William – Ostro sledovaný princ

 

Nevie sa, kedy to príde, ale jedného dňa sa princ William stane 43. monarchom, ktorý zasadne na anglický trón. Tento rok v lete oslávil 42. narodeniny, dva roky predtým, pri príležitosti jeho okrúhleho jubilea rešpektovaný britský novinár a komentátor kráľovskej rodiny Robert Jobson o ňom napísal knihu Princ William s podtitulom Zrodenie moderného monarchu. A práve z tohto uhla pohľadu autor skúma osobnosť princa, ktorého turbulentný život sa už prehupol do druhej polovice. Akým kráľom William V. bude? A bude mať inštitúcia, ktorú reprezentuje, pre Britániu a celý dnešný zložitý vôbec ešte nejaký význam…

 

Princ William bol prvým budúcim monarchom, ktorý sa narodil v nemocnici, mimo bezpečia kráľovského paláca. Princ Charles bol celý čas počas pôrodu, ktorý trval trinásť hodín, pri svojej manželke, lady Diane. „Chvalabohu, že nemá uši ako jeho otec,“ podotkla sarkasticky kráľovná pri pohľade na svojho vnuka, ktorý sa narodil 21. júna 1982. Meno William si presadila Diana, o to druhé, Arthur, sa zasadzoval otec a po nich nasledovali ešte Philip a Louis. Diana mala bez dvoch týždňov iba 21 rokov, keď sa stala matkou, tiene jej manželstva na ňu doliehali už teraz a navyše trpela popôrodnou depresiou. Plakala a sťažovala sa, že ju vylúčili z príprav Williamovho krstu, ktorý sa konal o šesť týždňov neskôr. Nervozitu matky vycítilo aj bábätko a William celý svoj krst preplakal.

 

Deti majú prednosť

Kráľovské povinnosti v poradí tretieho následníka trónu začali veľmi skoro, už ako deväťmesačné bábätko sprevádzal svojich rodičov na šesťtýždňovom turné po Austrálii a Novom Zélande. Niežeby musel, práve naopak, Diana odmietla nechať bábätko doma ako bývalo dovtedy zvykom, nechcela sa so synom rozlúčiť na takú dlhú dobu. Aj vo výbere pestúnky si presadila svoje: na rozdiel od Charlesa, ktorý preferoval tradičnú a podľa Diany staromódnu dvorskú výchovu, ona vyznávala moderné postupy založené na porozumení a zhovievavom vzťahu dieťa – rodič. Williamovi vybrala pestúnku Barbaru Barnes, ktorá sa pred nástupom do služby vyjadrila: „Prišla som princeznej pomáhať, nie ju nahradiť.“ Tým potvrdila Dianine úmysly naplno sa venovať deťom a prispôsobovať im aj svoje kráľovské povinnosti. Austrálske turné princa a princeznej z Walesu začalo vlažne, tlač u protinožcov nemala s mladou neskúsenou Dianou zľutovanie: „Stratí nervy, skolabuje alebo sa rozplače?“ pýtala sa novinárka zo Sydney Morning Herald. No hoci sprvu pôsobila veľmi neisto, Diana postupne rozkvitla a na konci turné jej popularita prekonala aj tú Charlesovu. Princeznina očividná láska k synovi a na členku kráľovskej spoločnosti dovtedy nevídaná záplava citov, dojala aj protinožcov. Verejnosť sa od princeznej dozvedela, ako veľmi si William obľúbil svoju plyšovú koalu a keď v tlači vyšli jeho fotky, ako sa na trávniku pred úradom vlády v Aucklande hrá so včielkou Buzzy Bee, aj zarytým nepriateľom monarchie zvlhli oči. „V mojom živote nie je nič dôležitejšie než moje deti. Milujem ich nadovšetko,“ odkázala svetu, keď o dva roky a tri mesiace pribudol do kráľovskej rodiny ďalší syn, princ Henry, ktorého sa rodičia rozhodli volať Harry. Dnes už je všetkým jasné to, čo vtedy vedeli len zasvätení. Že manželstvo Diany a Charlesa bolo už vtedy na pokraji krachu a Harry sa podľa nej narodil len „akýmsi zázrakom“. Diana, ktorá medzi prvým a druhým synom potratila, sa v paláci, kde nemala nikoho, kto by jej podal pomocnú ruku, cítila opustená, prehliadaná, nepochopená a klamaná. Najmä vlastným manželom. Postupne vychádzalo na povrch, čo Charles tušil od začiatku: že s týmto dievčaťom má pramálo spoločné a že manželstvo s ňou, do ktorého ho dotlačili médiá, bol veľký omyl. Diana však stále snívala o svojom princovi na bielom koni. V paláci začala trpieť bulímiou, jej výkyvy nálad desili služobníctvo, rovnako ako Charlesa jej žiarlivosť. Mala však na čo, resp. na koho žiarliť – už tehotná s Harrym pojala podozrenie, že jej manžel sa vrátil k bývalej milenke, vydatej Camille Parker Bowles.

