Multi-kulti
Temešvár je tretím najväčším rumunským mestom a tiež centrom regiónu Banát. Práve na jeho severe, v okolí mesta Nadlak, žije najväčšia slovenská komunita v Rumunsku, ktorá zasahuje až sem. Máloktoré mesto sa môže pochváliť toľkými etnikami na jednom mieste. Rumuni, Maďari, Nemci, Srbi, Bulhari, Taliani, Rómovia, Slováci, Česi… V uliciach i na školách sa miešajú jazyky (Temešvár je jediné európske mesto s tromi národnými divadlami v troch rozličných jazykoch!), na námestiach zasa svätostánky od rímskokatolíckych cez pravoslávne až po gréckokatolícke, často len pár metrov od seba. Multikultúrny charakter mesta vychádza z dejín. Z rúk Turkov putovalo Habsburgovcom, kedy zažilo najväčšiu vlnu migrácie, počas 1. svetovej vojny bolo chvíľu srbské, až sa v roku 1920 pričlenilo k Rumunsku. Každý jeden národ v ňom zachoval stopu, ich zvedavosť a tolerancia vždy hnali mesto vpred. Niet sa čo čudovať, že práve v Temešvári pribudlo prvé elektrické osvetlenie ulíc v Európe, že práve tu stál prvý rumunský pivovar a v roku 1989 sa v meste rozpútala revolúcia proti totalitnému režimu Nicolaea Ceauşesca.
Malá Viedeň
Temešvár je výkladnou skriňou architektúry, majestátne secesné paláce tu striedajú barokové aj neoklasicistické stavby. Hoci mnohé sa dočkali citlivej rekonštrukcie, ďalšie sú v dezolátnom stave, čím vytvárajú pôsobivé kontrasty, ktoré človeka udržiavajú v strehu a s hlavou vykrútenou dohora. K najkrajším námestiam patrí Piata Libertatii s trávnikom uprostred, ktorú obklopujú historické budovy v pastelových farbách. Zo všetkých vyčnieva barokový palác z 18. storočia, v ktorom sídli Múzeum umenia, ako aj dve katedrály či Casa Brück, kde dodnes nájdete lekáreň s pôvodným inventárom z 19. storočia. Druhým impozantným námestím je Piata Victoriei. Širokánsky bulvár v strede pretína park s lavičkami a fontánami. Lemujú ho ďalšie paláce vrátane Lloydovho s najstaršou reštauráciou, Národná opera či megalomanský Katedrálny chrám Troch Hierarchov s 11 vežami, ktorý pripomína čarovný zámok.
Na okraji
O kultúru nie je núdza ani mimo centra. Vo štvrti Elisabetin vyniká Múzeum komunistického konzumu vítajúce slovami: Drahí súdruhovia, navštívte našu minulosť. Sídli v dome preplnenom dekoráciami, platňami, hračkami aj nábytkom vyrobeným za čias komunizmu, kde si môžete všetko obzrieť aj obchytať podľa chuti. Vo štvrti Calea Martirilor je to zasa galéria a múzeum Jezca. Fascinujúce miesto, múzeum v dome, či dom v múzeu, kde sa môžete voľne túlať, avšak vedzte, že umenie, vrátane sôch Petra Jezca, budete obdivovať aj v spálniach, študovni či kúpeľni, kde rodina Jezcovcov reálne býva.
Európske hlavné mesto kultúry
Temešvár sa týmto titulom pýšil už v roku 2021, pandémia však prerušila plány, a tak žiari až teraz. A to doslovne. Pod heslom Shine your light – Light up your city! mesto ožilo kultúrnymi akciami od výmyslu sveta. Rozpadávajúcej sa budove Cazarma U vdýchla život výstava sôch, sály zaplnili symfonické aj jazzové koncerty, mestom sa premáva umelecká električka a prízemie Múzea umenia obsadil veľký nosorožec. Slúži ako symbol bienále umenia Art Encounters s témou Môj nosorožec nie je mýtus. Vychádza z drevorezby maliara Albrechta Dürera z roku 1515, ktorý chcel zvečniť prvého živého nosorožca v Európe od rímskych čias, a to aj napriek paradoxu, že ho nikdy nevidel, lebo nosorožec sa cestou do Európy utopil. Druhým spojivom je hra Euge`na Ionesca Rhinocéros, ktorá vznikla ako reakcia na autoritársky režim. Obyvatelia dediny sa v nej vo vlne konformizmu menia na nosorožcov, pričom tento zreteľný proces zaslepene popierajú. V duchu prepojenia umenia, vedy a fikcie sa nesú aj výstavy v komplexe Isho a v nevyužívaných budovách v centre. Nenechajte si ujsť ani „šplhanie” na Pepinieru – vežu zdobenú 1.306 prvkami všakovakých rastlín, ktorá ponúka úžasné výhľady na ikonické budovy, ako ani ďalšie podujatia, ktoré budú v meste prebiehať do konca roka.
z Rumunska
Zuzana Zimmermannová