Macaulay a Kieran

 

„Není to nádhera, když má chlap takovou kupu detí?“ vykrikoval rozjarene filmový tato Julo Satinský. A to ich v nesmrteľnej komédii S tebou mě baví svět mal iba tri. Trochu iný tato na inom kontinente ich zamiesil rovno sedem. A po čase sa ukázalo, že minimálne pri dvoch výhonkoch sa udial nevšedný genetický koktail. Jedno sa stalo najslávnejším dieťaťom Hollywoodu. A druhé dovlieklo domov Oscara.

 

Celkom slušný šoubiznisový zásah, takéto potomstvo. Pred tridsiatimi piatimi rokmi sa blonďavý desaťročný Macaulay ocitol Sám doma počas Vianoc a bola z toho senzácia, aká od čias Shirley Temple nemala obdobu. Jeho mladší brat Kieran si na svojich päť minút slávy (vlastne len dve minúty a štyridsať sekúnd, keďže presne toľko sa s ďakovným prejavom zdržal na oscarovom pódiu) počkal až do svojich štyridsiatich dvoch rokov. Na koho byť viac hrdý, môže znieť otázka. A v priam hamletovskom podaní – byť, či nebyť hrdý na synov, ktorí priezvisko Culkin zviditeľňujú už takmer štyridsať rokov? Do hlavy tatka Culkina nevidí nik, ale súdiac podľa Macaulayových reakcií utrúsených kde-tu počas uplynulých desaťročí, to otec rodiny s rodičovským uznaním príliš nepreháňal. A Kieranove ďakovné vystúpenie počas preberania Oscara takisto dalo tušiť, že s ockovou podporou jeho detí nie je všetko s kostolným poriadkom: „Mal by som poďakovať svojej mame a Stevovi za to, že sa snažili ma vychovať. Ste naozaj dobrí ľudia. Dali ste do toho všetko. Mám ťa rád, mami.“ Steve nie je biologický otec, „iba“ krstný. Skrátka a dobre, vzťahy medzi otcom a deťmi nie sú a vlastne nikdy neboli dobré…

 