 

S bezdomovcami aj v aquaparku

Diana pochádzala zo starobylej šľachtickej rodiny, ktorej predkovia zastávali rôzne významné posty na kráľovskom dvore. Vedela, že jej synovia musia absolvovať prísnu výchovu so všetkými komplikovanými dvorskými formalitami, veľmi zväzujúcu a zošnurovanú kráľovským protokolom. Napriek tomu sa zo všetkých síl snažila, aby chlapci zakúsili aj normálny život. Ako sa zdala byť plachá, vo veci výchovy synov mala vždy posledné slovo. Bola proti, aby chlapcov vychovávali doma guvernantky a nástojila, že budú chodiť do normálnej škôlky. Samozrejme, šlo o prestížnu inštitúciu pre privilegované deti, ale aj tak tým zbúrala ďalšie odveké kráľovské tabu. William ako prvý následník trónu v histórii britskej monarchie každé ráno v sprievode mamy cupital do škôlky v londýnskej štvrti Notting Hill. Na rozdiel od predpotopných zamatových kabátikov s čipkovanými goliermi Diana chlapcov obliekala moderne a športovo, do farebných tričiek a pohodlných bundičiek značiek Lacoste či Benetton.

Verejnosť ju vnímala ako starostlivú matku, zatiaľ čo v Charlesovi Briti videli nehodného otca, ktorý zanedbáva svoje deti. Ten obraz pestovala aj samotná Diana, ktorej vyhovovalo, že kráľovský rodič kvôli množstvu povinnosti nie je v živote detí prítomný tak intenzívne ako ona. Princ Charles, ktorému nikdy verejnosť neprejavovala prílišné sympatie, aj vďaka svojej upätej výchove nemohol súťažiť s mladučkou Dianou, ktorá sa s chlapcami bláznivo spúšťala po strmom tobogáne v zábavnom parku, lyžovala v rakúskych Alpách, poprípade robila rozhodcu, keď jej vtedajší milenec, dôstojník jazdectva James Hewitt, zvádzal s Williamom zápasnícke súboje. Takéto radovánky malí kráľoviči od svojho otca, ktorý sám nič podobné vo svojom smutnom detstve nezažil, nemohli čakať. Diana však aj ďalej posúvala hranice toho, čo sa od nej ako od matky kráľovských dedičov očakávalo: brala svojich synov do útulkov pre bezdomovcov či k lôžkam ťažko chorých pacientov v nemocniciach. „Chcem, aby moji chlapci rozumeli emóciám ľudí, ich neistote, trápeniam, ale aj ich nádejam a snom,“ hovorila. Jej vtedajší ochrankár Ken Wharfe neskôr potvrdil, že: „S výnimkou oficiálnych povinností, ktorým sa nedalo vyhnúť, si nespomínam na jeden raz, kedy by ich nesprevádzala na ceste do školy.“ Williamovi zasa utkvelo v pamäti, ako si s mamou, keď ho vozila na internát, dokola púšťali pesničku The Best od Tiny Turner. „Mama za volantom spievala z plných pľúc. Keď tú pieseň počúvam dnes, vrátim sa v mysli do toho auta a vynára sa mi množstvo spomienok.“ K Diane a chlapcom sa neraz pripojil aj Ken Wharfe, ktorý spieval na bodyguarda viac než excelentne.

Keď osemročný William odchádzal do internátnej školy Ludgrove School, Diana sa topila v slzách. Chlapec sa tam ale cítil dobre, hral futbal, basketbal, plával a dotiahol to až na kapitána ragbyového tímu. Raz ho na golfovom ihrisku spolužiak nechtiac tresol po hlave golfovou palicou a William skončil v nemocnici na operačnom stole. Diana sa od jeho lôžka nepohla ani na sekundu, na rozdiel od Charlesa, ktorý po uistení lekárov, že pôjde o rutinný operačný zákrok, odišiel na operu. Diana to mužovi nemohla zabudnúť, aj napriek faktu, že v ten večer Charles hostil predstaviteľov Európskej únie a opera Tosca bola súčasťou slávnostného večera, ktorému predsedal.

