Gabina Weissová
foto Jozef Barinka, Katarína Križanovičová (me&m)
Poznajú sa pomerne dobre. Podaktorí majú spoločné gény, niektorí spolu vyrastali v jednej izbe, iným sa cesty spojili vďaka silnému priateľstvu a jeden pár viaže dokonca puto manželské. Tieto dvojice však majú ešte čosi navyše: spoluprácu, ktorá im prináša potešenie, úžitok i poznanie, že stráviť v práci celý deň s niekým blízkym môže byť veľmi príjemné…
KAMARÁTKY
Lenka Vargová a Monika Vargová
Pred piatimi rokmi sa v hlavách dvoch blízkych priateliek zrodila idea kvetinového ateliéru. Záhradné architektky Lenka a Monika otvorili prvý Atelier Papaver v Trnave a nedávno vznikol rovnako farebný a voňavý kvetinový raj v Bratislave. Lenka a Monika nielenže viažu prekrásne kytice, ale aj navrhujú záhrady a vedú vlastnú kvetinovú školu.
Kto prišiel s nápadom: Stretli sme sa na vysokej škole. Najprv sme boli len spolužiačky, neskôr kamarátky a spolubývajúce. Postupom času sme zisťovali, že máme spoločnú túžbu pracovať s prírodou, venovať sa krajinnej a záhradnej architektúre a kvetinovej tvorbe. Kým sme doštudovali, mali sme už presne vymyslený plán, konkrétne predstavy o našej tvorbe, ponúkaných službách aj dizajne interiéru. Najdôležitejšie bolo vybrať správnu lokalitu a konkrétny priestor. Vedeli sme totiž, čo chceme a neboli sme ochotné robiť kompromisy.
Deľba práce: Na začiatku podnikania sme robili obe všetko spolu. Postupom času začalo zákaziek a projektov pribúdať a prácu sme si museli rozdeliť. Keďže Monika od začiatku inklinuje viac ku kvetom, prirodzene prebrala velenie nad svadbami a akciami. Lenka riadi projektovanie záhrad. Nikdy sa však nestalo, že by jedna nevedela, na čom tá druhá pracuje. Vždy máme prehľad o každom projekte a vďaka tomu sa v prípade potreby vieme plnohodnotne nahradiť.
Čo to stálo síl: Ako každý začiatok podnikania, aj náš bol náročný na čas, peniaze a vyžadoval, aby sme sa mu úplne odovzdali. Po podpise nájomnej zmluvy sme mali na krku mesačné splácanie nájmu, a tak sme museli makať od rána do večera, aby sme mohli ateliér čo najskôr otvoriť. Niekoľko rokov sme v ateliéri pracovali len my dve. Popritom sme ho každý deň zásobovali čerstvým tovarom, chodili na pracovné stretnutia a akcie. Dnes len krútime hlavou nad tým, ako sme to vôbec všetko psychicky a fyzicky zvládali.
Boj, alebo idylka: V princípe je krásne živiť sa tým, čo nás baví a v čom sme aj dobré. Avšak každá práca má i negatívne stránky. V našom prípade je to veľmi skoré ranné vstávanie, málo voľných víkendov – vďaka sobotným akciám. Pracujeme so živým tovarom, ktorým treba každý deň zásobovať predajne a trpezlivo sa oň starať. Dva ateliéry si na svoje fungovanie vyžadujú hotový tím ľudí, teraz už to nemôže byť len o nás dvoch. Pomáha nám, že máme jedna druhú a tiež šikovné baby, na ktoré je spoľahnutie.
Najväčšia výzva: Či už s malými, alebo veľkými, pasujeme sa s výzvami každý deň, a to nás poháňa vpred. Jednou z takých výziev bola aj kvetinová škola. Teší nás, že sa nám ju podarilo rozbehnúť a že má obrovský úspech u našich zákazníkov. Dlho sme uvažovali o otvorení druhého ateliéru v Bratislave a dnes máme pocit, že aj toto rozhodnutie bolo správne.