Sedem ráz a dosť

Keď sa v polovici 70. rokov stretli Christopher „Kit“ Culkin a Patricia Brentrup, sotva mohli tušiť, aké herecké esá z ich spojenia vzídu. Hoci herecké bunky mali dietky po kom zdediť: Kit a jeho súrodenci sa v detstve vďaka ambicióznej mame motali na broadwayských scénach vo viacerých detských úlohách. Samotný Kit sa ako pätnásťročný stal súčasťou Hamleta a Becketta a na pódiu stál vedľa Laurencea Oliviera, Anthonyho Quinna či Richarda Burtona. Mal devätnásť, keď mu mama zomrela a s ňou aj jeho herecké nadšenie. Mládenec sa po strednej škole venoval kadečomu, ničomu poriadne a s herectvom už do kontaktu neprišiel. Stihol si nájsť dievča, stať sa otcom dcéry Jennifer, ale s rodinnou zodpovednosťou to príliš nepreháňal, radšej sa ponevieral po Amerike a v roku 1974 naďabil na peknú Patríciu, ktorá pracovala na stavbe pri ceste. Veľmi rýchlo z nej spravil peknú tehuľku, ktorá si radosti a strasti druhého stavu vychutnala rovno sedemkrát. Detí utešene pribúdalo, príbytok aj príjmy však zostávali rovnaké. „Bol to železničný byt, v podstate trochu väčšia spoločná miestnosť, malá spálňa pre nás všetkých a nikde žiadne dvere. Do tohto malého priestoru si rodičia stále nosili nové deti,“ spomínal Kieran v roku 2018 pre Vanity Fair. Rodina bola zúfalo chudobná. Kit sa zamestnal ako kostolník na Upper East River, vďaka čomu sa deti mohli bezplatne vzdelávať v katolíckej škole. Patricia sa medzitým starala o svoje tehotenské brušká a pribúdajúce deti a to všetko popri práci v nočnej telefónnej službe. „Veľakrát po byte behalo aj pätnásť detí, keď sme tu mali kamarátov. Jeden chcel mliečnu čokoládu, ďalší bielu, tretí s orieškami… A mama to vždy nejako vyriešila. Čudujem sa, že sa toho nezbláznila, ale dodnes hovorí, že bola šťastná,“ povedal o mame Kieran. Narodil sa ako štvrtý v poradí, dva roky po Macaulayovi. Päť chlapcov a dve dievčatá nikdy neboli školskí premianti, práve naopak, štyria najstarší nedokončili strednú školu. V domácnosti však škola nebola priorita. Dôležitejšie bolo priniesť domov dajaký dolár navyše. Kopa detí bola v tomto smere vítaným prostriedkom. Sused, scénický manažér, ktorý pracoval pre Light Opera of Manhattan, sa v divadle dozvedel, že režisér hľadá deti do predstavenia. Čoskoro sa zvesť o šikovných Culkinovcoch rozletela do viacerých broadwayských divadiel a otec Kit odpovedal do telefónu: „Potrebujete deti? Aké pohlavie? Aký vek? Jasné, vyberte si, máme ich hromadu.“ Macaulay sa tak ako šesťročný ocitol prvýkrát na javisku. Aby vôbec mohol chodiť na skúšky, musel mu režisér platiť odvoz z domu. V priebehu niekoľkých rokov sa na rôznych javiskách ocitli všetci súrodenci a v istom veku sa tak stali hercami, či už sa im to páčilo, alebo nie. Okrem drobných honorárov si Culkinovci vedeli zadovážiť aj čosi ako vreckové – po skončení predstavenia decká lozili pod sedadlami a hľadali mince, ktoré vypadávali ľuďom z vreciek. Teda, hlavne Macaulay. Vtedy ešte netušil, že život mu pripravuje viac, než len zopár nájdených drobných.

 