„Svoje deti stále objímam a keď večer zaspávajú, ľahnem si k nim. V každej chvíli im prejavujem lásku a nehu – považujem to za veľmi dôležité.“ Dianinou životnou prioritou bolo ochrániť ich pred svetom. Sama pred sebou ich však ochrániť nedokázala. Keď sa zamykala plačúc v kúpeľni, malý William bezradne stojac za dverami jej strkal pod prah vreckovky. Raz takto mame prestrčil cez škáru kartičku s nápisom: „Nechcem, aby si bola smutná.“ Ako každé citlivé dieťa, aj on cítil, že doma nie je všetko v poriadku…

 

Mami, raz budem policajt

S chlapcami trávila viacero prázdnin bez Charlesa. Na súkromnom ostrove miliardára Richarda Bransona na Britských Panenských ostrovoch si so synmi a ich bratrancami a sesternicami užívala božský pokoj, kým ich nevysnorili dotieraví novinári. Hoci platil zákaz, podľa ktorého sa cudzie lode nesmeli priblížiť k ostrovu, tí najdychtivejší paparazzovia skúšali rôzne finty, ako získať fotky princeznej v plavkách. Vtedy William dostal nápad nastražiť na nich veľké hračkárske katapulty, z ktorých sa odpaľovali balóny naplnené vodou. Keď sa paparazzovia priblížili na dostrel katapultov, zasiahli ich vodné bomby a oni sa stiahli. „Pre Williama bola ochrana matky vecou osobnej cti,“ píše Jobson vo svojej knihe. William bol v Dianiných očiach hrdina. Keď mu priznala, že sa s otcom rozchádzajú, lebo nedokážu spolu žiť, desaťročné chlapča vzalo na seba rolu matkinho dôverníka a ochrancu. Známa je historka, keď vyhlásil, že chce byť policajtom, aby mohol mamu chrániť. Diana si z Williama spravila „muža svojho života“ a ako píše Robert Jobson: „naďalej zaťažovala jeho mladú myseľ svojimi problémami dospelej ženy“. Keď začal študovať na Etone, často mu telefonovala, sťažovala sa a plakala, on ju ale prosil, aby o otcovi nerozprávala nič zlé a nekritizovala ho. Ťažko zvládal jej emócie, ktoré bral na svoje plecia a tiež sa nechcel stavať na stranu mamy proti otcovi. Možno aj preto po jej smrti trpel tým, že matku sklamal. V trinástich nastúpil na Eton College – ako prvý člen kráľovskej rodiny, ktorý na tejto elitnej škole kedy študoval. Rovesníci ho nazývali Wales a brali ho ako jedného z nich. Oveľa krutejšie sa však k nemu zachoval osud, ktorý mu v posledný augustový deň roku 1997 navždy zobral milovanú matku.

 

Vydarený útek do Škótska  

Pohľad na dvoch chlapcov, kráčajúcich za matkinou rakvou, trhal srdce ľuďom na celom svete. Aj keď bol medzi nimi rozdiel iba dva roky a pár mesiacov, Harry popri bratovi, ktorý rástol do výšky (dnes meria 190 cm), pôsobil ako drobné chlápätko. William prejavil obrovskú statočnosť, keď s bratom v závese prechádzal popri mori kvetov a kondolenčných kartičiek, potriasal si ruky s ľuďmi, ktorí prišli pred Buckinghamský palác vzdať hold zosnulej princeznej a ďakoval im za prejavy sústrasti. Sprvu odmietal kráčať za maminou rakvou, bral to ako „kruté mediálne predstavenie“. Vtedy však zasiahol jeho starý otec, princ Philip: „Ak to nespravíš, budeš to v budúcnosti ľutovať. Pomôže ti, ak pôjdem s tebou?“ William súhlasil. A tak za Dianinou rakvou kráčalo päť urodzených mužov troch generácií: princ Filip, princ Charles, Dianin mladší brat gróf Spencer, William a Harry.

Po smrti princeznej sa veľká časť pozornosti médií presunula na jej synov. Novinárka Mary Kenny z Daily Expressu to nazvala „efektom svätožiary, ktorá bude odteraz chlapcov sprevádzať na každom kroku – že sú synovia Diany“. Williama mrzelo, ako médiá kydajú na otca a všetok ten humbug proti Charlesovi ešte viac jatril jeho rany. Rok po matkinej smrti inicioval vyhlásenie, v ktorom spolu s bratom vyzval na koniec smútenia a tiež na koniec rôznych konšpirácií a toho, čo nazval „priemyslom Diany“. Vo vyhlásení princov stálo, že ich mama by určite chcela, aby sa ľudia aj po jej smrti sústredili na vlastný život. Ten plynul ďalej a 17-ročný William, ktorý sa často pýril a plachým úsmevom pripomínal mamu, úspešne ukončil Eton a chystal sa na univerzitu. Charles bral ako samozrejmosť, že si vyberie Oxford alebo Cambridge, kde študoval aj on, no William sa prekvapivo rozhodol pre St Andrews v Škótsku.

