Veľké reťazce kníhkupectiev stavajú na lacnejších knihách, širokom výbere, veľkých priestoroch, káve a zákuskoch. Malé kníhkupectvá ponúkajú niečo iné: osobný vzťah, tradíciu, znalosť svojich zákazníkov a pocit komunity. Vo filme Láska cez internet hovorí Kathleen o svojej mame, ktorá jej zanechala malé Kníhkupectvo na rožku: „Ona knihy iba nepredávala. Pomáhala ľuďom stať sa tým, kým sa raz mali stať.“ A táto veta by mohla byť mottom aj pre tri naše kníhkupkyne, ktoré veria, že dobré kníhkupectvo nie je len miesto, kde sa knihy kupujú, ale aj miesto, kde ich človek môže objaviť. A niekedy vďaka nim objaviť aj sám seba.
Alexandra Harvanová
Kníhkupectvo Na korze, Humenné
Moja cesta do kníhkupectva: Keď sa dnes zamyslím nad krokmi, ktoré ma všakovakými cestičkami priviedli do sveta kníh, musím sa pousmiať. Už ako dieťa som vedela, že keď raz vyrastiem, chcem sa pohybovať v kultúrnom prostredí. Hoci moje predstavy prechádzali rôznymi fázami a vždy sa na chvíľu pristavili pri inom umeleckom žánri, kultúra za nimi svietila veľkými písmenami. Aj preto som chvíľu recitovala, hrala amatérske divadlo, písala publicistiku, moderovala lokálne podujatia, pracovala so slovom na viacerých úrovniach. Po tom, ako skončil projekt Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry, kde som pôsobila ako produkčná, prišla príležitosť rozbehnúť v metropole východu pobočku obľúbeného kníhkupectva. V tom čase som po prvý raz zakotvila v knižnom biznise a už som z neho v podstate neodišla. Po materskej dovolenke som sa rozhodla ostať žiť v Humennom, mojom rodnom meste a po kníhkupkyni Zuzke Juhasovej som koncom roka 2018 prebrala zabehnuté miestne kníhkupectvo.
Vtisnúť kníhkupectvu svoju pečať: Od začiatku som mala pred sebou jasnú víziu. Mojím cieľom bolo vybudovať miesto, okolo ktorého sa sformuje komunita čitateľov, ktoré sa stane malým kultúrnym centrom a pomôže v našom neveľkom meste tvoriť kultúrny obsah. Nešlo len o snahu predávať knihy, ale vystavať čosi komplexnejšie a viacvrstvové. Aj preto mám prsty vo viacerých literárnych podujatiach, ktoré sa v Humennom dejú, spolupracujem so školami, podporujem deti v čítaní a, samozrejme, predávam knihy. Kníhkupectvo sme s manželom pomenovali Na korze ako odkaz na Ladislava Grosmana, ktorý napísal slávnu novelu, predlohu ešte slávnejšieho filmu Obchod na korze. Chceme byť priestorom, ktorý je otvorený, bezpečný, inkluzívny, tolerantný a podnecuje k tvorivosti či fantázii.
Sloboda a nezávislosť: Mať vlastné kníhkupectvo, vybrusovať ho, otlačiť do neho osobnú pečať je neskutočne naplňujúce. Je to vlastne demonštrácia aktu slobody a nezávislosti, ktoré by som dopriala zažiť v pracovnom svete každému. Rozhodujem o tom, aké knihy budem predávať, čo vystavím v poličkách, ako využijem fyzický priestor kníhkupectva. No záleží mi tiež na tom, aby som s rôznymi komunitami nadviazala literárny dialóg. A mojou tajnou túžbou je naučiť čítať čo najviac detí. Naučiť ich objavovať hĺbku príbehov, porozumieť hrdinom, súcitiť s nimi, nechať sa nimi pozitívne ovplyvniť. To je rozmer, ktorý moje kníhkupectvo odlišuje od iných v okolí. Nikdy nebudem môcť konkurovať veľkým sieťam a ani nechcem. Sústredím sa na službu okoliu a na to, aby som bola hrdá, keď sa za výsledkami svojej práce obzriem. Samozrejme, sú mesiace, kedy je nesmierne náročné hoci len zarobiť na náklady prevádzky. Ale nebudem sa sťažovať na ťažšiu pozíciu oproti veľkým hráčom, radšej si vyhrniem rukávy.
