Islanďania si považujú za česť mať vo svojom šatníku aspoň jeden tradičný vlnený sveter lopapeysa. Lívia Rášová, ktorá po pobyte na Islande založila značku Vlna pod Tatrami, by si priala, keby to isté platilo aj u nás na Slovensku. V našom rozhovore hovorí o výhodách vlny ako prírodného materiálu, o tom, čo je udržateľná móda a ako dnes vyzerá slovenská „vlnená“ scéna.
1.Patrili ste vo svojich dievčenských rokoch k tínedžerom, ktorí rebelovali oblečením?
Ak som rebelovala, tak možno tým, že som si šila vlastné oblečenie. Doma sme mali šijací stroj, no moja mamka, ktorá nám s bratom v detstve veľa šila, ma nechcela naučiť šiť. Naučila sa to totiž sama a bála sa mi odovzdať prípadné nepresnosti či zlozvyky. Začala som teda šiť až v prvom ročníku strednej umeleckej školy v Ružomberku, kde som študovala odevný dizajn. Veľa vecí, ktoré som si potom vytvorila, som nosila do absolútneho roztrhania. Zachoval sa mi ešte jeden extravagantný kabát zo zlatej brokátovej tkaniny, pôvodne závesov, ktoré som kúpila v second-hande. Potrebuje zopár úprav, no myslím si, že ho budem opäť nosiť.
2.Po strednej škole ste na univerzite študovali dejiny umenia. Kedy a ako sa vám do cesty priplietla vlna?
V mojom rozhodovaní, že by som pokračovala v štúdiu odevného dizajnu, zohral veľkú úlohu fakt, že som v situácii, aká panovala v tomto obore, nevidela miesto pre uplatnenie. Na strednej som bola zopár rokov vegetariánka, chodila som na skauting, zaoberala sa myšlienkami, kam tento svet speje. Zdalo sa mi, že už bolo vytvorené všetko a ja nemám čím prispieť. Dnes viem, že som sa mýlila a možno je aj škoda, že ma v mojom presvedčení nik neusmernil. Okrem dizajnu som milovala aj dejiny umenia, a preto som sa rozhodla pre ich štúdium. Po škole som sa zamestnala v Slovenskom múzeu dizajnu, kde som sa okrem výskumu histórie slovenskej architektúry a interiérov dostala aj vďaka vtedajšej kolegyni a kurátorke Zuzane Dedík Šidlíkovej k mapovaniu textilných a odevných fabrík na našom území. Bola to zaujímavá práca, no cítila som, že mi niečo chýba. Vedela som, že kým budem zotrvávať na jednom mieste, ďalej sa neposuniem. Z múzea som odišla a s kamarátkou sme sa rozhodli vycestovať na Island. Pracovali sme v gastro sektore, pričom sme mali dostatok priestoru na spoznávanie miestnej kultúry a umenia. Fascinovalo ma, ako prirodzene a všestranne nosia Islanďania svoj islandský vlnený sveter – ručne pletený z vlny islandských oviec, nazývaný lopapeysa. Často som chodila do knižnice, a tam som natrafila na knihu Íslensk Sjónabók venovanú vyšívaným vzorom. Zapísalo sa mi to do pamäte a o pár rokov neskôr som začala tvoriť vlastné vzory.
3.Keby ste nás mali zasvätiť do základov „vlnológie“, čo by sme mali vedieť o vlne predovšetkým?
Ovčia vlna je v prírode plne odbúrateľný a znovu obnoviteľný materiál. Má skvelé vlastnosti, vďaka ktorým nás v zime udržiava v teple, v lete výborne odvádza vlhko a počas daždivých dní nás dokáže dokonca udržať v suchu. Toto o vlne vedeli aj naši predkovia, ktorí ju využívali stovky rokov a spracúvali po generácie. Obliekali sa do nej, tepelne aj akusticky izolovala ich príbytky. Po priemyselnej revolúcii a neskôr s nástupom syntetických materiálov začal záujem o využitie vlny rapídne klesať. V súčasnosti predstavuje podiel vlny v odevnom priemysle len jedno percento. A myslím, že je to veľká škoda. Z vlny, ktorá je prirodzeným produktom chovu oviec, sa stal nechcený odpad.
4.Spolupracujete priamo s chovateľmi oviec. Akú vlnu od nich kupujete a čo rozhoduje o tom, či je pre vás vhodná?
Vo svojej tvorbe sa primárne zameriavam na dve veci. Prvou je tvorba autorských produktov, najmä ručne pletených odevov a doplnkov, na ktorých výrobu používam vlnu od slovenských výrobcov alebo priadze od zahraničných dodávateľov. Pracujem len s prírodnými materiálmi, a teda ovčou vlnou, ale aj s mohérom, alpakou, či hodvábom. Okrajovo sa venujem technike mokrého plstenia a quiltovaniu. Druhou témou je vzdelávanie, kde pracujem len s ovčou vlnou, ktorú si sama spracúvam. Tá pochádza väčšinou z prostredia v mojom okolí. Vlnu od slovenských chovateľov používam najmä na plstenie a pri vzdelávacích kurzoch. Dôležité je, či je bez zástrihov, ktoré vznikajú pri strihaní ovce. Ak je vlas prikrátky, pracuje sa s ním veľmi ťažko. Vlna nesmie obsahovať bodliaky a podobný typ rastlín, pretože sa z nej prakticky nedajú odstrániť. Biologické nečistoty nie sú problém, tie možno vyprať. Na kvalitu vlny má ďalej vplyv aj vek ovce či strava. Pri práci je to citeľné, je suchšia, menej pružná. Väčšinou pracujem s bielou vlnou, ale mám veľmi rada hnedú, ako aj ďalšie prirodzené odtiene vlny (svetlosivá a podobne). Aj pri vlastných pleteninách pracujem najradšej s priadzami od slovenských výrobcov, ktorí spracúvajú našu vlnu. Keď však potrebujem dosiahnuť inú farebnosť alebo väčšiu jemnosť, ktorú slovenskí výrobcovia neposkytujú, používam vlnu z Rakúska, Česka či ďalších krajín. Sú prípady, kedy si nechávam vlnu aj ručne farbiť, ale to je kapitola sama o sebe.