Pred začatím štúdia odcestoval do Čile, kde pod krídlami mládežníckej organizácie pracoval na komunitných a environmentálnych projektoch. Pomáhal stavať miestnym cesty, učil deti angličtinu, spal v stane a o jedlo sa delil ostatnými dobrovoľníkmi. St Andrews so svojou starodávnou tradíciou najstaršej univerzity v Škótsku mu vyhovovala aj kvôli vzdialenosti od Londýna. Rektor univerzity vyjednal s médiami dohodu, že princa nebudú obťažovať a že ho nechajú v pokoji študovať. Médiá ako-tak dostáli svojmu záväzku a William sa naplno pohrúžil do univerzitného života.

 

Prichádza Kate z Middletonu

Hoci mal zopár podenkových lások, v devätnástich bol stále single. S Catherine Middleton, staršou od neho o pol roka, to začalo pozvoľna, sprvu iba patrila do partie, s ktorou sa na univerzite stretával. Známa je historka, ako si priplatil 200 libier za prvé miesto v rade na študentskej charitatívnej módnej prehliadke, kde Kate predvádzala priesvitné šaty. Vraj vtedy kamošovi povedal, že je kočka. V druhom ročníku sa s trojicou spolužiakov (vrátane Kate) nasťahoval do podkrovného bytu v centre mesta a na nájomné sa skladali rovným dielom. Samozrejme, médiá už špekulovali, či sú princ a pekná brunetka bez šľachtických titulov spolubývajúci, alebo ide o čosi viac. Katin otec však médiám poskytol vyhlásenie, že jeho dcéra a princ William sú „iba dobrí priatelia“. Tí najbližší však už vedeli, že opak je pravdou. Pre slečnu Middleton nastalo dlhé obdobie randenia, ale aj neistoty a vyčkávania, kedy sa jej princ konečne vysloví. Chodili spolu takmer osem rokov a ich vzťah preverili prinajmenšom dva rozchody. Ten prvý sa udial hneď na začiatku, keď médiami prehrmela správa, ako princ v nočnom klube Purple flirtoval s neznámou blondínkou, ktorej dokonca dal svoje súkromné číslo.

 

Hra na mačku a myš

V apríli 2014 však médiá zaplavili fotky Williama a Kate, ako lyžujú vo švajčiarskych Alpách a vzápätí bulvárne titulky hlásali, že sa spolu presťahovali na vidiek, mimo St Andrews. William sa však rozhodol zahmlievať a dotieravé otázky novinárov odbil s tým, že má len 22 rokov, na ženbu sa cíti byť mladý a kľudne si na manželku počká až do tridsiatky. Či Kate pochopila, že ju takto chráni pred novinármi, alebo sa jej to vtedy dotklo, neprezradila, avšak princovo zahmlievanie nijako neovplyvnilo jej vzťahy k nemu. V roku 2005 Evening Standard, údajne dobre informovaný zdrojmi blízkymi palácu, vyšiel s veľavravným titulkom „Sú v tom až po uši“ a fotkou zaľúbenej dvojice ako usvedčujúcim dôkazom. Nič však nebolo isté. Kate žila v akomsi bizarnom medzipriestore: „V jeden deň popíjala na hrade Windsor čaj s kráľovnou, na druhý deň cestovala v londýnskom autobuse vedľa neznámeho človeka, ktorý netušil, kto je,“ glosuje Jobson. Kate bývala na podnájme v londýnskej štvrti Chelsea a William u nej často prespával. Gentlemanská dohoda s médiami už dávno neplatila, a tak bola vystavovaná čoraz väčšiemu tlaku drzých paparazzov. S Williamom mala za chrbtom ochranku, keď bola sama, fotografi jej hrubo narúšali súkromie. Hon na ňu už začal a ochranársky William mal z toho väčšie nervy ako ona. I ju prenasledovanie médiami desilo, no od začiatku ho zvládala oveľa lepšie ako princezná Diana. Na každej fotke vyzerala výborne, upravene pôsobila, aj keď sa nadránom vracala s Williamom z baru. Na tom si dala vždy záležať.