Sám a slávny

Culkinovská detská sedmička bola vo všeobecnosti vizuálne vydarená. Osemročný Macaulay sa však nedal prehliadnuť. Bol rozkošný. A vedel hrať. Aspoň otec Kit to tak vyhodnotil, zobral teda decko do Hollywoodu a šupol ho na prvý kasting. Blonďavé chlapča si svojou bezprostrednosťou omotalo všetkých okolo prsta a dostalo prvú filmovú úlohu. V snímke Rocket Gibraltar si zahralo jedno z vnúčat starého umierajúceho spisovateľa, ktorý práve tým najmenším z rodiny povie, aké má posledné želanie. Spojenie Burta Lancastera a Macaulaya Culkina zafungovalo skvostne a pri záverečnej scéne zrejme v kinách nezostalo veľa očí suchých. A oko jedného režiséra zrazu v chlapcovi uvidelo herca, ktorého bude potrebovať do svojho pripravovaného filmu Strýko Buck. Režisérom bol John Hughes a snímkou rodinná komédia o „príšernom“ starom mládencovi Buckovi, ktorý ide na pár dní strážiť svojho synovca a netere. Pre Macaulaya to bola rola ako vyšitá a ani samotný režisér si už potom, ako objavil Maca, nevedel nikoho iného v úlohe deväťročného Milesa predstaviť. Za túto postavu dostal Mac 40.000 dolárov. Absolútne závratná suma pre chalana z obyčajnej rodiny, v ktorej nikdy nebolo groša nazvyš. A potom prišlo čosi, čo malo život Culkinovcov prevrátiť hore nohami. Hughes mal pred sebou dovolenku a počas balenia a odchodu mu skrsol v hlave nápad. „Urobil som si zoznam všetkého, na čo som nechcel zabudnúť a pritom som si pomyslel, no, podstatné je nezabudnúť svoje deti… a potom som začal uvažovať: čo by sa stalo, keby som nechal doma svojho desaťročného syna? Urobil som si osem strán poznámok, z ktorých v priebehu deviatich dní vznikol scenár.“ Scenár o malom chlapcovi, ktorého rodičia tak trošku zabudnú doma. Práve počas Vianoc. A keďže chvíľu trvá, kým na to prídu a dostanú sa domov, musí si desaťročné chlapčisko vo veľkom dome poradiť nielen samo so sebou, ale aj s dvojicou zlodejov. Hughes presne vedel, ako má chlapča vyzerať: úlohu písal priamo Macaulayovi na mieru. Režisér filmu Chris Columbus síce nepopieral, že Mac sa javí ako vhodný adept, ale chcel si vyskúšať aj iné deti. Prišlo ich dvesto. „Bola to strata času. Nik nebol ako Macaulay. Kamera ho milovala a on vedel očariť publikum,“ spomínal Columbus neskôr na jasnú voľbu. Mac však nebol jediný Culkin v tomto filme: jeho mladší súrodenec Kieran ukoristil úlohu bratranca, ktorý sa na plátne prezentoval hlavne tým, že sa v noci pocikával. Mal vtedy iba sedem rokov a celé to bral ako úžasný výlet za hranice všedných dní. V podstate nemal potuchy, o čom ten film je. „Riadil som sa príkazmi režiséra, ktoré by sa dali zhrnúť do zopár slov: ‚Vypi túto kolu, nasaď si okuliare, povedz túto vetu, vyzeraj roztomilo a choď domov.’“ S  rozpočtom 17 miliónov a zárobkom 533 miliónov dolárov sa Sám doma stal jednou z najúspešnejších komédií všetkých čias. Hlavná hviezda si pritom odniesla iba stotisícový honorár. Iba… „Pre nás to bolo čosi neuveriteľné. Nikdy v živote nikto z rodiny nevidel takú sumu,“ spomínal Macaulay na svoj prvý šesťciferný zárobok. Čo sa Kierana týka, ten sa o peniaze za svoj prvý film vôbec nestaral. „Vlastne ani netuším, čo za ten film dali mne, ale asi tam bolo o nejakú tú nulu menej,“ okomentoval s úsmevom prvý filmový zárobok.

 

 

