Martina Solčanská
foto archív
Myslíte si, že história je fádna a nudná? Prečítajte si náš „historický bulvár“, možno zmeníte názor.
Hetty Green: Bosorka z Wall Street
Považovali ju za najbohatšiu ženu sveta. V Guinessovej knihe rekordov ma zápis ako najväčší lakomec sveta.
Narodila sa v roku 1834 ako Henrietta Howland Robinson v americkom meste New Bedford. Jej rodina vlastnila veľybársku flotilu a profitovali aj z obchodu s Čínou. Jej matka bola neustále chorá, a tak dievčatko od prvých krokov trávilo čas najmä pri otcovi a postupne prenikalo do sveta biznisu. V šiestich rokoch slabozrakému otcovi čítala v novinách finančné spravodajstvo, v ôsmich si založila prvý bankový účet s úsporami z päťcentových mincí, ktoré dostávala od príbuzných za rôzne drobné láskavosti. Ako trinásťročná už strážila rodinnú kasu. Posadnutosť peniazmi a chorobná šetrnosť sa prvýkrát prejavili po otcovej smrti, Hetty ho pochovala ako 30-ročná. Zdedených 7,5 milióna dolárov jej nestačilo, a tak sa rozhodla zabojovať ešte aj o dedičstvo tety Sylvie, od ktorej získala „len“ 65.000 dolárov, kým dva milióny boli určené pre charitu. Milovníčka peňazí neváhala a vlastnoručne vyrobila dokument, ktorý vyhlásila za skutočnú poslednú vôľu tety. Údajne jej ju umierajúca nadiktovala na smrteľnej posteli. Súd trval päť rokov, kým Hetty definitívne prehrala. Až do veku 33 rokov odmietala akýchkoľvek nápadníkov – bola presvedčená, že ich zaujímajú len jej peniaze Vydala sa až v roku 1867 za bohatého biznismena Edwarda Greena. Aj ten však pred sobášom musel podpísať vyhlásenie, že si nerobí nárok na jej majetok. Možno Greena ani nemilovala… jednoducho nechcela, aby sa k jej peniazom dostala jej vlastná rodina. Hetty mala na peniaze čuch a vedela, ako majetok ďalej rozmnožovať. Investovala do nehnuteľností, železníc a baní. Na rozdiel od iných úspešných obchodníkov nežila v prepychu. Práve naopak. O jej životnom štýle koluje mnoho chýrov, viac či menej pravdivých. V New Yorku vraj prespávala v ubytovniach, kde ju týždenný nájom vyšiel na päť dolárov. Jej pracoviskom bola prázdna miestnosť v Chemical National Bank, ktorú jej banka poskytla zdarma, pretože Hetty odmietala platiť nájom za kanceláriu. Sedávala na zemi obklopená papiermi, počítala výnosy a zostavovala ekonomické analýzy a predpovede. Jej jedálniček pozostával z koláčov za pätnásť centov alebo z ovsenej kaše, ktorú si ohrievala na firemnom radiátore. Doma nekúrila a nepoužívala teplú vodu. Až do roztrhania nosila tie isté čierne šaty, ktoré jej spolu s príkrou povahou vyslúžili prezývku Bosorka z Wall Street. Keď už bolo potrebné šaty oprať, v čistiarni požiadala, aby sa venovali len spodnému lemu, ktorý sa vláčil po zemi… Iná historka opisuje, ako strávila polovicu noci hľadaním známky v hodnote dvoch centov vo svojom kočiari. Najdesivejší príklad lakomosti Hetty Green sa však zakladá na pravde a príbeh vyvoláva nepríjemné mrazenie. Keď si jej syn Ned poranil koleno na sánkovačke, odmietla zaplatiť 150 dolárov za ošetrenie a rozhodla sa ho vyliečiť doma. Keď sa koleno ani po dvoch rokoch nezahojilo, obliekla syna do handier a pokúsila sa ho dostať do bezplatnej nemocnice pre chudobných. Lekár ju však spoznal a pýtal od nej peniaze. Hetty nahnevane odišla a pokračovala v domácom ošetrovaní. O niekoľko rokov neskôr dostal Ned gangrénu a nohu mu amputovali. Šetrnosť a ostrá povaha sa prejavili aj na jej vlastnom zdraví. Posledné roky života strávila po niekoľkých porážkach pripútaná na invalidný vozík. Traduje sa, že osudnou sa jej stala mŕtvica, ktorú dostala, keď sa so slúžkou hádala o cenu mlieka. Hetty Green zanechala aktíva za vyše 100 miliónov dolárov (dnes takmer 2 miliardy). Jej deti (syn Ned a dcéra Sylvia) sa povahou našťastie nepodali na matku. Peniaze minuli, pričom významnú časť venovali na charitu.