 

Čakajúca princezná

Univerzitné štúdium zamerané na geografiu William zavŕšil v roku 2005. Jeho dizertačná práca sa týkala výskumu koralových útesov pri ostrove Rodrigues v Indickom oceáne. Po St Andrews následníka trónu čakala vojenská kráľovská akadémia v Sandhurste, 44-týždňový surový vojenský dril, ktorý ako budúci monarcha a zároveň hlava britských ozbrojených síl musel podstúpiť. Okrem štúdií vojenskej stratégie a taktiky Sandhurst preveril i jeho fyzičku, súčasťou tréningu boli rôzne outdoorove aktivity, brodenie v komplikovanom teréne, vrátane obávaného 24-hodinového pochodu v zime cez hory vo Walese (pri ktorom to tretina kadetov vzdala), streľba z rôznych zbraní aj povestné leštenie vojenských čižiem. Po kurze vstúpil do armády k letectvu (RAF), kde lietal ako pilot na rôznych strojoch vrátane helikoptéry.

William má vo všeobecnosti povesť pokojného, uvážlivého muža, ale v čase, keď slúžil pri vojsku, si Briti zgustli na fotkách podnapitého princa na bratovom večierku a na článkoch o jeho hrubom vystupovaní na verejnosti. Nasledovali okamžité útoky od antiroyalistov, ktorí to Williamovi (aj Harrymu) dali vždy riadne vyžrať, nazývali ich „idiotmi z vyššej spoločnosti“, „princami playboymi“ či „darmožráčmi“. Čo sa týkalo Kate, tú už médiá netitulovali inak ako „čakajúcu princeznú“. S Williamom chodila štyri roky a stále nič. Potom sa však na slávnosti princovho ukončenia vojenského výcviku objavila v kruhu jeho rodiny a obchody bleskurýchlo naskladnili svadobný tovar. Kým celá Británia čakala na ohlásenie zásnub, William a Kate sa rozišli. Dôvody? Málo sa videli, William už dlhší čas pobýval so svojím plukom mimo Londýna… Desil ho nápor fotografov a to, čo jeho budúcu manželku po sobáši čaká? Keď Kate v deň svojich 25. narodenín otvorila dvere bytu, vyvalilo sa na ňu vyše 50 fotografov a televíznych kameramanov. Šaty za 40 libier z Top Shopu, ktoré mala na sebe, behom niekoľkých dní zmizli z pultov. V tom čase ju s kráľovskou rodinou nespájal žiaden oficiálny vzťah, nemala teda nárok na ochranku, ani na žiadnych poradcov pre styk s verejnosťou. Bulvár ju hodnotil ako rozumnú a milú. Nudnú a prázdnu. Aké má záľuby okrem toho, že chodí do posilňovne? Rezervovanú, na rozdiel od Harryho bláznivej priateľky Chelsy Davy, ktorá sa pokojne nechala odfotiť s cigaretou v jednej ruke a drinkom v druhej. Ale aj Kate sa vedela baviť a dokázala to po rozchode s princom pekne roztočiť. Obaja vhupli do víru spoločenského života, no už o pár mesiacov po tom, čo jej bývalý tancoval na stole vykrikujúc „Som voľný!“, boli opäť spolu. Museli však prejsť ďalšie tri roky, kým konečne oznámili zasnúbenie. William požiadal Kate o ruku v Afrike, pri jazere Alice, na ktorého trblietavej hladine sa romanticky odrážal zasnežený masív Mount Kenya. Prsteň s 18-karátovým zafírom, ktorý patril jeho matke, nosil počas ich treku celý čas v batohu. Kráľovská svadba sa konala 29. apríla 2011 a pri televíznych prijímačoch ju sledovali 2 miliardy divákov. Na otázku, prečo princ so svadbou toľko otáľal, William odpovedal: „Chcel som dať Kate šancu, aby videla, aký život ju čaká a poprípade mohla z nášho vzťahu vycúvať, keby to bolo na ňu priveľa.“ Kate však bola slečna dokonalá od začiatku, neurobila žiaden chybný krok, ani na svadbe, ani počas turné následníka trónu a jeho manželky v Kanade. Jej prítomnosť po princovom boku dodala svieži závan celej kanadskej misii a podnietil záujem o monarchiu, ktorú predtým polovica Kanaďanov odsúdila ako „prežitok koloniálnej minulosti“, s ktorým ich moderná krajina nechce mať nič spoločné. Všade, kam sa pohla, žiarila. Kate Middleton bola pre rolu manželky kráľa ako stvorená…

 

 

Simonetta Zalová

foto Sita

 

Celý článok si prečítate v  novembrovom čísle MIAU (2024)