5.Keby sme mali vaše pletené odevy „rozobrať do posledného očka“, čo všetko sa o nich dozvieme?
Ako príklad uvediem sveter Gentiana z kolekcie Herbarium, pri ktorej som sa inšpirovala liečivými a zákonom chránenými rastlinami. Má vypletaný vzor vychádzajúci z mojej obľúbenej tatranskej rastliny, horca clusiového. Ide o grafický posun. Prototyp zodpovedal aj samotnej farebnosti kvetu a bol upletený z modrej tweedovej priadze zo starého vlneného svetra, ktorý som rozpárala, pretože mi nesedel, no farebne rastlinu vystihoval. Ďalšie modely, ktoré som robila na objednávku, som vyrábala vo farebnej škále zodpovedajúcej prianiam zákazníčok.
6.Vnímate svoju prácu všetkými zmyslami? Nielen zrakom, ale aj čuchom, hmatom a sluchom?
Pri štrikovaní počúvam veľa podcastov, keď navrhujem, som potichu. Ručné pletenie má svoj rytmus a pokoj. Vlna je príjemná na dotyk a hmatom posudzujem jej kvalitu, dotiahnutie očiek. No a surová vlna má aj svoju vôňu. Tá sa uvoľňuje hlavne pri mokrom plstení, je ju cítiť. Môj ateliér je priestor, kde tvorím, kde sa stretávam so zákazníkmi, je to aj miesto, kde realizujem časť vzdelávacích kurzov. Zároveň ho používam aj ako sklad priadzí a pomôcok, ktoré potrebujem na celý proces spracovania surovej ovčej vlny. Nájdete v ňom vretienko, plstiace ihly, historické krample, ale aj dobové hobby časopisy a knihy z obdobia socializmu, podľa ktorých tvorili naše staré mamy. Rovnako tak aj retro ručne pletené svetre, doplnky, ktoré mi slúžia ako inšpirácia a reminiscencia minulosti. V ateliéri mám obrovské okná, mám rada tú záplavu svetla. Na jednej zo stien mám napríklad zavesenú ručne plstenú tapisériu s ručne vyšívaným zvieracím motívom z Himalájí. Tú som dostala od manžela ako vianočný darček.
7.Prečo by si niekto, kto celý život nosí odevy z umelých materiálov, mal kúpiť vlnený sveter?
Vlnený sveter je kúsok, ktorý možno nosiť aj celý život. Oplatí sa do jeho kúpy investovať, pretože vlna je veľmi odolný, funkčný a zároveň estetický materiál. Ak by sme vedľa seba položili dva roky nosený sveter z akrylu a rovnako dlho nosený sveter z vlny, tak ten prvý by mal omnoho viac „žmoliek“, na namáhaných častiach by bol buď predratý alebo by dané miesta chytali zvláštny lesk z obnosenia. Vlnený sveter vyzerá aj po rokoch rovnako dobre ako na začiatku nosenia a dá sa pomerne jednoducho opraviť. No ide aj o ten pocit, keď je jeseň, sychravo a vlhko a vám je vo svetri krásne teplo. Alebo v zime v prírode, na horách alebo lyžovačke je vlnený sveter skvelý parťák. Dá sa nosiť desiatky rokov a nevyjde z módy.
8.Čo všetko znamená názov Vlna pod Tatrami?
Samotný názov odkazuje ku dvom pre mňa veľmi dôležitým témam. Prvou sú slovenské hory. Narodila som sa pod Tatrami, žijem pod Tatrami, vysoké kopce považujem za neoddeliteľnú súčasť svojho života. Druhou témou je vlna, a teda prírodný materiál, s ktorým najradšej pracujem. Vlna pod Tatrami je značka, ktorá odráža moje hodnoty a filozofiu zmysluplnej a kvalitnej módy.
9.Prečo je remeselná ručná práca dôležitá aj v súčasnosti?
Z môjho pohľadu je časť ľudí presýtená masovou produkciou, vecami, ktoré sú generické, ľahko dostupné. Títo ľudia hľadajú niečo iné. Dôvody môžu byť rôzne – kvalita, dobré materiály, jedinečnosť, hlbší príbeh, osobnejší prístup tvorcu k zákazníkovi. Toto a mnoho iného remeselná práca ponúka.
10.Čo podľa vás vyjadruje dnes tak módne slovo udržateľnosť a čo charakterizuje udržateľnú módu?
Slovom udržateľný/á/é by som v mojom chápaní označila všeobecne čokoľvek, nejakú vec, službu a iné, čo potrebujem, často používam a čím v ideálnom prípade vytváram čo najmenšiu uhlíkovú stopu. Udržateľná móda je trochu oxymoron, móda je z princípu niečo, čo sa neustále mení. Udržateľnosť v móde znamená mať veci pod kontrolou. Ak viem nakupovať tak, že aj „módne“ veci nosím pokojne aj 15 rokov, tak vlastne prečo nie. Toto vlnený sveter dokáže. Akurát tá kontrola a uvedomelosť nám často, a nielen v móde, chýbajú.
Simonetta Zalová
foto Vlna pod Tatrami
Druhú desiatku otázok a odpovedí si prečítate v októbrovom čísle MIAU (2026)