Ako si spomínajú na svoj prvý klobúk, čo im nosenie klobúkov, ale aj ich navrhovanie a tvorba dáva, či má každý klobúk svoj osobitý príbeh a predovšetkým – je klobúk skutočne taký silný módny doplnok, že dokáže definovať našu osobnosť? Odpovedajú štyri slovenské klobučníčky.
Alexandra Vidić
Ateliér Alexis Vidić
Moja cesta ku klobúkom: Vždy som vedela, že chcem pracovať v módnom biznise, študovala som módu, ale ku klobúkom som sa dostala až oveľa neskôr. Fascinovalo ma, ako dokážu zmeniť celý vzhľad a ako niečo na hlave dokáže zmeniť celú osobnosť. Hlava bola pre mňa vždy priestorom, ktorý si zaslúži niečo extra! Keď som prvýkrát videla ručne vyrobený fascinátor v ateliéri jednej britskej dizajnérky, vedela som, že som doma. Predtým som pracovala v iných oblastiach módy, ale aj mimo nej – v kancelárii, no nikdy som sa necítila naplno spokojná. Klobúky a fascinátory mi dali slobodu, ktorú som hľadala. Navyše, moja rodina ma vždy podporovala v tom, aby som robila niečo kreatívne a dnes viem, že som si vybrala správne. Klobúk nie je len módny doplnok, je to kúsok identity, osobný podpis nositeľa. Práve to ma na ňom fascinuje. Som zatiaľ jediná na Slovensku, ktorá si spravila profesionálny millinery kurz na University of the Arts v Londýne, kde vyučujú modisti a skutoční millineri, ktorých klobúky nosí aj kráľovská rodina. To ma nesmierne ovplyvnilo a posunulo moju tvorbu, ale aj myslenie, na úplne novú úroveň.
Jeden klobúk je vždy prvý: Môj prvý klobúk som si vyrobila na svadbu, na ktorú sme boli pozvaní s rodinou do španielskej Sevilly. Dress code bol klobúk, ale keďže som nič vhodné nenašla, vyrobila som si ho sama. Bol veľmi jednoduchý, z letného sisalového materiálu, farba kráľovská modrá s ručne vyrobenou ružou zo stuhy. Keďže som ešte nemala žiadne skúsenosti, bola to pre mňa veľká výzva. Výsledok stál ale za to a mal veľké ohlasy. Vtedy som to pocítila, tú eufóriu a hneď som vedela, že toto chcem robiť. Každý klobúk má svoj príbeh a hoci to vyzerá na prvý pohľad jednoducho, je to presný opak. Niektoré moje klobúčiky či fascinátory majú mená, najmä tie, ktoré sú moje srdcovky. Môj prvý fascinátor mám odložený doma ako spomienku a keď naň dnes pozerám, vidím, ako ďaleko som sa odvtedy posunula vpred. Verím, že klobúky si nesú energiu toho, kto ich nosí, a preto sú osobnejšie, než si myslíme…
Remeslo ako každé iné: Klobúk je 50 % remeslo, 50 % umenie a zastrešiť to musí 100 % vášne. Každý materiál sa správa inak, každý detail robí rozdiel. Milujem moment, keď sa materiál začne meniť na niečo nositeľné. Keď sa bavíme o remesle, pre mňa najpodstatnejšie sú formy a kvalitný materiál. Mnoho ľudí si neuvedomuje, o aký precízny proces ide – niekedy mi výroba klobúka trvá celé dni, pretože každý steh, každý ohyb materiálu, každé zdobenie musí byť dokonalé. Baví ma táto hra s textúrami a tvarmi, kedy sa obyčajný kúsok materiálu mení na elegantné umelecké dielo. Vyrábam fascinátory v luxusnom štýle haute couture, v našich končinách je to rarita.
Nie je klobúk ako klobúk: Všetko, čo môže na hlave vyzerať úžasne, patrí do môjho sveta – klobúky, fascinátory, headpieces. Trendy? Vo svete sa klobúky vracajú, u nás sa pokrývky hlavy stávajú čoraz bežnejšími a vidíme ich v mestách všade, nielen pri špeciálnych príležitostiach. Správny klobúk ukáže, že štýl je o detailoch a detaily robia osobnosť. Milujem sledovať, ako si zákazníčky vyberajú svoj prvý klobúk u mňa v showroome a postupne sa do nich zamilúvajú. Nie je to len o trendoch, ale hlavne o osobnosti človeka, ktorý ich nosí. A to je na klobúkoch krásne – umožňujú vyjadriť individualitu. Mám zákazníčky, ktoré začali pri jednom a dnes majú v šatníku aj päť mojich klobúkov či fascinátorov.
