovedať. Myslím si, že kniha by mohla zaujať všetkých milovníkov dobrých kníh, osobitne milovníkov historickej literatúry.

Keď sa vám počas nedávno uplynulých sviatkov dostala do rúk jedna z fliaš obľúbeného sektu Hubert s jubilejnou etiketou, veríme, že vám spríjemnila spoločné chvíle s vašimi najbližšími podobne, ako vám spríjemní dlhé zimné večery nová kniha Zlaté bublinky, kde sa dočítate všetko, čo ste o najslávnejších slovenských bublinkách nevedeli. Knihu kúpite v kníhkupectvách a aj na stránke www.najnapoje.sk.

 

foto Pavol Cibula, Vladimír Škuta, Braňo Bibel, archív Hubert