„Moje uzdravovanie je pre mňa všetkým, pretože kým niektorí ľudia dokážu akceptovať svoj život s postihnutím, ja medzi nich nepatrím. Chcem svoj život späť!“ To sú slová amerického herca Christophera Reevea, ktorý takmer desať rokov bojoval so svojím ochrnutím, keď padol z koňa a zostal nehybný na celom tele. Jeho viera, že raz vstane z vozíka, bola nezlomná, jeho boj za to, že raz bude schopný chodiť, hrdinský. Mal na to predpoklady. V inom živote bol Superman. Muž, ktorý dokázal lietať. A keď konečne pohol ukazovákom, bolo to, akoby opäť lietal.
„Otec nerobil nič polovičato,“ zdôrazňuje jeho syn Matthew. „Keď sa mu niečo nedarilo, snažil sa o to viac.“ Preto keď Christopher ako mladý herec dostal úlohu v televíznom filme Anna Karenina, v ktorom mal jazdiť na koni, rolu kniežaťa Vronského prijal aj napriek alergii na konskú srsť. Po celú dobu nakrúcania si každý deň pichal antihistaminiká a kone mu učarovali natoľko, že na nich začal jazdiť aj závodne. V máji roku 1995 štartoval na dostihoch v parkúrovom skákaní. Jeho gaštanový plnokrvník Eastern Express bol perfektne pripravený, keď však mal skočiť cez jednu z prekážok, v rozbehu náhle zabrzdil, jazdca to vymrštilo vpred, pričom pri hrozivom páde narazil hlavou do plota. Všetky americké televízne stanice boli vtedy v pohotovosti, nad univerzitnou nemocnicou v Charlottesville krúžili helikoptéry a pred budovou bivakovali televízne štáby. Prvé správy z nemocnice zneli hrozivo: 42-ročný Christopher Reeve, ktorý cez víkend spadol z koňa, je na pokraji smrti. Je nehybný a nedýcha spontánne. Dvakrát sa mu zastavilo srdce, jeho šance na prežitie reportéri odhadovali na 50 : 50. Jeden z novinárov podvečer pripomenul, že milióny ľudí po celom svete sa teraz modlia za Chrisovo prežitie. Tragický pád mu rozmliaždil dva prvé krčné stavce a takmer oddelil hlavu od tela. Ako v dokumente Super/Man: Príbeh Christophera Reevea poznamenal jeho mladší syn Will: 1,5 cm doľava a jeho otec by bol na mieste mŕtvy, alebo 1,5 cm doprava a neudialo by sa nič, bol by to desivý, ale inak len trápny pád, po ktorom by Reeve vstal, akoby sa nič nestalo…
Počas komplikovanej viachodinovej operácie tím chirurgov pacientovi doslova pripevnil hlavu späť k telu. Z bedra mu vybrali vhodnú kosť, ktorá by sa zmestila medzi dva zlomené stavce, použili titánový kolík, stavce spojili drôtmi a do lebky vyvŕtali otvory, cez ktoré pripevnili hlavu k chrbtici. Pacienta napojili na respirátor, sám dýchať spontánne nedokázal. Ďalšie správy v médiách potvrdili najhoršie obavy. Christopher Reeve je paralyzovaný a pravdepodobne už nikdy nebude chodiť. „Superman je nadosmrti zmrzačený.“
Hľadá sa Superman!