BRATIA
Pavel Šarina a Róbert Šarina
Pali a Robo sú autormi myšlienky a zakladateľmi predajní Deaf Kebab, v ktorých rýchle občerstvenie predávajú ľudia, dorozumievajúci sa posunkovou rečou. Bratia, z ktorých jeden je sám nepočujúci, sa rozhodli spolu nielen podnikať, ale aj búrať zabehané stereotypy.
Kto prišiel s nápadom: Ja (Robo) som sauž počas školy začal venovať tlmočeniu posunkového jazyka, okrem iného som napríklad spolupracoval aj s nadáciou Pontis na programe pre nepočujúcich podnikateľov. Brat Pali mal zasa už dávnejšie sen otvoriť vo Veľkom Krtíši predajňu kebabu, tak sme sa rozhodli, že to všetko spojíme dohromady a otvoríme Deaf Kebab, kde budú pracovať ľudia so sluchovým postihnutím.
Deľba práce: Úlohy sme si podelili podľa toho, kto čomu lepšie rozumie. Samozrejme, nebolo to tak hneď od začiatku, ale chvíľu sme sa museli profilovať. V súčasnosti Paľo má na starosti technické veci, vybavenie prevádzok a ich bezproblémový chod a ja sa venujem úradom a marketingu. Pri všetkých dôležitých rozhodnutiach sa vzájomne radíme a veľkú časť úloh na seba preberá aj naša mama, ktorá nám s podnikaním pomáha.
Čo to stálo síl: Prácu si nosímev hlave všade, kam ideme. Investovali sme všetok svoj čas a peniaze do nášho projektu a skúsenosti zbierame neustále. Mnoho našich rozhodnutí by sme vzali späť, ale to je asi v živote normálne. Museli sme sa vždy nejako rozhodnúť a, samozrejme, urobili sme aj zlé rozhodnutia, no našťastie ich nebolo veľa.
Boj, alebo idylka: Spočiatku to bol boj. Veľa sme sa hádali a často sme pracovné problémy prenášali aj do rodiny. Po čase, keď sme sa v podnikaní trošku oťukali a našli sme spôsob, ako efektívne diskutovať a riešiť problémy, hádky ustali. Dnes sa výborne dopĺňame a presne vieme, na čo ten druhý myslí.
Najväčšia výzva: Chceli by sme mať prevádzky Deaf Kebab v každom meste na Slovensku, a tým zamestnať čo najviac ľudí so sluchovým postihnutím a ukázať počujúcej verejnosti ich šikovnosť a dobrosrdečnosť. Verili sme, že úrady práce nám v tom budú partnermi, avšak problémy, aké máme pri komunikácii s nimi, nás nepríjemne zaskočili.
MANŽELIA
Tina Zlatoš Turnerová a Vlado Zlatoš
Partneri, manželia a dnes už aj rodičia dcérky Alemie Zoe sú expertmi na optimálnu výživu a funkčnú kondíciu. Učia ľudí, ako v sebe nájsť mentálnu silu, pozitívnu energiu a fyzický potenciál na zmenu.
Kto prišiel s nápadom: Zoznámili sme sa vďaka projektu Športom proti drogám a keď náš vzťah nabral na vážnych obrátkach, bolo jasné, že sa nedá nespojiť prácu a súkromie. Obaja sme pôsobili v oblasti športu, vypracovali sme si teda plán, na ktorom sme začali intenzívne pracovať a ktorý sme každým dňom zdokonaľovali. Vedeli sme, že keď spojíme sily a našu energiu, budeme silnejší, hlavne v tom, čo chceme našou prácou a naším pôsobením dokázať.