Slávny a unavený

Kto však veľmi dobre tušil, že doma sa mu potuluje oslík, otras sa, bol tatko Kit. Vedel, že železo treba kuť, kým je horúce, takže za sebou mocne zaplesol dvere božieho stánku a z kostolníka sa cez noc stal manažérom svojho syna. Za normálnych okolností úplne pochopiteľná vec, veď kto má mať väčší záujem o zdravie, bezpečné podmienky pri nakrúcaní a primeranú odmenu za prácu než vlastný rodič? Kit sa však zaujímal iba o to, aby jeho dieťa čo najviac hralo a čo najviac zarábalo. Všetku pozornosť zameral týmto smerom. Našiel v Hollywoode lacné bývanie, aby boli stále pri zdroji filmových možností a Macaulay stále k dispozícii. Režisérom, fotografom… Tí sa po úspechu Sám doma húfne zgrupovali pred ich bývaním v Hollywoode, aby novú detskú senzáciu mohli zvečniť pri akejkoľvek situácii. Chlapec bol z prepuknutého ošiaľu taký vykoľajený, že sa zdráhal chodiť von, ale otec na tom trval. Za synove filmy očakával stále vyššie honoráre. Treba uznať, že sa mu v tom darilo. Macaulay sa stal prvou detskou hviezdou, ktorá za snímku Moja prvá láska dostala milión dolárov. Za ďalší päť a za ďalšie dva po osem miliónov. Štrnásťročný chlapec! A to sa stalo kameňom úrazu: Mac bol stále iba dieťa, ktoré šlo z filmu do filmu a prakticky nič z toho nemalo. Áno, pomohlo to rodine presťahovať sa v New Yorku do veľkého bytu, ale on sám si svoje zarobené peniaze nemal kedy užiť, pretože otec nemienil strácať čas na dovolenkách či v zábavných parkoch. Kit mu nedoprial oddych, ani keď sa dieťa už cítilo vyčerpané. Hnal ho po nakrúcaniach a kastingoch ako zdutú kozu. A Macaulay sa ho bál. „Jeho postoj bol – poriadne rob, lebo ťa zmlátim. Nútil ma spať na gauči v malom hollywoodskom byte, hoci som nakrúcal film, za ktorý som dostal milióny,“ prezradil Macaulay v roku 2018 o otcovi, ktorý podľa neho nevedel spracovať synov úspech. „Vo všetkom, o čo sa on vo svojom živote pokúšal, som ja vynikal skôr, než som prišiel do puberty.“ Otec si za tie štyri roky, ktoré prežil ako manažér po boku hviezdneho syna, vyslúžil v mekke filmu povesť problémového rodiča. V roku 1993 mal napríklad pred prácou na filme Luskáčik také nehorázne požiadavky, čo všetko jeho syn potrebuje a koľko peňazí má dostať, že to spôsobilo niekoľkomesačné meškanie prác, ustavičné prepisovanie scenára a výmenu režiséra aj producenta. Kieran nemá z detstva na otca až také nepríjemné spomienky. Keď starší Mac nakrúcal Moju prvú lásku, Kieran sa vžil do úlohy syna v rodinnej komédii Otec nevesty. Mal však viac šťastia ako jeho brat, pretože produkcia ho na tri mesiace ubytovala v hoteli Sheraton. Kit neskôr tvrdil, že obaja chlapci v týchto filmoch vlastne iba zmysluplne prečkávali čas, kým sa začne točiť Sám doma 2. Ku Kieranovi sa otec správal miernejšie, čo ale neznamená, že by vzťah medzi nimi utešene prekvital: „Nebol to dobrý človek a nebol to dobrý otec. A nedodržiaval žiadnu hygienu. Celé detstvo som si hovoril, že je to asi normálne a že všetci otcovia asi strašne páchnu.“ Kieran si spomína, že ešte kým boli malí, otec sa občas z domu vyparil na dva – tri týždne. Nik nevedel, kam sa podel. A nikoho to nezaujímalo. „Vlastne k nám nepatril. Keď tam nebol, bolo to lepšie. Nechýbal nám, pretože sme ho nevnímali ako otca.“ Tým pre decká bol ich rodinný priateľ a krstný otec Steve. Bol to on, kto ich brával na výlety, do kina či Central Parku, keď mala mama plné ruky s varením alebo dojčením, čo bolo prakticky nepretržite.

 