Kniha pre mňa znamená: Psychohygienu. Dobrodružstvo. Kniha je hodnotový kompas. Kniha je podnet rozmýšľať, precítiť, pracovať na sebe. Je úžasné, že máme k dispozícii také množstvo žánrovo pestrej literatúry. A každý môže slobodne siahnuť po tom, na čo má chuť, čo práve potrebuje čítať a kam sa chce v knižnom svete vydať. Osobne som veľkým priaznivcom beletrie, ale občas otvorím aj poéziu alebo populárno-náučnú knihu. Čítam veľa aj kvôli práci mimo kníhkupectva, keďže príležitostne moderujem rôzne besedy s autormi. A čítam aj pre vlastné potešenie. Čoraz častejšie siaham po slovenskej próze a veľmi ma teší, aké témy, častokrát ťaživé alebo nepríjemné, no veľmi dôležité, dokážu naši spisovatelia otvoriť vo svojej tvorbe. Každý rok sa nechám inšpirovať aktuálnou desiatkou kníh nominovanou na cenu Anasoft litera a objavujem, nechávam sa očariť. Ak by som mala vybrať zopár kníh, ktoré ma v ostatnom období zasiahli, boli by to Plánky od Janka Púčeka, Wellness od Nathana Hilla alebo Sedliačky od Joanny Kuciel-Frydryszak.
Čitatelia kníh: Práca v kníhkupectve je veľmi extrovertná činnosť. Každý deň v nej stretávate množstvo rôznorodých ľudí. Mnohí sa za tie roky stanú vašimi priateľmi. Vediete s nimi dlhé dialógy nielen o knihách, ale aj o živote. Tento veľmi osobný kontakt je nenahraditeľný. Už v momente, keď vybaľujem knihy, viem, ktorá by koho potešila. A keď po čase daný zákazník opäť prekročí náš prah, tak mu idem v ústrety s čítaním, o ktorom si myslím, že ho poteší. Ak mi potom príde povedať o svojom čitateľskom zážitku, teším sa, že som splnila svoju úlohu. Máme, samozrejme, aj zákazníkov, ktorých volám sviatoční. Tí, prichádzajú hlavne v čase, keď zháňajú darčeky na narodeniny, meniny, Vianoce. Dôležité pre mňa je, aby ich privítal úsmev, dobrá nálada a ochota pomôcť. A naši najmenší čitatelia sú zasa najzvedavejší. Občas k nám vstúpia cez veľké okno, ktoré máme počas teplých mesiacov vždy otvorené. Je to súčasť zážitku, ktorý asi nedostanú všade.
Čo všetko dnes patrí do kníhkupectva: Možno niekedy dávno boli kníhkupectvá vnímané iba ako obchody s jedným sortimentom. Dnes sú to už často aj menšie kultúrne centrá, ktoré popri predaji kníh vytvárajú aj kultúrny obsah. Mnohé kníhkupectvá prešli na zákaznícky obľúbený koncept spojenia knihy a kávy. My sme stále v niečom klasické kníhkupectvo, ktoré ponúka iba knižný tovar, ale idea práce s komunitami a vytváranie literárneho programu je nám blízka. Ako som už spomenula, práve výchova mladých čitateľov je moja srdcová záležitosť, preto už niekoľko rokov realizujeme Knižné štipendium pre žiakov ZŠ, aby sme ich zblížili s knihami. Rada tiež vymýšľam rôzne výzvy a kampane. Ešte stále mám v živej pamäti koronové obdobie, počas ktorého som po celom meste niekoľko mesiacov skrývala rôzne knihy, aby som aj počas izolácie nestratila kontakt so svojimi zákazníkmi. Práca v kníhkupectve je extrémne tvorivá činnosť plná zábavy.
Katarína Sitárová
Knihžnica, miesto plné príbehov, Bratislava
Moja cesta do kníhkupectva: Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že som si splnila sen mnohých žien. Knihy, káva, koláče… Áno, ale môj sen bol trochu iný. Túžila som vytvoriť miesto pre ľudí, miesto, kam sa nikto nebude báť prísť sám. Kam prídete osláviť svoj malý či veľký úspech, ale aj vtedy, keď sa vám svet zdá priťažký. Knihy sú súčasťou môjho života od detstva. Vždy mám nejakú pri sebe, jednu aj v aute. Pamätám si, ako som raz sedela na káve a povedala si: buď to urobím teraz, alebo už nikdy. Od toho momentu sa všetko začalo postupne skladať. Samotný koncept Knihžnice vznikol v hlave môjho partnera. Odráža mňa – to, čo vo mne vidí, aká som a ako sa pozerám na svet. Dodnes to vnímam ako jeden z najväčších prejavov lásky: keď niekto chce, aby to, čo v nás vidí, uvidel aj celý svet. A tak som začala budovať Knihžnicu. Prvý rok sme fungovali online, no chýbal mi kontakt s ľuďmi. Rozhodla som sa preto nájsť priestor, kde sa budem cítiť ako doma a naši klienti ako na návšteve u dobrých známych. Preto to u nás vyzerá ako v obývačke. Odo dňa, keď som si na svoje kľúče pripla aj ten od Knihžnice, som tu takmer každý deň. Knihžnica je miesto plné príbehov. Niektoré nájdete na našich poličkách, iné práve spoločne žijeme. A kto vie, možno o niektorých z nich raz niekto napíše.