Deľba práce: Sme super tím, každý trochu z iného pólu, ale vo svojej podstate sme rovnakí. Úloh v našej práci je toľko, že vymenovaním kompetencií by sme stratili dve hodiny. Naše ťažko vybudované systémy neustále zdokonaľujeme, máme okolo seba perfektných spolupracovníkov, bez ktorých by náš biznis nemohol fungovať. Avšak Tina je dušou umelkyňa, nemá vzťah k ekonomike, papierom, takže táto kompetencia je výlučne úlohou pre Vlada. Naopak si zasa nevieme predstaviť, že by Vlado natáčal DVD s cvikmi pre ženy.
Čo to stálo síl: Obaja chceme pomáhať ľuďom, aby sa stali lepšou verziou seba samých, naučiť ich, ako sa starať o svoje telo a ako následne rozmýšľať o živote v súvislostiach. Určite bolo vo hviezdach, že sa máme stretnúť a že máme robiť presne to, čo robíme. Učíme sa a vzdelávame každý deň, v oblasti výživy sú pre nás najnovšie poznatky absolútne dôležité.
Boj, alebo idylka: Je príjemné spolupracovať s človekom, ktorého milujete, nemáte žiadne postranné myšlienky, necítite súboj, závisť, nenávisť. Keďže sme okúsili prácu aj v iných spoločnostiach, vieme veci porovnávať. Pomáhame si, dopĺňame sa, je to ideálne životné rozpoloženie. Samozrejme, prídu aj konflikty, avšak máme kolektívnu myseľ, vieme presne, na čo ten druhý myslí a keď sme ticho, vieme, že prvá veta bude o myšlienke toho druhého.
SESTRY
Andrea Horinková a Katka Polčičová
Keď si dáte na raňajky dobrú praženicu s čerstvým pečivom alebo voňavú kávu a kus domáceho koláča, ste buď u seba doma, alebo v Sister´s Coffee. Kaviarni, kde na vás dýchne útulná atmosféra a kde k niečomu chutnému dostanete ešte čosi navyše: úsmev sestier Andrey a Katky.
Kto prišiel s nápadom: V januári 2013 mi práve končila materská dovolenka a nastalo obdobie otázok: Ako ďalej? Čo budem robiť? Od sedemnástich som pracovala v gastro oblasti, mala som však už dve dcérky, takže ísť ďalej týmto smerom som nepovažovala za správne riešenie. Vtedy som sa dozvedela, že v centre mesta kamarát odstupuje kaviareň a ja som odrazu mala v hlave chrobáka. V tom čase sestra Katka odišla po niekoľkých rokoch z práce – takisto zatúžila po radikálnej zmene. Zo dňa na deň sme si položili otázku, či do toho pôjdeme a po dvoch mesiacoch sme už stáli za barom našej kaviarne Sister´s Coffee.
Deľba práce: Andrea je užitočnejšia v prevádzkových záležitostiach, Katka je zase tá kreatívnejšia. Vždy ale všetko spoločne preberieme. Katka je momentálne na materskej dovolenke, takže všetky pracovné starosti ležia prevažne na pleciach jednej z nás. Máme však v kaviarni šikovné dievčatá, ktoré nám veľmi pomáhajú a my sme im za to nesmierne vďačné.
Čo to stálo síl: Veľa vybavovania, veľa peňazí, ale stálo nás to hlavne strašne veľa času, o ktorý sme ukrátili svoju rodinu. Tá nám však zo všetkých síl pomáha, je medzi nami veľmi silné puto. Sme štyri sestry a naša mamina to s nami zvláda sama, bez tatina. Denne sa stretávame u nás v kaviarni, rozplánujeme, čo nás čaká, ktorá sestra vyzdvihne deti zo školy, akú tortu upečie mamina alebo sestra…
Boj, alebo idylka: Pracovať so sestrou? O tom sa nám nikdy ani nesnívalo, ale možno práve preto našu kaviareň berieme ako druhý domov a prácu robíme bez stresu a s ľahkosťou. Zrazu máme strašne veľa spoločných kamarátov a známych, dokonca sme boli aj na spoločnej dovolenke. Veľakrát sme postrehli, že tá druhá nemusí ani nič povedať a sestra presne vie, o čo ide.
