Prom alias Promenade
Dobové reklamy charakterizovali Penzance ako klimatické kúpele a každé kúpele musia mať vyhlásenú promenádu, po ktorej sa špacírujú kúpeľní hostia. Tú v Penzance vybudovali pozdĺž pobrežia Atlantiku v roku 1844, na mieste, kde sa predtým prevaľovali len piesočné duny. V roku 1935, pri príležitosti strieborného jubilea vlády kráľa Juraja V. na promenáde slávnostne otvorili tzv. jubilejný bazén (The Jubilee Pool) postavený v štýle art deco. Ten funguje dodnes a od roku 2020 je voda v ňom, vďaka geotermálnemu vrtu, vyhrievaná na 30 °C. Komu by bolo príliš horúco, ten sa môže schladiť v Battery Rock, vyhradenom mieste na plávanie priamo v Atlantickom oceáne. Aj keď má Penzance svoje dni slávy už dávno za sebou, stále zostáva ideálnym východzím bodom na poznávanie západného Cornwallu, vrátane slávneho Land‘ s End, Konca sveta, ako sa pateticky nazýva najzápadnejší cíp pevninského Anglicka, v súčasnosti komerčný turistický areál s rôznymi atrakciami, obchodíkmi a prevádzkami s občerstvením.
Skvostné letovisko
Penzance sa často označuje ako najzápadnejšie položené mesto nielen v grófstve Cornwall, ale aj v celom Anglicku. Kedysi bolo rušným prímorským letoviskom, kam sa kvôli príjemnému počasiu zlietavali slnka chtiví Londýnčania – železnicou, ktorá zahájila svoju prevádzku v polovici 19. storočia a od roku 1904 predovšetkým populárnym rýchlikom Cornish Riviera Express sa za sedem hodín ocitli v Penzance, epicentre tzv. Kornskej riviéry. Kúsok od mondénneho Queens Hotel začínala Chapell Street, vtedajšia hlavná mestská tepna, v súčasnosti značne ošumelá, v ktorej slávnych budovách sa kedysi písali dejiny mesta. Tak napríklad krčmu Admiral Benbow Inn, jednu z najstarších v Penzance, hneď v úvode svojho románu Ostrov pokladov zvečnil spisovateľ Robert L. Stevenson. V čase jeho návštevy fungovala ako ilegálny brloh miestnych pijanov a pašerákov, dnes jej interiér zdobí množstvo námorníckych artefaktov zo stroskotaných lodí. V alžbetínskom Hoteli Union, kde sa schádzala kúpeľná smotánka, bolo v novembri 1805 oficiálne oznámené víťazstvo Angličanov v bitke pri Trafalgare a hrdinská smrť admirála Horatia Nelsona. Výpočet najzaujímavejších budov na Chapell Street pokračuje orientálnym Egyptian House či domom číslo 25, v ktorom sa narodila Maria Branwell, budúca matka sestier Brontëových.
Mont Saint Michel a St.Michael’s Mount
Rozdiel je vo výslovnosti. Po francúzsky Mišel, po anglicky Majkl. Tiež vo veľkosti: ten anglický je štyrikrát menší ako francúzsky. A samozrejme, každý sa nachádza na inom mieste: slávny Mont-Saint-Michel v Normandii, jeho menej slávny brat St. Michael’s Mount v Cornwalle. Obidva však pôvodne slúžili ako kláštory benediktínskych mníchov a obidva stoja na prílivovom ostrove. Ten anglický zmenil niekoľkých majiteľov a od roku 1650 ho vlastnila šľachtická rodina St. Aubyn. Tá ho však v roku 1954 odovzdala do správy verejno-prospešnej organizácie National Trust s právom využívať hlavnú budovu nasledujúcich 999 rokov, ale aj s povinnosťou sprístupniť jej časť verejnosti. Počas prílivu sa dá na ostrov dostať iba po vode motorizovanými člnmi z pláže mestečka Marazion, pri odlive však môžete použiť starobylú hrádzu a prejsť na ostrov suchou nohou, treba len vysledovať ten správny čas.
Divadlo takmer na konci sveta
Bol to splnený sen jednej anglickej lady, ktorá sa presťahovala do Cornwallu a zamilovala do tunajšej krajiny, jej úchvatných prírodných scenérií, pláží s bielym pieskom, tyrkysovým oceánom a vysokánskych skalných útesov. Na jednom takom impozantnom brale nad prekrásnou plážou Porthcurno Beach si Rowena Cade postavila dom a keď sa potom zoznámila s miestnym divadelným súborom, pre naštudovanie Shakespearovej Búrky mu ponúkla časť svojich skalných záhrad. Tak v roku 1931 vznikol nápad postaviť Minack Theater, open air divadlo doslova zavesené na útese, s otvoreným pódiom a impozantnými kulisami nekonečného oceánu. Pani Rowena, jej záhradník a ešte jeden pomocník vlastnými rukami vytesali divadlo do skalnatého žulového brala a niekoľkostupňové hľadisko zasadili do prekrásnych, bohato kvitnúcich záhrad. Žiadne bagre a ťažké stroje, len ručné náradie, pričom piesok z pláže pod nimi trojica vynášala vo vreciach na útes. Divadlo a jeho záhrady sa dajú navštíviť celoročne, predstavenia sa konajú od mája do septembra.
Z Juhozápadného Anglicka
Simonetta Zalová