V detstve ho komiksy nijako nebrali, Chrisov otec to považoval za brakovú literatúru, takže neporaziteľný mimozemšťan, na ktorého pozemských dobrodružstvách odrástli milióny (nielen) amerických chlapcov, malého Chrisa celkom obišiel. Keď sa ako začínajúci herec dozvedel o castingu na filmového Supermana, sprvu nejavil žiaden záujem. Spozornel až vtedy, keď sa vo filmových kruhoch rozšírila správa, že úlohu Supermanovho otca Jor-Ela z planéty Krypton prijal Marlon Brando, najväčší herec všetkých čias. A pre rolu zločineckého génia Lexa Luthora sa ráta s Geneom Hackmanom! Už len tieto dve mená signalizovali, že sa chystá čosi veľké. A tak aj bolo. Odhliadnuc od televíznych seriálov o superhrdinoch, koncipovaných ako zábava pre celú rodinu na sobotné poobedie, na striebornom plátne mala postava z komiksu ožiť prvý raz. Pôvodný scenár napísal Mario Puzo, slávny autor Krstného otca, za ktorý vraj zinkasoval milión dolárov (a ktorý bol napokon od základov prerobený inými scenáristami). Pre Reevesa to bola hodená rukavica do ringu. Mladý televízny herec so sľubnou divadelnou kariérou mal práve za sebou účinkovanie na Broadwayi v hre A Matter of Gravity – do úlohy svojho vnuka si ho vybrala samotná Katharine Hepburn, jedna z najväčších hollywoodskych herečiek medzivojnového obdobia. A teraz sa chce jej chránenec uchádzať o rolu Supermana! Kolegovia z divadla ho od toho rázne odhovárali. Preboha, veď mu to zničí kariéru! Veď je to, prepytujeme, komiks! Christopher však už bol rozhodnutý. Verný svojmu menu Superman vždy vystupoval ako neohrozený hrdina. Reeve sa rozhodol, že na to pôjde inak. Za vzor mu poslúžil herec Cary Grant z komédie Bringing up Baby (Leopardia žena), v ktorej hrala jeho priateľka Katharine Hepburn. Film sa v roku 1938 stal kasovým trhákom, pričom Grant v ňom stvárnil plachého, trochu neohrabaného paleontológa oddaného vede, ktorému to so ženami zúfalo nejde. Taký je aj novinár Clark Kent, svoje rozpaky pred Lois maskuje predpotopnými okuliarmi so silnými dioptriami, ale keď roztiahne svoj červený plášť, mení sa na muža z ocele, hrdinského Supermana. Neskôr ozrejmil: „Koncom 70. rokov sa mužský imidž zmenil… Teraz bolo prijateľné, aby muž ukázal jemnosť a zraniteľnosť. Cítil som, že nový Superman by mal odrážať súčasný mužský imidž.“ Režisérovi Richardovi Donnerovi sa Chrisovo poňatie slávnej komiksovej postavy zapáčilo na prvý šup. Konečne! Problém s hlavným hrdinom je tým vyriešený. Tvorcovia filmu chceli pre rolu Supermana pôvodne získať niektorého zo super slávnych hercov tých čias: Robert Redford účinkovanie vo filme odmietol aj napriek astronomickému honoráru. Rovnako tak Burt Reynolds, Paul Newman, Warren Beatty či dokonca Clint Eastwood. O Supermana sa naopak tvrdo uchádzali Arnold Schwarzenegger či Neil Daimond, americký spevák nesmrteľného šlágra Sweet Caroline, čo producentom prišlo úplne bláznivé. Ako o možnom Supermanovi sa uvažovalo aj o olympijskom atlétovi Bruceovi Jennerovi (otcovi slávnych sestier Kendall a Kylie), ktorý je dnes ženou. Keď casting uviazol na mŕtvom bode, padol návrh, že Supermanom by mohol byť aj nejaký neznámy mladý herec. Na castingoch sa ich premlelo okolo dvesto. „Objavili sme mladíkov s báječnou postavou, ktorí však nevedeli hrať, alebo úžasných hercov, ktorí ani zďaleka nevyzerali ako Superman,“ zaspomínal si na turbulentné obdobie filmových príprav scenárista Tom Mankiewicz.
Ako naučiť Supermana lietať
Čo sa výšky týkalo, Christopher Reeve bol rodený Superman: meral 193 cm, ale inak mal chudú postavu ako slíž. Hrať vo svalovom obleku rázne odmietol, a tak musel popracovať na svojej muskulatúre. S osobným trénerom Davidom Prowseom, britským šampiónom vo vzpieraní v ťažkej váhe (ktorý sám túžil hrať Supermana) cvičil do úmoru, dvojfázovo niekoľko hodín denne, až sa jeho telo vyrysovalo do impozantných tvarov. Za dva mesiace nabral 14 kg svalovej hmoty. Bol pripravený. Malo to však háčik: musel naučiť Supermana lietať. V civile na lietacích strojoch mu to šlo jedna radosť: už ako dvadsaťročné ucho bol držiteľom niekoľkých leteckých licencií a sám na svojom dvojmotorovom dolnoplošníku Cheyenne II dvakrát sólo preletel Atlantik. Lietanie patrilo k jeho najväčším vášňam. Lenže teraz spolu so štábom stál pred otázkou: Ako dostanú do vzduchu Supermana? Za špeciálne vizuálne efekty, na tú dobu bravúrne zvládnuté, bol film nominovaný na Oscara. Na scénach vo vzduchu pracovalo okolo