Elegantný doplnok, či módny výstrelok: Oboje! Klobúk môže byť sofistikovaný, elegantný, ale aj extravagantný a výrazný. Dôležité je nosiť ho s presvedčením a cítiť sa v ňom dobre, pretože keď si v klobúku sebavedomá, svet to okamžite vníma. Pre mňa je klobúk ako štít – dodáva mi pocit istoty, zvýrazňuje osobnosť a v okamihu mi dokáže zmeniť náladu aj postoj k sebe samej. Dnes už klobúky a fascinátory nie sú len výsadou veľkých spoločenských udalostí. Nosiť sa dajú kamkoľvek – do školy, do práce, na nákupy, stretnutia s priateľmi či na romantickú večeru. Rovnako sa však hodia aj na významné a formálne príležitosti ako svadby, krstiny, ba aj pohreby, kde môžu dodať dôstojnosť a eleganciu. Veľmi ma teší, keď vidím, že klobúky si obľúbili nielen dámy vo vyššom veku, ale aj mladé dievčatá. Moje zákazníčky majú často len 18 rokov a klobúk sa pre ne stal prirodzenou súčasťou každodenného outfitu. Rovnako ho však nosia ich mamy či babičky, čo dokazuje, že klobúk je nadčasový doplnok bez ohľadu na vek. Najviac ma však poteší, keď mi zákazníčky napíšu, že si môj klobúčik zobrali napríklad na skúšku na vysokej škole. Klobúk je univerzálny – ak si ho človek vyberie správne, môže ho nosiť kdekoľvek a kedykoľvek.
Zuzana Filípková
Ateliér BYSJU
Moja cesta ku klobúkom: K navrhovaniu klobúkov som sa dostala celkom nečakane. Po vyštudovaní univerzity v Londýne som sa zaradila do korporátneho sveta a začala som pracovať vo finančnom sektore. Spočiatku ma to bavilo a myslela som si, že je moja budúcnosť akýmsi spôsobom už predurčená a že som našla cestu, ktorou sa budem uberať. Samozrejme, teraz viem, že všetko to bolo inak. Ako som postupne objavovala Londýn, začala som spoznávať viac ľudí z umeleckého prostredia mimo mojej práce. Išlo hlavne o hudobníkov, ktorých som spoznala v londýnskej umeleckej štvrti Camden. Chodievala som tam často na koncerty lokálnych kapiel a v tom čase som nosievala klobúk od môjho dedka, ktorý mi daroval pred mojím odchodom do Londýna. Práve ten klobúk sa potom stal symbolom akéhosi prepojenia s umením, ktoré som dovtedy nemala možnosť v sebe preskúmať a stal sa prvotnou inšpiráciou na mojej ceste k navrhovaniu. Zistila som, kde bol klobúk od dedka vyrobený a nápad na založenie vlastnej značky klobúkov vznikol práve takto.
Jeden klobúk je vždy prvý: Môj osudový klobúk je určite ten prvý od môjho dedka. Bol to vlastne celkom obyčajný bowler hat čiernej farby. V tom čase som tiež zmenila štýl obliekania, páčili sa mi viac tmavšie farby, pamätám si, že možno inú ako čiernu alebo sivú farbu by ste v mojom šatníku vtedy nenašli. Páčilo sa mi, že klobúk bol práve takej farby, nepriťahoval prílišnú pozornosť, no zároveň mi dodával akúsi odvahu a sebavedomie. Po čase som začala nosiť viac farebných kúskov a chcela som vlastniť aj klobúky inej farby, no veľmi ťažko sa mi hľadali iné ako tradičné tmavé farby. Práve vtedy mi napadla myšlienka, že si založím vlastnú značku a budem vyrábať farebnejšie klobúky s moderným dizajnom. Svoju prvú kolekciu klobúkov som nazvala London Basic po uliciach Londýna, s ktorými som mala akési osobné prepojenie, druhú kolekciu Shapes som pomenovala po farbách, ktoré naštartovali smer mojej značky: Viac modernosti a smelosti.