Kamaráti s Kráľom popu

Čo sa najslávnejšieho člena rodiny týka, jeho intenzívna herecká kariéra bola tiež nepretržitá – hoci trvala iba štyri roky. Od roku 1990 do roku 1994 sa Macaulay objavil v desiatich filmoch. Pri takmer polovici mohol divák nadobudnúť pocit, že blond anjelik je vari najosamelejšie dieťa na svet: Sám doma, Sám doma 2, Sám a sám, Sám doma a bohatý. Všetky stavali na nepopierateľnom čare, ktoré sa v rokoch pred prepuknutím puberty šírilo z neho na plátne ako lúče. Spomedzi ľúbivých rodinných filmov vyniká snímka Dobrý synček, kde ako trinásťročný takisto rozdáva nevinné úsmevy, až na to, že sa za nimi skrýva malý diabol, ktorý sa vyžíva v smrteľných hrách. A nemá problém zhodiť z útesu aj vlastnú matku. Kit chcel svetu stoj čo stoj dokázať, že jeho syn exceluje aj v temnej úlohe, a tak dokonca účinkovanie v Sám doma 2 podmienil úlohou v Dobrom synčekovi. A keď už to máme tak pekne dohodnuté, šupneme tam aj brata Roryho a sestru Quinn – povedal si Kit a bez okolkov „nanútil“ do detských úloh ďalšie dve svoje ratolesti. Žiadne z detí však nezažívalo na jednej strane takú slávu a na druhej takú traumu ako filmový Kevin. „Na ulici ho bežne zastavovali ľudia, ktorí si ho chceli ochytať ako nejakú hračku,“ rozhovoril sa o momentoch z detstva Kieran. „Raz k nemu pribehla nejaká žena a strhla mu klobúk a vykríkla: Áno, je to on! Ale nie je taký pekný ako vo filme. A keď sme natáčali Sám doma 2, raz ho obkľúčilo asi dvesto ľudí a začali ho chytať a triasť ním.“ Kieran, ktorého si často v detstve takisto neznámi ľudia fotili, pretože si ho zamieňali s bratom, sa v istom momente rozhodol, že „sláva nie je pekná vec“. Aj preto, aby tomu unikli, sa bratia radi uchyľovali na miesto, kde sa v kríkoch neskrývali paparazzi a kde vládol muž, ktorý plusom a mínusom detskej slávy veľmi dobre rozumel. „Prvýkrát som sa Michaelom Jacksonom stretol, keď mi zavolal a pozval na ranč. Bolo to v čase filmu Sám doma 2. Pre väčšinu ľudí bol Bohom. Ja som vedel iba to, že je to spevák. Ale inak ma príliš nezaujímal,“ poznamenal Macaulay v roku 2004 v show Larryho Kinga. Keď sa Larry v súvislosti s humbukom okolo zneužívania detí v Neverlande priamo opýtal, čo sa dialo v Michaelovom dome, Macaulay sa zasmial. „Nedialo sa tam nič. Nič z toho, čo si ľudia myslia. Hrali sme videohry, mal tam zábavný park. Michael je popová hviezda a zároveň je veľmi detský. Miluje deti, pretože sa s ním rozprávajú ako s normálnym človekom, je im jedno, kým je. Keď niekto povie – ale tie deti tam s ním spali v jeho spálni – tak poviem, áno, ale spálňa Michaela Jacksona má dve poschodia a tri kúpeľne, viete? Takže áno, spali sme v jeho spálni.“ Kieran síce nehovoril o podrobnostiach z čias priateľstva so slávnym spevákom, ale vo všeobecnejšej rovine sa takisto Jacksona zastával: „Stále čítam v novinách veci, o ktorých s istotou viem, že sú to nezmysly. A ľudia tomu všetkému veria. Takže to už ani nečítam.“ Macaulay si zahral v Jacksonovom videoklipe Black or White, neskôr sa stal krstným otcom všetkých troch Michaelových detí, stál pri Michaelovi počas všetkých zlých období, chodieval ho podporovať počas súdneho procesu a dodnes ho neochvejne považuje za najlepšieho priateľa. „Bol to jeden z najdôležitejších ľudí v mojom živote. Boli sme si veľmi blízki, pretože vedel, cez čo prechádzam. Stres, násilie, utláčajúca rodina. Vždy tu bol pre mňa a vždy mi rozumel.“

 