Francis Bacon: Umenie, alkohol a mladí milenci
1971, Paríž oslavoval najväčšieho žijúceho maliara, Baconov mladý milenec zatiaľ spáchal v hotelovej izbe samovraždu
Anglo-írsky maliar bol vždy čudák. Excentrický, samoľúby, homosexuál, čím sa nijako netajil. Keď si nachádzal mladých milencov, jeho intelektuálni priatelia len pohoršene zdvíhali obočie. Prvá romanca začala vskutku nezvyčajne. Písal sa rok 1964, keď sa do jeho ateliéru vlámal mladý kriminálnik George Dyer. Bacon ho prichytil, no namiesto do rúk spravodlivosti putoval Dyer do jeho postele. Bol od maliara mladší o 25 rokov, pochádzal z problematického východného Londýna, poznal len krádeže, ústavy pre mladistvých a väzenie. Bacon ho očaril ako úspešný, sebavedomý muž a Bacona zasa dostala jeho naivita a dôvera. V nasledujúcich rokoch stál Dyer Baconovi ako model. Maliarovi priatelia si z nevzdelaného mladíka často robili posmech, čo znášal čoraz horšie. Vďaka milencovým peniazom sa neustále krútil v alkoholovo drogovom kruhu (samotný Bacon omamnými látkami taktiež nepohrdol), hostil aj svojich „kamarátov z mokrej štvrte“ a keď sa vzťah začal maliarovi vymykať spod kontroly, rozhodol sa ho ukončiť. Dyera chcel už len za modela. Ten zúril a v snahe upútať nasadil v Baconovom byte marihuanu a potom sám zavolal políciu.
Keď sa roku 1971 v Paríži konala veľká výstava Baconových diel, kde ho oslavovali ako najväčšieho žijúceho maliara, Bacon sa nad mladým milencom zľutoval a do francúzskej metropoly ho vzal so sebou. Tu sa uprostred výstavy sa dozvedel kruhú správu: jeho priateľ sa v hotelovej izbe predávkoval koktailom z alkoholu a barbiturátov. Na jeho pohrebe stál chladný ako skala, no skutočnosti bol zničený a trvalo štyri roky, kým sa znova zaľúbil. Aj tentokrát šlo o problematického mladíka z východného Londýna. John Edwards bol od Bacona mladší o 40 rokov. Hoci bol silný dyslektik a dysgrafik, napriek tomu úspešne viedol bar. Bacon mal v bare sláviť s priateľmi a objednal si kartóny šampanského. Neskôr však rezerváciu zrušil a nahnevaný Edwards na Bacona vyletel a pýtal sa, čo teraz so šampanským. Zarazeného Bacona, zvyknutého na úctu, rozkričaný neznámy tínedžer vyviedol z miery. Medzi mužmi napokon vznikol vzťah milenecký, ba až otcovský. Aj Edwards sa stal Baconovou múzou, neskôr sa sám vrhol na fotografovanie a slávneho maliara fotil. Obaja, samozrejme, nepohrdli alkoholom, drogami či návštevami kasína. Vzťah oboch mužov trval až do Baconovej smrti (1992). Bacon nazval Edwardsa jediným pravým priateľom, akého kedy mal a odkázal mu celý majetok.