sto ľudí, hovorilo sa im „lietajúca jednotka“. Tí vymýšľali, projektovali, skúšali, konštruovali a obsluhovali rôzne typy lešení, žeriavov a kladkostrojov, vďaka ktorým dokázal Superman lietať. Väčšinu manévrov Christopher zvládal sám bez kaskadérov a v dokumente spomína, ako musel všetky svoje vzlety či pristátia cizelovať, aby jeho pohyby boli prirodzené. Napríklad kým ho vyťahoval žeriav, musel urobiť salto, prehnúť sa dozadu a zároveň supermansky zamávať pozemšťanom na pozdrav. To všetko muselo ladiť do najmenších detailov. Roy Field, optický supervízor filmu: „Na to, aby Superman dokázal lietať, bolo použitých veľa techník, ale napokon sa ako najlepší ‚špeciálny efekt‘ ukázal samotný Christopher Reeve, on sám – pilot klzáku – dokázal udržať svoje telo aerodynamicky.“
Prvý film o Supermanovi mal úžasný úspech a stal sa z neho obrovský kasový trhák. Zafungovala aj skvelá hudba Johna Williamsa. Bez nej by Superman nikdy nedokázal lietať, šiel by rovno ku dnu, struhol Chris v jednom svojom príhovore poklonu Williamsovi. Na európskej premiére v Londýne sa zúčastnila samotná kráľovná, na tej americkej zasa prezident Jimmy Carter. Zo Supermana sa stal najdrahší film v histórii, s rozpočtom 55 miliónov dolárov. Tie sa však štúdiu Warner Bros. niekoľkonásobne vrátili. Hlavný hrdina vo všeobecnosti získal nadšené ovácie publika a priaznivé recenzie kritikov. „Superman obratne spája humor a gravitáciu,“ písalo sa v tlači, „pričom využíva perfektne obsadeného herca Christophera Reevea na vytvorenie láskyplnej, nostalgickej pocty ikone americkej pop kultúry.“ Jedna z najkrajších recenzií pre 26-ročného herca znela: „Superman je boh, ktorý sa ocitol na Zemi. Christopher Reeve z neho urobil človeka.“
Keď sa Chrisov otec dozvedel, že jeho syn získal hlavnú rolu v Supermanovi, kúpil fľašu drahého šampanského, aby to spolu oslávili. Vzápätí však prišlo obrovské sklamanie. Franklin Reeve si totiž komiksového Supermana pomýlil s divadelnou hrou Georgea Bernarda Shawa Man and Superman. Hrať nejakú lietajúcu kreslenú postavičku natiahnutú v úbore s vlečkou považoval Reeve starší za smiešne a výsostne trápne. A nemal problém to aj synovi povedať. Chrisa to zdrvilo, ale napokon – čo iné mohol čakať od svojho otca?
Otec, hrdina, boh, stroj
Christoper D’Olier Reeve sa narodil v New Yorku do váženej dobre situovanej americkej rodiny. Z matkine strany jeho pôvod siahal až k prvým anglickým prisťahovalcom, tzv. Otcom pútnikom, ktorí so svojimi rodinami v roku 1620 v Amerike založili prvú európsku kolóniu. Starý otec z otcovej strany bol zasa zakladateľom a prvým veliteľom Americkej légie a neskôr šéfom životnej poisťovne Prudential. Otec Franklin sa vydal na umelecké chodníčky a stal sa básnikom, neskôr uznávaným profesorom literatúry a významným prekladateľom z ruštiny. Mama Barbara pracovala ako novinárka. Malý Christopher mal privilegované detstvo, šarmantný vzhľad, umelecký talent, nadanie pre šport, čakalo ho skvelé vzdelanie. Šťastný však nebol – rodičia sa búrlivo rozviedli, keď mal štyri roky, obaja si našli nových partnerov, uzavreli ďalšie sobáše a mali ďalšie deti. Patchworková rodina sa trieštila na rôzne úlomky s neprehľadnými, často toxickými vzťahmi, medzi rodičmi zívala doživotná priepasť. „Vyrástol som medzi dvoma rodinami a ani jedna sa mi nikdy nezdala úplne bezpečná,“ komentoval Chris svoje detstvo. Pendloval medzi mamou a otcom. Otec bol jeho hrdina, nedosiahnuteľný, obdivovaný aj obávaný a chlapec k nemu vzhliadal ako k bohovi. No v skutočnosti bol Franklin Reeve dominantný alfa samec a nič, čo kedy jeho syn spravil či dokázal, mu nebolo dosť dobré. „Mal som pocit, že na neho nikdy nedočiahnem. Úzkostlivo som sa snažil otcovi zavďačiť. Bolo ťažké byť sám sebou a nebodaj sa uvoľniť v jeho blízkosti.“
Po absolvovaní elitnej súkromnej Cornell University, kde študoval divadlo, si to nádejný mladý herec namieril na ešte prestížnejšiu Juilliard School, jednu z najlepších umeleckých škôl v krajine. Z celkového počtu dvetisíc uchádzačov sa prebojoval medzi dvadsať vyvolených, ktorí mali na Julliarde absolvovať elitný herecký program. Tam sa stretol s komikom Robinom Williamsom, s ktorým uzavrel priateľstvo na celý život. Pred Supermanom získaval kredit na divadelných doskách, živili ho však najmä televízne seriály, ako napríklad Láska k životu, ktorý už bežal vyše dvadsať rokov, keď doň Christopher ako 22-ročný vhupol na pár sezón.