Štyri roky a dosť

V roku 1994 sa Macaulay ukázal v komédii Kšefty s otcom, v ktorej okrem svojho komediálneho talentu zaujal aj trošku čudesným dievčenským účesom a potom ešte vo dvoch filmoch a šlus. Basta. Finito. Žiadne ďalšie nakrúcanie. Rozbehnutý rýchlik s vagónmi plnými peňazí sa nečakane zastavil. Pre otca Kita to musela byť facka. Veď práve on synovi vyboxoval osemmiliónový honorár za Richieho Richa! A zrazu si fagan dupne a povie, že stačilo?! Presne tak. Macaulay štyri roky skákal, ako tatko pískal a vo vražednom tempe skočil do dospievania. A urobil dospelácke rozhodnutie: vo veku pätnásť rokov oznámil, že s hraním je koniec a predovšetkým, že je koniec s otcovou starostlivosťou. Mal na konte milióny, ale takmer žiadne zážitky so súrodencami, spolužiakmi, normálnym životom. „Ocitol som sa v situácii, že by som do konca života mohol len sedieť a pozerať telku. A aj tak by som mal na univerzitné školné pre svoje deti.“ Chlapec mal plné zuby nielen spôsobu svojho života, ale aj rodinného prostredia, v ktorom sa rodičovský vzťah domrvil úplne a Kit s Patriciou po rozchode začali bitku o deti a zhruba päťdesiat miliónov dolárov. Macaulayových. Ten sa však nemienil podvoliť rodičovskému úzusu „čo je tvoje, je naše“ a svojho tata a mamu vyšachoval úplne mimo svojho majetku. Dal odstrániť mená rodičov zo svojho konta a vymenoval nezávislého dozorcu, ktorý dohliadal na jeho financie. Otcovi dokázal do očí povedať, že od neho už žiadne peniaze neuvidí, a tak si Kit spakoval svojich päť slivák a z rodiny zmizol. Už nastálo. Macaulay mal sedemnásť a vyhlásil, že s filmovým priemyslom nadobro končí. Kúpil si byt, začal opäť chodiť do školy. V júni 1998 sa oženil s herečkou Rachel Miner. Obaja mali v tom čase sedemnásť. Po roku prišli prvé zvesti o problémoch v raji a po ďalšom rozchod. Rachel chcela dieťa, Macaulay sa chcel vrátiť k herectvu. Šesťročný detox od kamier, svetiel a scenárov mu očividne stačil.

 