Zaujímavosť: Najdrahší Bacon
12. novembra 2013 sa Francis Bacon stal tvorcom najdrahšieho obrazu na svete. Nesie názov Tri štúdie Luciana Freuda a v newyorskom aukčnom dome Christie´s sa predal za rekordných 142 miliónov dolárov (103 miliónov eur). Dovtedajšieho „rekordmana“ – Výkrik od Edvarda Muncha – prekonal o 17 miliónov eur. Aukcia trvala len šesť minút. Hoci odborníci pôvodne predpokladali, že za Bacona sa zaplatí cca 90 miliónov dolárov, suma napokon všetkým vyrazila dych. Trojobraz (každý z obrazov je 2 metre vysoký a takmer 1,5 metra široký) na dvojfarebnom pozadí zobrazuje z troch rôznych uhlov Baconovho priateľa Luciana Freuda, sediaceho na drevenej stoličke, pričom jeho tvár je typicky „baconovsky“ premaľovaná. Vnuka slávneho psychoanalytika, taktiež uznávaného maliara spájalo s Baconom dlhoročné priateľstvo, počas ktorého si muži namaľovali množstvo vzájomných portrétov. Kým meno majiteľa najdrahšieho obrazu sveta ostalo zahalené rúškom tajomstva, vlastník druhého najdrahšieho Baconovho obrazu je médiám dobre známy – ruský oligarcha Roman Abramovič Baconov Triptych v roku 2008 kúpil za 86, 3 milióna dolárov.
Marcel Proust: Chorľavý hypochonder
Izbu si kvôli tichu nechal obložiť korkom a jeho hostia nesmeli nosiť parfum či kvety.
Na svoju hypochondriu mal francúzsky spisovateľ (1871 – 1922) čiastočne aj reálne dôvody. Od svojich prvých krokov chorľavel a v deviatich rokoch ho postihli prvé vážne záchvaty astmy. Na prehnane úzkostlivý vzťah Prousta ku zdraviu mal nepochybne vplyv aj jeho otec Achille Adrien, prominentný patológ a epidemiológ zodpovedný za opatrenia proti šíreniu cholery, ktorý sa vo svojich knihách a článkoch obšírne venoval hygiene. Keď v roku 1905 Proustovi zomrela matka (otec zomrel v roku 1903), ktorá v ňom rozvíjala vzťah k jazyku i literatúre a bol na ňu silno citovo naviazaný, zanechala mu značné dedičstvo (pochádzala z bohatej židovskej rodiny), a tak mal zdroj financií do konca života zabezpečený. Mohol sa teda pokojne venovať písaniu a oddávať čudáckym manierom. Jeho návštevy pri vstupe do izby museli dodržiavať presný postup a nesmeli prinášať kvety, ani mať na sebe parfum. V jeho dome bolo napríklad prísne zakázané používať leštidlo na parkety. Počas jedinej potreby na toalete použil a zahodil 20 až 25 uterákov. Prekážal mu hluk, a preto si izbu nechal obložiť korkom. Žiaľ, neskôr na korok získal alergiu. Posledné tri roky trávil už len v izbe, cez deň spal a v noci pracoval. Zomrel ako 51-ročný na zápal pľúc.
Zaujímavosť: Viečko od kvapiek
Aj významný americký dramatik Tennessee Williams bol hypochonder. Neurotický a plachý užíval obrovské množstvo liekov na údajné bolesti a príznaky chorôb. Williams sa stal od nich závislý a potešenie nachádzal aj v alkohole. Oboje sa mu stalo osudné. 25. februára 1983 si vo svojom newyorskom apartmáne v hoteli Elysee kvapkal do očí kvapky (ktoré tiež patrili k jeho každodennej výbave), keď mu v hrdle uviazol vrchnák od kvapiek. Keďže bol opitý a nadopovaný, dáviaci reflex nefungoval a dramatik sa zadusil.