Remeslo ako každé iné: Za moju najobľúbenejšiu časť tvorby považujem vytváranie prvotných nápadov a myšlienok na jednotlivé dizajny. Momentálne ručne vyrábam klobúky na zákazky, viac ma baví venovať sa jednotlivým dizajnom osobitne, na mieru pre zákazníka. Každý klobúk má teda vlastný príbeh a je špecifický. Samotná ručná práca je časovo celkom náročná, prvé kroky sú viac manuálne a vyžadujú si aj určitú silu (uvoľňovať polotovary na pare a ich naťahovanie na drevenej forme a žehlenie). Najviac ma potom baví už samotná dekorácia, šitie rôznych dodatočných materiálov zvonka či zvnútra klobúka. Pracujem veľa s rôznymi materiálmi – gombíky, stuhy, pierka a nedávno som začala do klobúkov aj vypaľovať rôzne vzory, iniciály a podobne. Táto fáza je časovo najnáročnejšia časť remesla, pretože tu treba prihliadať na tie najmenšie detaily. A pocit najväčšej radosti mám vtedy, keď držím už hotový klobúk v ruke. Vždy som z toho veľmi nadšená a dúfam, že zákazník bude zdieľať so mnou rovnaký pocit.
Nie je klobúk ako klobúk: Momentálne sa venujem výhradne klasickým klobúkom s takzvanou hlavou a okrajom. Pracujem s filcom a vlnou a tento druh pokrývok hlavy ma baví najviac. Samozrejme, aj v rámci klobúkov sa dajú vymýšľať rôzne netradičné tvary a dizajny, robila som klobúky s dierami, s rôznymi príveskami a podobne. Trendy v pokrývkach hlavy sledujem skôr zbežne a nechávam sa inšpirovať viacerými vecami a objektmi, ktoré častokrát nie sú priamo prepojené so svetom módy. Napríklad klobúk s vlnitým okrajom pripomínajúci slnko a more alebo klobúk v tvare oblaku. Moje dizajny sú výhradne unisex, určené rovnako pre mužov ako ženy. V tomto sa nesústredím na kategorizáciu a je to iba na jednotlivcovi a jeho osobnom štýle.
Elegantný doplnok, či módny výstrelok: Moje dizajny zapadajú do oboch kategórií. Mám v portfóliu aj čistejšie tvary, ktoré sa dajú jednoduchšie zladiť s viacerými outfitmi. Zároveň ma najviac baví, keď si zákazník vyžiada niečo veľmi neštandardné. Takisto si vytváram dizajny sama pre seba a vtedy vymýšľam skôr výnimočnejšie tvary, kombinácie farieb či doplnkov. Už nejaký časť robím aj hudbu pod menom SJU a v mojich vizuáloch tiež často používam klobúky z vlastnej tvorivej dielne. Veľmi ma tiež bavia spolupráce s inými umelcami a vytváranie spoločných dizajnov, prepojenie dvoch či viacerých rozličných svetov, ktorých pridaná hodnota je vždy niečo úplne nové a nečakané.
Katarína Žgančíková
Ateliér Alate hat & millinery
Moja cesta ku klobúkom: Už ako malé dievčatko som túžila byť textilnou dizajnérkou. Vedela som, že výtvarný prejav je moja cesta, že móda je moja cesta. Ale ešte sa to kryštalizovalo a nakoniec som vyštudovala divadelný kostým a scénografiu na VŠMU. Klobúky som začala nosiť na gymnáziu, ale mám malú hlavu a nie vždy som si vedela kúpiť svoju veľkosť, takže som musela robiť drobné úpravy, ale žiadne modistické postupy to ešte neboli. Keď som začala pracovať, stretávala som sa s historickými klobúkmi, ktoré ma úplne očarili. Pamätám si, že raz, keď som v divadelných dielňach videla, ako sa tvorí klobúk, preletelo mi hlavou, že ak by som nerobila scénografiu, tak toto je pre mňa to pravé orechové. A raz, bolo to v zime, keď som prišla domov vyčerpaná z práce, pohľad mi padol na vešiak v chodbe, vtedy už plný klobúkov a bolo rozhodnuté. Túžila som po úplnom sebavyjadrení. A našla som ho v klobúkoch.