Smrtiaca super pasca
Dva roky po jednotke prišiel do kín Superman II a rok na to sa diváci hrnuli do kín na tretie dobrodružstvá lietajúceho superhrdinu, ktorý vždy stojí na strane dobra. Dvojka potvrdila úspech prvého filmu, v zákulisí sa to však čoraz viac komplikovalo. Počas nakrúcania sa režisér Richard Donner nepohodol s produkciou, a tak ho z filmovania odstavili, škrtal sa rozpočet, takže trojka neveštila nič dobré. Gae Exton, Reeveova vtedajšia partnerka a matka jeho dvoch detí, v dokumente prezrádza, že keď Chris dostal kontrakt na tretieho Supermana, už ho to netešilo. Sprvu sa na pľac nechcel vrátiť vôbec, aj kvôli tomu, že držal stranu Donnerovi. Nezhody zašli až tak ďaleko, že producenti začali hľadať nového Supermana, rolu ponúkli Johnovi Travoltovi i Kurtovi Russelovi, obaja ju však odmietli. Režisér Richard Lester zúrivo lobboval za Chrisa, a ten sa do filmu napokon vrátil. A upísal sa aj Supermanovi IV, kam si ho za 6-miliónový honorár producenti doslova kúpili. Reeve u filmovej spoločnosti za svoje účinkovanie vo štvorke vyjednal finančnú podporu svojmu ďalšiemu projektu Street Smart. Takisto si presadil zápletku tematizujúcu problém jadrového zbrojenia a ujal sa režírovania niektorých scén. Napriek všetkému svoje rozhodnutie stať sa štvrtým Supermanom trpko oľutoval. „Bola to katastrofa od začiatku do konca,“ ohodnotil film. „Toto zlyhanie znamenalo obrovskú ranu pre moju ďalšiu kariéru.“
V rozpätí deviatich rokov nakrúcania štyroch Supermanov (1978 – 1987) herec stihol účinkovať v hŕstke filmov rôznorodých žánrov, akoby sa chcel hneď od začiatku vymaniť z hroziaceho zaškatuľkovania („uniknúť z plášťa“, ako to charakterizoval on sám). V romantickej snímke Somewhere in Time (Niekde v čase) sa zhostil roly dramatika, posadnutého fotkou neznámej ženy, za ktorou cestuje v čase. Thriller Deathtrap (Smrtiaca pasca) rozpráva príbeh kedysi slávneho spisovateľa, ktorý sa rozhodne kvôli ambicióznemu scenáru zavraždiť svojho študenta. V dráme Monsignor hrá zradného kňaza, ktorý sa vďaka znalosťami účtovníctva zapletie vo Vatikáne s mafiou. V dobrodružnej snímke Aviator (Letec) si nechal narásť fičúrske fúziky a ako bývalý inštruktor vojenských pilotov, ktorému zomrel pri leteckom nešťastí študent, havaruje v horách s dcérou bohatého bankára. V kriminálke Street Smart (Chytrák) stvárnil ambiciózneho reportéra, ktorý si vymyslí rozhovor s pasákom, a zapletie sa tak do komplikovaného súdneho prípadu. Vo všetkých snímkach hral hlavnú úlohu, žiaden z nich však nebol komerčne ktovieako úspešný. Snáď až na Bostovčanov (Bostonians), pri ktorých súhlasil aj s desatinovým honorárom, len aby mohol nakrútiť artový film. Keď ho videla Katharine Hepburn, údajne Chrisovi zavolala, že bol vo filme „absolútne úžasný“ a podal „podmanivý výkon“.
Vrátil sa aj na Broadway, kde si v dráme Fifth of July (Piateho júla) spolu s Jeffom Danielsom odvážne zahrali dvoch gejov (on je veterán z Vietnamu s amputovanými nohami), ktorí spolu žijú v rodičovskom dome na vidieku v Missouri. V dokumente Jeff s pobavením spomína, aké ťažké bolo pre publikum prijať predstavu Supermana bozkávajúceho sa s mužom. „Chris však chcel za každú cenu dokázať, že je dobrý herec,“ vysvetľuje Daniels.