Vtisnúť kníhkupectvu svoju pečať: V Knihžnici si knihy môžete požičať a ak vám zmenia život, môžete si ich odkúpiť. Väčšinu kníh na požičanie mám prečítanú, aby som sa o nich mohla rozprávať s mojimi zákazníkmi a dávať im úprimné odporúčania. Rada vyťahujem aj staršie knihy, ktoré práve nie sú tiktokovou či booktokovou senzáciou. Chcem, aby si u nás každý našiel to svoje. Knihy nemáme zoradené podľa abecedy, ale skôr pocitovo. Nájdete tu detskú čitáreň, knihy pre tínedžerov, anglické knihy, slovenských autorov, bestsellery, detektívky, fantasy, romantiku aj novinky. Máme aj sezónne poličky, napríklad výber na tému „čo čítajú bosorky“ či poličku s knihami, ktoré sú blízke môjmu srdcu – napríklad Pipi Dlhú Pančuchu z roku 1970 alebo knihu Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu od Agnes Martin-Lugand či Do plaviek od Evy Borušovičovej. Knihžnica nie je len o knihách. Nájdete tu písací stroj po mojej krstnej mame, kvety, sviečky, obrazy, dekorácie a odkazy od našich návštevníkov. Sezónne dekorácie často vyrábam sama a pribaľujem ich aj k online objednávkam, aby si aj tí, ktorí k nám nemôžu prísť osobne, odniesli aspoň malý kúsok z našej Knihžnice.
Sloboda a nezávislosť: Je to pre mňa pocit, že môžem, nie že musím, a ten je pre mňa veľmi dôležitý. Mám rada, keď môžem robiť veci tak, ako ich cítim, a zároveň pružne reagovať na aktuálne dianie v knižnom svete. Napríklad keď sa niektorá z kníh sfilmuje, vyjde jej pokračovanie alebo sa okolo nej začne diať niečo zaujímavé. Práve táto sloboda reagovať na to, čo sa deje, je pre mňa veľmi cenná. Keď jediné povolenie na realizáciu nápadu potrebujem dostať sama od seba a moja vnútorná intuícia mi našepkáva „áno, choď do toho“. Sloboda a nezávislosť však so sebou nesú aj ťarchu rozhodovania, pretože niektoré rozhodnutia za vás jednoducho nikto iný neurobí. Niektoré sú malé a ich dôsledky uvidíte takmer okamžite, pri iných sa výsledok ukáže až o niekoľko mesiacov či rokov. Moja hlava preto pracuje takmer neustále, stále niečo premýšľam, zvažujem a plánujem.
Kniha pre mňa znamená: Vstupnú bránu do neuveriteľného množstva svetov, ale aj do toho najdôležitejšieho – do sveta, ktorý si nosíme v sebe. Knihy prinášajú nadhľad, pochopenie a múdrosť. A často v nich dokážeme nájsť odpovede na otázky, ktoré sme si ešte nikdy nepoložili.
Čitatelia kníh: Veľmi ma teší, že za dva roky, čo Knihžnica existuje, si k nám našli cestu ľudia všetkých vekových kategórií. Chodia k nám malí aj veľkí čitatelia, dámy na dôchodku, čerstvé mamičky, mladí ľudia, ktorí sa neboja prísť sami, aj tí, ktorí kedysi prestali čítať a teraz si ku knihám hľadajú cestu späť. Sú medzi nimi tí, ktorí nikdy čítať neprestali, ale aj tí, ktorí sa jednoducho radi pozerajú na knihy a pri tom si vychutnajú kávu či čaj. Prichádzajú k nám čitatelia, ktorí potrebujú poradiť, aj takí, ktorí presne vedia, po akú knihu si prišli. A práve táto rôznorodosť ľudí a ich príbehov je na Knihžnici krásna. Často počúvam: „Katka, niečo mi vyberte.“ A je pre mňa veľkou cťou, keď mi ľudia takýmto spôsobom zveria svoju voľbu. Postupne sledujem, ako sa z neznámych stávajú známi, ako si spolu budujeme malé tradície, ku ktorým sa každý rok vraciame – na jeseň sledujeme Gilmorky, organizujeme halloweenský pochod strašidiel, pred Vianocami pečieme koláčiky a nechýba ani vianočná mačka vo vreci. Zbožňujem, keď mi naše susedky kývajú cez ulicu, keď sa pri našich dverách pristaví starý pán len preto, aby mi poprial krásny deň. A najviac zo všetkého milujem ten pocit, že to, o čom som kedysi snívala, dnes naozaj žijem.