Jeden klobúk je vždy prvý: Najviac ma inšpirovalo štúdium histórie textilu, klobúky boli a vždy budú pre mňa úplnou fascináciou. Všetky tie gotické heniny, renesančné barety, barokové trojrohé klobúky alebo aj celé lode na hlavách, precízne dandyovské cylindre, jednoducho, nádhera! Klobúk je súčasťou siluety nositeľa. Učila som sa u jednej pani modistky doma a dovolím si povedať, že mi to hneď šlo ľahko. Cítila som slobodu a obrovskú zvedavosť, čo všetko sa dá a ako sa to dá. A to ma napĺňalo a posúvalo. Hneď vznikla séria klobúkov tvarovaných úplne bez formy, len v ruke. Dodnes ich mám v ponuke. Jednotlivé kúsky mali mená, dokonca francúzske a pozitívne, ako napríklad Sourire (Úsmev), ale teraz už dávam názvy skôr celým mojim kolekciám, ktoré vytváram. Ako klobúkový šialenec a scénografka vždy na burzách pokukujem, či medzi rôznymi starožitnosťami nenájdem aj klobúk alebo fascinátor. Doma mám asi 30 kúskov historických pokrývok hlavy na inšpiráciu a tiež kvôli láske k textilu a remeslu. Dokonca jeden historický pinč z burzy v Nórsku aj nosím. Hľadám aj doplnky ku klobúkom, najmä k mojej kolekcii Timeless, ktorá sa nesie vo voľnom, ležérnom štýle a je zdobená ihlicami, kamienkami alebo makramé stuhami.
Remeslo ako každé iné: Milujem každú časť tvorby a výroby klobúka, ale tiež mi vždy pri práci poletujú jemné motýliky v bruchu. Asi z napätia a očakávania a príjemného vzrušenia, čo z toho vznikne. Ku svojim klobúkom a fascinátorom pristupujem ako k vizuálnym objektom. Otáčam ich z každej strany a vytváram kompozície. Pre mňa je to trochu socharina, len nie v hline a trochu maľba, len nie na plátno. Používam veľa nástrojov a všetky majú príbeh. Mnohé sa mi podarilo nájsť a podediť po klobučníkoch, ktorí tu boli predo mnou. Alebo oni si našli mňa? K týmto pokladom patrí napríklad môj orezávač, hladítka, sťahovač obvodu, rozťahovacie hlavy, nástroje na výrobu kvetov a, samozrejme, nádherné formy. Z ruky, respektíve z prsta nikdy nepustím náprstok. Materiály bývajú tvrdé, takže náprstok tvorí neodmysliteľnú súčasť klobučníckeho remesla. Mám ho v puzdre aj s nožničkami a ihlicou na dierkovanie, je to vlastne také krásne secesné šitíčko. Môj ateliér Alate sa nachádza v starej medzivojnovej budove a je plný políc s drevenými formami. Mám v ňom aj veľký stôl po babičke a starú singerku, naparovačku a naparovaciu žehličku. Pravú ateliérovú atmosféru umocňuje fakt, že sa nachádzam na streche nad pešou zónou v meste s výhľadom na komíny a vežičky. Vcelku romantika. Mám aj balkónik, kam chodím piť čaj, čítať si a tiež tam suším klobúky.
Nie je klobúk ako klobúk: Ako som už spomínala, keďže ma fascinujú pokrývky hlavy naprieč históriou a som výtvarníčka, láka ma pohrávať sa s tvarmi a ich obsahom. Preto mám v portfóliu aj klobúky, aj väčšie módne výstrelky fascinátory. Tie sú určené na špeciálne príležitosti, aby pútali pozornosť alebo sofistikovane doplnili odev. Mám rada výzvy a fascinátory nimi určite sú. Dokážu urobiť z popolušky kráľovnú a nosia sa hrdo ako korunka. Trendy vo svete sú nosiť klobúky slobodne, voľne, klobúky, ktoré vás vystihujú, ktoré niečo o vás prezradia. Personalizované klobúky, jedinečné klobúky, také, čo vyzdvihnú osobnosť nositeľa a jeho individualitu. Prístupy k tomu sú rôzne. Je skvelé, že ľudia sa neboja povedať „toto som ja“ a že k ich odvahe vyjadriť sa môže prispieť aj môj klobúk.
Elegantný doplnok, či módny výstrelok: Inklinujem k tomu, čo cítim ja a zákazník spoločne. Ako to celé rezonuje. Lebo, keď robíte klobúky dlhšie alebo keď ich dlhšie nosíte, stanú sa vašou súčasťou a hoci môžu mať ľudia stále pocit, že ide o niečo výstredné, vy to tak necítite. Je to uhol pohľadu. Pretože to, čo majú ľudia s klobúkom na hlave spoločné, je potreba sebavyjadrenia aj cez vonkajšiu vizuálnu stránku. A klobúk je špecifickou formou tohto prejavu. Niekto investuje peniaze do kabeliek, niekto do šperkov a my do klobúkov.