Von z bratovho tieňa

Kde sa v čase, keď sa jeho brat rázne odstrihol od filmu aj rodiny, motal hnedovlasý Kieran? Po školských chodbách. A pred kamerami. O dva roky mladší Culkin nemal zásadný dôvod stať sa nahnevaným mladým mužom a vyhodiť do povetria všetky mosty. Otec Kit koncentroval svoju pozornosť na Macaulaya, takže Kieran ho vnímal skôr ako niekoho, kto sa oňho nijako zvlášť nezaujímal a otcovu prítomnosť doma považoval za „nevítanú“ a keď sa z rodiny definitívne vyparil, uľavilo sa mu. A celej rodine sa viac-menej uľavilo, keď sa publikom zbožňovaný Macaulay utiahol do hereckého ústrania. Konečne mohli ostatné deti prísť na to, kým sú. Kieran však na enormný úspech staršieho brata nikdy nežiarlil. Videl, čo sa okolo neho dialo a vedel, že to nie je jeho šálka kávy. „Myslím si, že normálny a inteligentný človek by o to nestál.“ Samotný Kieran však o herectvo stál, a tak začal navštevovať Professional Children’s School zameranú na prípravu budúcich hercov a tanečníkov, ale príliš sa mu tam nepáčilo, takže s tým v poslednom ročníku sekol. V zásade sa ani niet čo čudovať – bol vlastne už ako tínedžer celkom ostrieľaný herec, ktorý 90. roky prežil takpovediac na pľaci. Kým jeho detstvo sa hemžilo úlohami v rodinných komédiách typu Sám doma, Otec nevesty (nominácia na Young Artist Awards) či Môj letný príbeh, kde účinkuje vždy ako niečí zlatý potomok, v roku 1998 prejavil svoj nesporný talent v snímke Outsideri, príbehu dvoch chlapcov, ktorí ani nemôžu byť odlišnejší, a predsa sa spriatelia. Max je veľký, tučný, neohrabaný, s IQ blížiacim sa k podpalubiu, Kevin malý, nadaný, vtipný – a vážne chorý. Jeho degeneratívne ochorenie mu nedovolí vyrásť, pohybuje sa s barlami a vie, že lepšie to nebude. Spolu vytvoria nezvyčajnú dvojicu, kde inteligentný Kevin v podaní Kierana predstavuje „mozog“ a robustný Max „nohy“. Detské dobrodružné rozprávanie sa prelína so psychologickým pohľadom na prostý fakt, že každý má svoj hendikep – jeden chatrné zdravie, druhý zakomplexovanosť. Film prekvapivo ponúkol aj zvučné mená v drobnejších vedľajších úlohách: Sharon Stone v úlohe Kevinovej mamy či Gillian Anderson ako komickú šľapku Lorettu. Kieran si právom vyslúžil ďalšiu nomináciu na Young Artist Awards a plné vrece ďalších úloh. V roku 1999 sa ukázal hneď v troch filmoch. Tínedžerská verzia My Fair Lady, snímka Také normálne dievča, je romantická komédia pre násťročných, kde síce Kieran veľa vody nenamútil, ale zasa mal okolo seba príjemnú zmes šoubiznisových mien: Annu Paquin, druhú najmladšiu držiteľku Oscara v histórii za film Piano, rapera Ushera či Paula Walkera, neskoršiu hviezdu filmov Rýchlo a zbesilo. Ešte hviezdnejšia spoločnosť ho obklopila vo filme Hudba môjho srdca. Meryl Streep, Angela Basset, Gloria Estefan… Film je o učiteľke hudby, ktorá chce pre husle nadchnúť chudobné deti na harlemskej strednej škole. Kieran ako jedno z učiteľkiných dvoch detí sa tu prvýkrát v živote dostal do kontaktu s husľami a podobne ako zvyšok detského húfu sa naučil zopár ťahov sláčikom, ktoré vyzerali vierohodne (na rozdiel od perfekcionistky Meryl, ktorá cvičila štyri týždne osem hodín denne). Potom prišli na rad Pravidlá muštárne, na sedem Oscarov nominovaný film, ktorý hovorí o tom, ako ďaleko človek musí zájsť, aby našiel miesto, kam patrí. Pre Kierana opäť iba epizódna úloha jedného z obyvateľov sirotinca, ale zapamätateľná, pretože Buster je hlavnému hrdinovi Homerovi v pätách a považuje ho za svoj vzor. Homer v podaní Tobeyho Maguira pozná iba steny sirotinca, medzi ktorými vyrastal a pod dohľadom doktora Larcha sa dokázal stať lekárom aj bez diplomu. Volaniu „divočiny“ sa však nedá odolať, takže Homer opúšťa svoj domov, aby našiel lásku… a znovu sa vrátil tam, odkiaľ odišiel. Kieran si mohol užiť prítomnosť slávnych kolegov ako Charlize Theron či Michael Caine, ktorý za stvárnenie lekára Larcha získal ocenenie BAFTA, Zlatý Glóbus aj Oscara.

 

