Jana Janků
Waterfront a vzácne známky
Hlavné mesto Maurícia Port Louis je – ako celý ostrov a jeho ľudia – rozmanité, pestrofarebné, životom prekypujúce. Turistov najviac láka centrálna tržnica, ale oveľa hodnovernejší život domácich možno pozorovať v úzkych uličkách okolo nej. Ak sa vyberiete smerom k prístavu, uvidíte zase niečo iné. Hoci doky bývali vždy miestom ťažkej, zle platenej práce, a tým aj chudoby, na ktorú sa priam lepila neresť, otcovia hlavného mesta sa to rozhodli zmeniť. Chytili sa súčasného celosvetového trendu a staré budovy v prístave začali meniť na moderné shopping centrá s útulnými kaviarničkami, reštauráciami aj vystúpeniami umelcov. Nesporne najnavštevovanejším miestom waterfrontu je pekne zrekonštruovaná kamenná budova z 18. storočia, pôvodne nemocnica. Už pár rokov tam sídli Poštové múzeum. Je to popri neďalekom múzeu Blue Penny druhé miesto, kde sa možno zoznámiť aj so zaujímavým príbehom červených jednopencových a modrých dvojpencových známok: Red Penny a Blue Penny. Vytlačili ich v roku 1847, kedy Maurícius bol ešte britskou kolóniou. Poznáme ich aj pod názvom Post Office či Modrý a Červený Maurícius. Dnes majú obrovskú hodnotu a niet vari zberateľa známok, ktorý by ich netúžil mať vo svoje milovanej zbierke.
Hlúpy Dodo
Vtáka Doda pozná na Mauríciu každý. A pritom ho nik nevidel. Teda zo súčasníkov. Pretože Dodo (lat. Raphus cucullatus) už najmenej tristo rokov nežije. Hlupák to bol a jeho meno je portugalský výraz pre takéto tvory. Keby Slovensko malo more a námorníkov, možno by sa volal Jano. Hlúpy Jano. Na svoju hlúposť, lenivosť a hlavne obezitu doplatil. Kvôli svojmu ťažkému telu, dosahujúcemu výšku aj meter a hmotnosť 10 – 20 kg, totiž nedokázal lietať. Stal sa preto ľahkou korisťou vyhladovaných námorníkov, ktorí z jeho pomerne tuhého mäsa vedeli urobiť nielen skvelú polievku, ale aj steaky a iné dobroty. Dnes však Doda stretnete na Mauríciu všade. Nieto suveníru, pohľadnice či inej upomienky na návštevu toho ostrova, kde by chýbal. Ba aj na mince ho vyrazili a tiež nechýba medzi postavami slávneho rozprávkového románu Alica v krajine zázrakov.
Horiace stromy
Kým u nás pocit blížiacich sa Vianoc začnú navodzovať obchodné reťazce, na Mauríciu sa spoliehajú na stromy – ohňové stromy „flamboyant“. Keď začnú v polovici novembra kvitnúť najskôr na oranžovo a postupe na krvavočerveno, až napokon kvety zmenia farbu na purpurovú, všetci obyvatelia ostrova už vedia, že treba myslieť na nakupovanie vianočných darčekov. Na Mauríciu totiž Vianoce milujú a slávia všetci, bez ohľadu na vierovyznanie – kresťania, hinduisti, šintoisti, židia, ba v poslednom čase sa pridávajú aj moslimovia. Túlať sa pod naplno rozkvitnutou alejou flamboyantov môže spôsobiť útlocitným povahám problém. Môže sa vám zazdať, že sa nad vami rozpútal neľútostný oheň a najlepšie bude utiecť. Domáci však vedia svoje. Práve pod obrovskými zakvitnutými krvavočervenými korunami (kvety opadajú po poldruha mesiaci), sa výborne randí. A tam sľúbené manželstvo sa vraj nikdy nerozpadne. Ktovie. Rozvodov je na tomto mnohonáboženskom ostrove rovnako, ako v ktorejkoľvek európskej krajine.
Na vlastných ku svätému jazeru
Jazero Ganga Tallao, alebo Grand Bassin, je sopečný kráter zaliaty vodou a leží v centrálnej časti Maurícia. Pre mnohopočetné indické, hinduizmus vyznávajúce obyvateľstvo ostrova predstavuje to najsvätejšie miesto – verí totiž, že je spojené s riekou Ganga. Vo februári alebo marci – podľa splnu mesiaca – vo sviatok Maha Shivaratri sa na počesť boha Šivu vyberajú k jazeru hinduisti z celého ostrova. Pešky. Bez ohľadu na to, kde bývajú. Našťastie, ostrov nie veľký, meria len pár desiatok kilometrov. Niektorí pútnici sú tam rýchlo, iní putujú aj niekoľko dní. V rukách nesú kanwary – drevené oblúkové slávobrány, zdobené pestrofarebnými kvetmi a zrkadielkami. Domov si zasa odnášajú nádobky s jazernou vodou, posvätenou kňazmi, aby si ju potom uložili na svoje obetné oltáriky. Pri Ganga Tallao a 33 metrov vysokej soche boha Hindu je však živo stále. Keď majú hinduisti chvíľku času alebo cestu okolo, zastavia sa tu, pomodlia, zapália vonné tyčinky a venujú kňazovi posvätiť obetné dary. Taktiež si tu nechávajú posvätiť dôležité životné rozhodnutia – svadba, pôrod, krst, alebo trebárs aj skúška v škole.