Najväčšia výzva: Nesklamať ľudí, ktorí nám verili a podporovali nás. Patria medzi nich naši skvelí priatelia, ktorí nám pomohli zviditeľniť sa úžasnou terasou plnou zelene a prekvapilo nás, že sme nakoniec boli tak trochu vzorom aj pre ostatných v meste. Výzvou pre nás je určite aj konkurencia, ale je to zdravý boj. Stále niečo vylepšovať a niečím zaujať – to nás poháňa vpred.
MAMA A DCÉRA
Helena Vinterová a Paulína Vinter
Módny koncept me&m (ja a mama) spája návrhy dcéry Paulíny a realizáciu mamy Heleny. Vznikol na jar 2011 a inšpiráciou rodinnej značky sa stal škandinávsky dizajn a tradičné slovenské prvky, čo dokonale vystihuje momentálny stav tejto dvojice: dcéra študuje módu v Štokholme a mama šije módu doma, na Slovensku.
Kto prišiel s nápadom: Mama je krajčírka a ja som to remeslo mala pred očami odmalička. Často som pri nej sedávala a pozorovala jej ručnú prácu s obdivom, neskôr som si za stroj sadala aj ja a pod jej dohľadom som sa učila šiť. Okrem šitia sme obe vždy boli aj parádnice, mama dokonca v detstve háčkovala oblečenie podľa vlastného dizajnu na zákazku pre kamarátky. Naša spolupráca teda vyústila z niečoho, čo v nás bolo už dlho predtým.
Deľba práce: Ja prichádzam s nápadmi a starám sa o organizáciu strihov, vyberám a prinášam materiály a udržujem poriadok (smiech). Mama moje nápady prenáša do reality. Návrhy mi odkonzultuje a povie, čo sa dá urobiť lepšie a niekedy aj to, čo sa urobiť nedá. Potom spolu vyrobíme strih, vystrihneme, ušijeme, skúšame a vylepšujeme. Ja zorganizujem fotenie, nahodím na web a mama na základe zákaziek šije väčšie objemy. Naše úlohy sú nezameniteľné, jedna bez druhej by sme v me&m neboli.
Čo to stálo síl: Síl? Veď to je zábava a plnenie si svojho sna. Peňazí? Zdroje pochádzajú spravidla zo zárobku. Štúdia? Mamine štúdium je celoživotné, ako každé remeslo. Moje štúdium vyplynulo z toho, že som sa potrebovala o tom, čo robím, viac naučiť – študujem Fashion Studies na štokholmskej univerzite. Nikdy by sme nevzali rozhodnutie pracovať spolu späť, ale mnoho vecí by sa dalo vylepšiť – a to je naša cesta.
Boj, alebo idylka: Vďaka tomu, že sa dokonale poznáme, môžeme si povedať úplne všetko a celkom úprimne. Navyše, naše pracovisko donedávna tvorila jedna veľká izba u nás v byte – dokonalá domáca pracovná idylka. Napriek tomu, že sme mama a dcéra, v niektorých veciach sme úplne odlišné a chvíľu trvalo, kým sme prišli na to, akým spôsobom sa nám spolupracuje najlepšie.
Najväčšia výzva: To, že som sa odsťahovala. Prijali ma do školy v zahraničí, takže som si musela vybrať, či budeme ďalej podnikať a naberať skúsenosti pomalšie, prechádzať cez všetky chyby a problémy samy, alebo či odídem a naučím sa podnikať a rozumieť móde aj vďaka štúdiu v zahraničí. Verím, že som z dlhodobého hľadiska urobila správne rozhodnutie pre nás obe.
Celý článok vyšiel v tlačenom Miau, apríl 2015