Čo všetko dnes patrí do kníhkupectva: Kníhkupectvá po celom svete majú vždy niečo spoločné, no každé z nich má zároveň vlastnú esenciu, svoju dušu. V tom našom nájdete ukrytú práve tú moju. Spojila som v ňom všetky svoje životy – lásku k interiéru, k drobnostiam a detailom, ktoré tvoria náš každodenný život, aj k obyčajne neobyčajným zážitkom, akými sú workshopy, brunche, koncerty, besedy, krsty kníh, autorské čítania, rôzne sezónne aktivity, ale aj nedeľnú chvíľku pokoja. V Knihžnici nájdete ručne vyrábané šálky na kávu, kakao či čaj. Každá z nich je vždy plná, aj keď je prázdna – vďaka slovám, ktoré sú na nej napísané. To najdôležitejšie však v Knihžnici zostáva stále rovnaké: knihy. Aj keby sa raz vypila všetka káva a zjedli všetky koláče, knihy tu budú vždy. Pretože práve ony sú dôvodom, prečo sme tu. V dnešnom svete viac než kedykoľvek predtým potrebujeme vytvárať mosty, nie ich páliť.
Tímea Beck
Kníhkupectvo Ez Az v Komárne
Moja cesta do kníhkupectva: Keď som prišla študovať do Bratislavy, bolo jasné, že si budem hľadať aj brigádu. Zároveň bolo jasné, že si ju budem hľadať v kníhkupectve alebo hudobninách. Žiadne hudobniny ma nechceli, lebo už vtedy stáli všetky na pokraji krachu. Ale s Artforom to bola láska na prvý pohľad. Hneď si ma adoptovali a tu som si odpracovala niekoľko krásnych rokov s knihami, ešte v opare nevedomosti, čo taký biznis v skutočnosti znamená. Kým je to len o tom, že človek chce prečítať čo najviac, aby mohol čo najfundovanejšie a čo najvášnivejšie s ľuďmi hovoriť o knihách, je to rozprávka. Po otvorení vlastného kníhkupectva to bola chvíľu nečakaná drina a tápanie. Ale to hlavne preto, že som sa snažila napasovať do rôznych šablón, ktoré fungujú inde. My žijeme v bilingválnom meste, na hranici, v bode stretu kultúr. Nič tu nie je také ako inde. Klasické menšie kníhkupectvo tu nemalo šancu. Museli sme si nájsť lacnejší nájom a radikálne zmeniť a znížiť stav skladu. Teraz tu máme len to, čo čítame aj my. Nie sme len kníhkupectvo, ale aj miesto, kde sa ľudia stretávajú. Keďže popri kurátorovaní kníhkupectva prekladám a píšem, nie sme otvorení štandardne a denne. Nie sme klasický biznis. Nemáme v sebe kapitalistickú dravosť. V podstate nám nejde o peniaze, ale o komunitu a priateľstvá, z ktorých vyžijeme ďaleko dlhšie a zdravšie než z peňazí.
Vtisnúť kníhkupectvu svoju pečať: Sme guerilla kníhkupectvo. Sídlime v budove, ktorú v priebehu niekoľkých rokov zbúrajú. Naša pečať je sloboda. Ak ju zbúrajú a v našej komunite po nás bude dopyt, tak sa presťahujeme ďalej. Ak sa nám ozve niekto mladý, že má záujem niečo s nami tvoriť, či už je to výstava alebo koncert alebo performance, sme „all in“. Chceli sme vytvoriť miesto, kde sa o literatúre rozprávame slobodne. Neobjednávame bestsellery len preto, že sa budú predávať, ak si o nich myslíme, že v skutočnosti za nič nestoja. Interiér kníhkupectva sme zariadili z bazárov, vyradených políc z lokálnej knižnice, z vlastných zásob retro nábytku. Ozdobili sme ho tvorbou našich kamarátov, našich detí. Je to eklektické a pre niekoho bordelárske. My si myslíme, že život sa nedá žiť bez toho, aby sme nezanechávali stopu.