Naposledy pred osudnou nehodou ho diváci mohli vidieť v kriminálnom thrilleri televízie HBO Above Suspicion (Mimo podozrenia) ako ochrnutého policajta, ktorý plánuje vraždu svojej manželky. Počas príprav na rolu sa spojil s mužom na vozíčku, aby zistil, aké to je byť paraplegikom. Jeho účinkovanie v televízii svedčilo o tom, že si nemohol príliš vyberať. Preto keď mu moderátorka v televízii položila otázku „Čo vám chýba v živote?“, odpovedal krátko a úprimne: „Filmový hit. To by bolo fajn.“
Slnko menom Dana
Inak sa nemal na čo sťažovať. V súkromnom živote mu vskutku nič nechýbalo. Bol šťastný, lebo stretol ženu svojho života. S Danou Morosini sa stretli v roku 1987 na letnom divadelnom festivale vo Williamstowne. Ona mala 26, on 35 rokov a dve deti, osemročného Matthewa a štvorročnú Alexandru. Počas nakrúcania prvého Supermana v londýnskych filmových štúdiách spoznal Chris modelingovú agentku Gae Exton. Zoznámili sa v rade na obed. „Bezhlavo sme sa do seba zamilovali,“ spomína Gae. Zakrátko si však herec začal románik so svojou partnerkou z filmu Somewhere in Time, herečkou Jane Seymour. Gae však otehotnela, a tak zaradil spiatočku a vrátil sa k nej. Matthew Reeve sa narodil počas nakrúcania druhého Supermana. Na otázku, čo by chcel dať svojmu synovi do vienka, herec odpovedal: „Nerozvracať rodinu. Tá moja sa rozpadla veľmi skoro. Som odhodlaný, aby sa to môjmu synovi nestalo.“ O štyri roky neskôr sa Gae a Chrisovi narodila dcéra Alexandra. „Bol som z nej nadšený, ale cítil som zmätok a obavy, kam sa môj život uberá.“ Zaryto sa nechcel ženiť a v jednom televíznom rozhovore priznal: „Manželstvo akoby vám malo potvrdiť, že toho druhého máte istého. Už na tom nepracujete. Nechávate veci rozpadnúť sa.“ V citoch zranená Gae trpela, keď z Londýna odišiel do Ameriky, údajne, aby si tam všetko premyslel. Podľa nej tam skúšal život single. Do Londýna sa vrátil, len aby sa s Gae rozišiel. Deti si brával na celé prázdniny do Ameriky a cez školský rok žili s mamou v Británii. Či si to Chris pripúšťal, alebo nie, v mnohom sa podobal na otca. „Nechcel byť ako on, ale hoci sa ho snažil nenapodobňovať, nechtiac to robil,“ zamýšľa sa nad otcovým konaním Matthew. „Deň po mojom narodení odletel do Francúzska lyžovať s priateľmi.“ Matthew spomína, že byť s otcom vždy znamenalo byť v akcii – lyžovať, plávať, jazdiť na koni, hrať tenis. Chris od svojich detí očakával, že budú podávať vždy najlepšie výkony, v škole i v športe. „Bola to jednoducho osobnosť typu A. Veľmi alfa,” sumarizuje otcov obraz najmladší syn Will. Alexandra si pamätá, že kedykoľvek hral otec tenis, hral tvrdo – dokonca aj proti nim, deťom. Nikdy sa k nim nesprával inak ako k dospelým. Na lyžovačke sa pustil dolu svahom a ich nechal tak, nech si poradia. Až Dana tomu urobila koniec, keď vyhlásila: „Budeme lyžovať tempom, ktorému stačí aj Alexandra a Matthew.“
Dana bola od prvého dňa jeho slnkom. Bola taká srdečná, otvorená a dobromyseľná, úplný opak Reeveovej rodiny. Každý, kto ju poznal, si ju musel zamilovať. Chris ju zbožňoval, no zo sobáša mal stále hrôzu. Až po terapii sa ju odvážil požiadať o ruku. „S ňou som si uvedomil, že aj v manželstve môže byť sloboda. Že môžeme byť tím.“ Vzali sa po šiestich rokoch, Dana práve čakala ich syna Willa. Gae v dokumente spomína, že po svadbe jej Dana napísala list: „Tvoje deti sú úžasné,“ stálo v ňom. „Nikdy však nebudem ich macocha, chcem byť ich kamarátka.“ Akokoľvek Gae bolel rozchod s Chrisom, voči Dane nemohla prechovávať žiadnu zášť.
Simonetta Zalová
foto archív HBO Max
Celý článok si prečítate v aprílovom čísle MIAU (2025)