Zmizni, kamera, vitaj, divadlo

Začiatok nového tisícročia bol pre bratov Culkinovcov obdobím akejsi zvláštnej hereckej súhry. Kým Kieran po besnom filmovom tempe potreboval pauzu, Macaulay sa po šesťročnej hereckej abstinencii začal obzerať, kde by si dačo mohol zahrať. Obaja mladí herci sa svorne dopracovali k úžasnému poznaniu: predsa existujú aj divadlá! Osemnásťročný Kieran sa objavil v Off-Broadway divadle Playwrights Horizons, ktoré sa zameriava na hry súčasných autorov v hre Moment, keď… Kieran sa mohol tešiť z priaznivých hodnotení svojho divadelného herectva, úplne iného ako to filmové. „Vidieť divákov takmer pri sebe, vidieť ich reakcie je zvláštne stresujúce a zároveň napĺňajúce.“ Kieranov starší brat sa rozhodol ísť mierne „prízemnejším“ smerom. „Keď Macaulay Culkin  (áno, ten Macaulay Culkin) vstúpi na javisko a začne sa prihovárať publiku, začnete mať pocit, že vás čaká bolestivý večer. Jeho správanie je rozpačité, reč zvláštne úsečná, váhavá a plná záhadných príkras. Váš prvý dojem je, že casting sa strašne nepodaril,“ napísal divadelný kritik Clifford A. Ridley v prvom odstavci svojej recenzie, aby vzápätí uviedol veci na pravú mieru: „Ale vydržte, pretože Culkin presne vie, čo robí. A vkladá do toho neobyčajnú ľudskosť.“ Čo bola hra Madame Melville vlastne zač? Príbeh o dospievaní, miestami až kruto zábavný. Príbeh s otrepanou témou chlapca, ktorého zvádza jeho učiteľka francúzštiny. Keď Macaulay po šiestich rokoch ticha zavolal svojmu agentovi, že chce hrať, ale nie vo filme a chce hrať niečo, čo bude na míle vzdialené jeho osamelým Kevinom, ten mu skôr zo žartu ponúkol možnosť castingu do divadelnej hry v Londýne, ktorá pripomínala scénickú verziu filmu Absolvent. Macaulay to však zobral úplne vážne – a úlohu dostal. V dvadsiatich hral pätnásťročného, čo by sa ešte dalo zniesť. Trošku príliš však už na divákov mohol byť pohľad na javisko, kde niekdajšia roztomilá detská hviezda predvádza čosi ako kamasútru. Hoci bol Macaulay dospelý, tento skok od nevinnosti k zmyselnosti aj on sám považoval za priveľké sústo pre divákov. „Isté veci treba dávkovať postupne,“ vyjadril sa s úsmevom Macaulay, o ktorom sa divadelná kritika vyjadrila, že s niekdajším detským hercom by to ani v dospelosti nemuselo byť márne.

 

Nepripravený na úspech

Čo s načatým novým tisícročím? V roku 2002 mali premiéru dva Kieranove filmy: Škandál v katolíckej škole a Igby. „Ak mám menovať tri filmy, ktoré definovali môj život, tak Igby je jedným z nich.“ Sedemnásťročný mladík Igby pochádza zo zámožnej rodiny, ale neznáša rodičov aj svojho excelentného brata študujúceho na univerzite. On sám ide opačným smerom: vyhodili ho z každej strednej školy, a tak sa rozhodne pred všetkým utiecť do bohémskeho New Yorku. Kieranov výkon vo filme bol natoľko presvedčivý, že mu vyniesol prvú nomináciu na Zlatý glóbus. S dvadsaťročným chalanom by to mohlo zamávať. Úspech, uznanie, peniaze… A nové ponuky. Prišli. A ostali bez odozvy. „Nebol som na to pripravený. Vedel som, že by som to v danej chvíli nezvládol. Akýkoľvek druh úspechu alebo pozornosti bolo presne to, po čom som netúžil. Takže som od toho doslova utiekol,“ priznal Kieran úprimne o momente, keď si uvedomil, že z dvadsiatich rokov strávil štrnásť pred kamerami. A chcel konečne okúsiť normálne ľudské šťastie. Nie filmovú pozlátku. Opäť sa vrátil na divadelné dosky. V hre After Ashley mu ako uliata sadla úloha mladého muža z disfunkčnej rodiny a za tento výkon mu udelili divadelnú cenu Obie. S hrou Toto je naša mládež, kde nahradil Jakea Gyllenhaala, sa dostal až do Sydney, keďže kočovala po celom svete. Život mimo kamier, na malých mimo broadwayských scénach, mu vyhovoval. V podstate zažíval to isté, čo Macaulay. Obaja potrebovali dlhšiu pauzu od filmového maratónu, akurát že každý si oddych od svetiel a kamier doprial v inom čase: Macaulay na to prišiel v pätnástich, Kieran v dvadsiatich.

 

 

Ivana Ilgová

foto Sita

 

Celý článok si prečítate v júnovom čísle MIAU (2025)