Eva Vokounová
Ateliér Era Ora
Moja cesta ku klobúkom: Moja túžba navrhovať klobúky sa naplno rozhorela, keď som si kúpila cylinder od talianskeho návrhára, ktorý tvorí väčšinu klobúkov do hollywoodskych filmov. Priniesla som si ho z dovolenky a hoci mi je veľký (keďže ide o pánsky klobúk), milujem ho. Je to kus umenia. Vďaka nemu som začala sledovať rôznych klobučníkov a zisťovať, vtedy len zo zvedavosti, ako sa taký klobúk tvorí. To mi však ani vo sne nenapadlo, že by sa mi túžba venovať sa klobúkom niekedy mohla splniť. O pár rokov neskôr som si všimla inzerát na predaj foriem na klobúky. Zverila som sa s týmto objavom priateľovi, a ten sa spýtal: „Kedy ideme pre ne?“ Viac mi nebolo treba. Zrazu som mala obývačku plnú drevených foriem a hlavu plnú predstáv o tom, ako budú moje prvé kúsky vyzerať. Všetko som si naštudovala z internetu a pustila som sa do výroby. A zamilovala som sa… Držať v rukách mäkučkú vlnu a vytvarovať z nej láskavým dotykom umelecké dielo, to je niečo, čo uspokojilo moju umeleckú dušu.
Jeden klobúk je vždy prvý: Klobúky som si zamilovala už v puberte, práve vtedy som dostala svoj prvý jedinečný klobúk od maminy. Vždy som bola extravagantná, šila som si oblečenie už na základnej škole, klobúk mi preto učaroval okamžite – ako jedinečný doplnok, s ktorým som sa vždy cítila neprehliadnuteľná. Okrem iných výhod (ako napríklad „bad hair day” alebo deň bez make-upu) sa klobúk stal mojím ochrancom aj v dňoch, kedy mi neboli príjemné priame pohľady od iných ľudí. Klobúk sa premenil na ochranný štít, ktorý ku mne nepustil žiaden priamy pohľad. Vždy som si v hlave hovorila, že keď budem veľká, chcela by som vyrábať klobúky. Až sa táto moja túžba premenila na skutočnosť…
Remeslo ako každé iné: Keď som začínala s klobúkmi, už som mala rozbehnutú vlastnú značku šperkov – záušníc a oblečenia, ktoré som farbila prírodnými pigmentmi, listami, korením, kvetmi, čajovými výluhmi. Samozrejme, hneď mi napadlo skúsiť farbiť vlnu rovnakým spôsobom. Milujem prírodu ako tú najkreatívnejšiu umelkyňu a aj mojimi klobúkmi jej vzdávam hold. Preto je práve táto prírodná technika farbenia mojou najobľúbenejšou. Tvorbu klobúkov považujem za kombináciu remesla a umenia. Každý kus je dôkazom, ako skĺbiť techniku s kreatívnym vyjadrením. Osobne ma najviac fascinuje proces tvorby tvaru – to, ako sa vlna mení pod mojimi rukami, ako získava vlastnú totožnosť. Niektoré fázy tvorby beriem ako výzvu, najmä ak pracujem s nezvyčajnými materiálmi alebo musím dosiahnuť perfektný tvar či farbu, ktorá sa hlavne pri farbení kvetmi a listami nedá vždy presne odhadnúť.
Nie je klobúk ako klobúk: Trendy vôbec neriešim. Pracujem len so svojou fantáziou, napokon, dlhé roky som sa venovala výrobe šperkov, o ktorých mi skoro každý hovoril, že sú pre naše končiny príliš extravagantné. Preto ani pri klobúkoch nepremýšľam, čo je príliš alebo čo je práve trendy. Tvorím, pretože to milujem. Pretože už chápem, že krása je prítomná vo všetkom, všade a v každom z nás. Bez podmienok. Takže ani ja si do svojej tvorby nevkladám žiadne podmienky ani hranice.
Elegantný doplnok, či módny výstrelok: Nerada škatuľkujem, a preto zbožňujem spájať eleganciu s extravaganciou alebo eleganciu s boho štýlom. Myslím si, že v každej žene je ukrytá amazonka. Nespútaná, plná energie a radosti zo života. Takže najradšej tvorím tak, že spájam čistotu a eleganciu v tvare so slobodou farieb. Áno, mám aj prudko elegantné klobúky, ale tie som tvorila na prehliadku módnej návrhárky Lýdie Eckhardt, inak by boli oveľa šialenejšie…
Simonetta Zalová
foto archívy
Celý článok si prečítate v aprílovom čísle MIAU (2025)