Sloboda a nezávislosť: Predstavujú pre mňa jediný možný stav mysle. Ak by som cítila, že tieto hodnoty sú ohrozené, už by ma to nebavilo. Ak by mi na tom nezáležalo, zamestnala by som sa v Panta Rhei. Aj tam sa dá privoniavať ku knihám a ak chcete, objednáte si tituly, ktoré sa vám páčia a nemusíte si všímať okolitý balast, v ktorom plávajú. Ale sú veci, ktoré ma výrazne trápia a jednou z nich je nadprodukcia. To obrovské množstvo rýchlokvasných kníh, ktoré vychádzajú, je neznesiteľné. Ak by som musela pracovať s takýmito knihami, celkom by ma to dusilo. Aj do výberu nášho kníhkupectva sa snažíme zaraďovať tituly, ktoré by ste možno inde nenašli. Nezávislé vydavateľstvá, začínajúcich autorov, ziny a experimentálne tlače. Čo je čudné, to je naše. Sme príliš zvedaví na to, aby sa nám skockovali hlavy.
Kniha pre mňa znamená: Kniha je pre mňa stavebný kameň našej kultúry. Komunikačný most s minulosťou a budúcnosťou. Predĺžená ruka mysle. Tréning proti odumieraniu mozgu. Môžete sa na to pozerať ezotericky aj prakticky, no prídete k tomu istému záveru. Človek, čo neprečítal ani jednu knihu, sa pohybuje v 2D dimenzii a nechápe, prečo v toľkých sférach života naráža čelom na neviditeľnú prekážku. Stratil kontakt s tým, čo životu predchádzalo. Naša civilizácia tak lopotne a dlho pracovala na tom, aby toto médium vôbec vzniklo. Je trochu hlúpe nejaviť oň záujem. Je to naše dedičstvo a každé prečítané slovo ho nielen znova potvrdzuje, ale aj rozširuje. Samozrejme, ak nečítate blbosti.
Čitatelia kníh: Zdá sa mi, že naši zákazníci sú ľudia, ktorí sa neuspokoja s tým, aby naskočili na zrýchlený vlak západnej spoločnosti. Nestačia im obrazovky a je im jedno, že by si knihy lacnejšie objednali z e-shopu. Myslím si, že ľudia oceňujú rozhovor a vášeň, s ktorou o knihách rozprávame. Je to chytľavé. Kniha je smutná, keď ju len prečítate a potom ju s nikým nerozoberáte ďalej. My sme priestorom pre takéto rozhovory. Často sa stáva, že k nám niekto príde a len tak povie, čo ho práve zaujíma alebo aká kniha sa mu nedávno páčila. Je to skvelý pocit, keď potom môžete vytiahnuť nejaký titul a byť si na sto percent istí, že sa mu bude páčiť. Z toho je potom vzťah a potom možno aj priateľstvo. Z priateľstva sa nakoniec môže stať aj spolupráca: tak sa z našej obľúbenej zákazníčky Fanni stala moja najbližšia spolupracovníčka, bez ktorej si chod kníhkupectva nedokážem predstaviť.
Čo všetko dnes patrí do kníhkupectva: My sme si vyskúšali všetko. Sídlili sme v centre mesta a snažili sme sa o všetky atribúty, ktoré by si človek pre moderné kníhkupectvo mohol predstaviť. Kávička, vysoký strop nad hlavou, svetlo, teraska, pešia zóna, záchod. Teraz nič z vyššie spomenutého nemáme, ale sme spokojnejší. Nemusíme sa hrať na to, čo aj tak nevieme zo srdca robiť. Nie sme baristi a nie sme rodení obchodníci. Zato sa môžeme sústrediť na to najpodstatnejšie. Na knihy. Odvážili sme sa urobiť nosič z toho, čo sa väčšina ľudí snaží zabaliť do pozlátka ďalších extra služieb. My vám dáme len tú knihu. V susedstve máme kvalitnú kaviareň, ale priamo u nás dostanete len knihy, dobrú hudbu a našu prítomnosť. Nevieme, či sa nám to oplatí, ale ešte máme účtovníčku.
Simonetta Zalová
foto archívy kníhkupkýň
Celý článok si prečítate v októbrovom čísle MIAU (2026)