A bude jich více!
Úsmevná historka o pôvode názvu České Budějovice vraví, že mestu ho dal kráľ Přemysl Otakar II., ktorý bol v tých končinách práve na poľovačke, keď dostal správu o narodení syna. Vtedy naradostený vraj vykríkol: „A bude jich více!“ Přemysl Otakar II. založil České Budějovice na sútoku dvoch riek, Malše a Vltavy, čím vznikla dôležitá vodná cesta, ktorá spájala Budějovice s matičkou Prahou – lode po rieke prevážali významnú komoditu, soľ a mesto bohatlo okrem pivovarníctva a rybolovu aj z nálezísk striebra v blízkom Rudolfove. Z nahromadeného bohatstva dali páni konšeli v roku 1577 postaviť goticko-renesančnú Černú věž, dnes obľúbenú atrakciu turistov. Tým sa po zdolaní 225 schodov z vrcholu veže otvára panoramatický pohľad na mesto i rozľahlé štvorcové Námestie Otakara Přemysla II. s pôsobivou zástavbou meštianskych domov a najväčšou barokovou fontánou v Čechách pomenovanou po biblickom silákovi Samsonovi.
Masné krámy
Dnes je to ikonická reštaurácia s vyhlásenými delikatesami a tankovým Budvarom, jej história (iba pre silné žalúdky!) však už taká delikátna nie je. Na mieste reštaurácie Masné krámy v dnešnej Krajinskej ulici v centre mesta stáli – masné krámy, teda drevené mäsiarske stánky (a jatky pre menšie zvieratá), ktoré sa sem presťahovali z hlavného námestia, kde do roku 1554 fungovali neďaleko popraviska. Súčasná budova reštaurácie pochádza z 2. polovice 16. storočia a dodnes si zachovala pôdorys veľkej haly rozdelenej na viacero malých „krámkov“, kde pracovali mäsiarski majstri. Pri vtedajšej úrovni hygieny ich zamorovali krvavé zvyšky zvierat a potkany, o puchu šíriacom sa po okolí ani nehovoriac. Masné krámy svojmu účelu slúžili až do roku 1899, potom fungovali ako sklady a na drobný predaj všeličoho. Mesto dokonca uvažovalo o ich demolácii, v roku 1954 však na ich základoch vznikla reštaurácia, ktorá dnes prepája modernú gastronómiu s tradičnou českou kuchyňou.
Storočný spor o značku
Od momentu svojho založenia v roku 1895, keď oproti nemeckej konkurencii vznikol ako čisto český podnik, sa pivovar zameral hlavne na export. A tento trend trvá dodnes. Asi 80 % všetkého piva z Budvaru sa vyváža do 75 krajín sveta. Po znárodnení v roku 1946 sa z akciovej spoločnosti stal národný podnik a tým je Budějovický Budvar dodnes – ako jediný pivovar v Čechách, ktorého stopercentným majiteľom je štát. Za neslávne slávnym sporom o značku stoja nemeckí obchodníci, ktorí v americkom meste St. Louis začali vyrábať pivo podobné tomu z Českých Budějovíc a nazvali ho rovnako, Budweiser. Pravdaže suroviny i technológia boli iné, a tak od roku 1907 sa na rôznych súdoch riešilo vyše 200 právnych sporov o ochrannú značku Budweiser. Vo výsledku americký výrobca musel z európskeho trhu stiahnuť svoj Budweiser, ktorý v Európe môže predávať pod značkou Bud. Naopak, značka Budějovického Budweiseru sa používa všade v Európe, okrem Ameriky. Na americkom kontinente český Budvar dostanete ako Czechvar a to, čo sa v USA predáva ako Budweiser, je čisto americké pivo.
Zlatá éra nevestincov
Novinár Jan Štifter pôvodne zamýšľal napísať históriu kaviarní v Českých Budějoviciach, keď však začal prenikať do témy hlbšie, zistil, že čo kaviareň, to verejný dom, čo kaviarnik, to bordel papá (či bordel mamá) a čo servírka, to prostitútka, tá „v kalu neřesti se brodíci bytost“. Kaviarenská prostitúcia v meste (i v celej Rakúsko-uhorskej monarchii) kvitla od 70. rokov 19. storočia až do konca 1. svetovej vojny. Podľa dobového bedekra v roku 1902 bolo v Budějoviciach 130 podnikov, kam sa chodilo za dievčatami. Všetky tieto slečny vlastnili zdravotnú knižku a boli pod kontrolou lekára. Keďže lekárske archívy sa zachovali, tak na komentovanej špacírke po najslávnejších vykričaných domoch Jan Štifter zvykne dať miestnym nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie – či náhodou medzi dievčatami nespoznajú svoju babičku alebo prababičku. Po prehliadke Kam chodili Budějčáci za holkami nasleduje divadelné prestavenie Café Groll. Príbeh legendárneho českobudějovického bordelu vydal Štifter najskôr knižne a v roku 2022 ho preniesol na dosky Jihočeského divadla, kde sa stal okamžite hitom.
Z južných Čiech
Simonetta Zalová