Má dvadsaťšesť a neuveriteľný talent. Nie je totiž mnoho speváčok, ktorým cenu Grammy udelili skôr, ako pustili do sveta svoje debutové cédečko.
Otec vlastní realitku v centre Londýna, matka pracuje pre gigantickú nahrávaciu spoločnosť Atlantic, pod ktorú patria muzikantské esá ako Coldplay či Rolling Stones. Rodina je pre Jess stále veľmi dôležitá a s rodičmi ešte stále žije v jednej domácnosti, na predmestí severného Londýna, v Muswell Hill.
Židovka s podrezaným jazykom
Táto časť Londýna už zažila jedno dievča s hlasom ako hrom. Bolo okaté, v puberte si bujnú hrivu vyčesávalo do obrovského drdolu a oči rámovalo čiernou kajalkou. No dospelosť, lásky, zlomené srdce a drogy už nezvládlo. Londýn stále spomína na nádherné piesne Amy Winehouse, ale zjavila sa ďalšia speváčka, nová Amy, hoci rovnako so židovským pôvodom, no celkom iná. Jess Glynne nevyzerá ani skľúčená, ani ustarostená, dokonca po otcovi je správne ukecaná a veľmi spoločenská. Ak vám jej priezvisko neznie príliš židovsky, tak iba preto, že ho Jessin starý otec z otcovej strany zmenil z pôvodného Goldstein na Glynne.
Malá Jessica Hannah prišla na svet 20. októbra 1989 v kráľovskej pôrodnici bohatej štvrte Hampstead, známej bohatými rodinami a najdrahšími bytmi či domami v Londýne. Vyrástla v Muswell Hill a v detstve navštevovala blízku synagógu, potom prišiel čas, že sa nevedela vpratať do kože a rodičia ju radšej istý čas držali v bezpečnej vzdialenosti od svätostánku. Jess dodnes slávi najväčšie židovské sviatky, no ľutuje, že nemá z onoho obdobia veľa priateľov. Pripúšťa však, že ak nie synagógu, tak roky v škole si dokonale užila.
Žiačka zo zadných radov
Fortismere School, jedna z najlepších škôl v Anglicku, zažila mnohé prominentné deti, presnejšie – z jej detí sa časom stali prominentní dospelí. Pamätá malého Roda Stewarta, bratov Davea a Raya Daviesovcov a dnes sa môže pochváliť, že „vychovala“ aj najnovšiu spevácku hviezdu Spojeného kráľovstva.
Už v detstve bolo Jess mimoriadne do spevu, ale svojich učiteľov tým nijako neohurovala. Darmo sa snažila, darmo ťahala výšky a vkladala dušu do piesne Hero od Mariah Carey, hrdinkou miestnych speváckych konkurzov sa nikdy nestala. „Nebola som dievča z prvého radu,“ spomína. „Nemala som pocit istoty. Chodila som na spevácku školu, ale nik sa o mňa nestaral. Možno aj preto, že som nehrala na žiaden hudobný nástroj. Skúšala som dostať sa do mnohých detských show, ale nikdy sa mi to nepodarilo.“
Keď skončili jej stredoškolské roky, pre Jess nastal čas z Fortismere odísť. Isteže, snívala o tom, že raz bude robiť iba hudbu, ale jej vrodený zmysel pre zodpovednosť a výchova vštepovaná rodičmi velili v prvom rade nájsť si prácu. „Rodičia mi vravievali, že z hudby nevyžijem. A tak som sa rozhodla pracovať dovtedy, kým nebudem finančne nezávislá.“ Jess sa teda zamestnala v kaderníctve, neskôr v butiku i fitness centre. Potom si našla priateľa, precestovala s ním juh Ameriky, Áziu a Austráliu a keď sa vrátila domov, vzala prácu v hudobnej manažérskej spoločnosti, kde sa naučila všetko, čo úspešný umelec ku svojej kariére potrebuje: PR, výhodné kontrakty, marketing. A zistila aj, že v žiadnom prípade nechce pracovať pre iných. Sama sa chcela stať umelkyňou.
Dobré dievča z dobrej rodiny
Nežúrovala. Neopíjala sa. Po skúsenosti, keď pracovala pre spoločnosť propagujúcu alkohol, vedela, aké zradné vie byť kamarátstvo s pohárikom. „Mojou prácou bolo do rána postávať pred barmi a robiť reklamu pijatike, pritom som stretávala množstvo opitých… Nie je na tom nič zdravé ani nič atraktívne.“ Písala piesne o tom, čo denne zažívala a inšpirovala sa idolmi svojho detstva – Arethou Franklin, Whitney Houston a Lauryn Hill. Okrem toho sa prihlásila do ročného hudobného kurzu, na ktorom sa zoznámila aj s budúcimi spolupracovníkmi – hudobníčkou Jin Jin (Janeé Bennett) a producentom Bless Beats. Slovo dalo slovo a Jin Jin spolu s Jess skomponovali pieseň, ktorá sa dostala aj k tým správnym ľuďom. Spozorneli hudobní manažéri, spozorneli vydavateľské spoločnosti, pretože hlas Jess bol ako divoká voda, v ktorej plávalo množstvo fliaš s dobrými správami. Speváčka napokon podpísala zmluvu s Atlantic Records a vykašľala sa na prácu – mala predsa plné uši hudby a mienila sa jej venovať zo všetkých síl. Spoločnosť Atlantic Records jej ponúkla zmluvu na sólový debutový album, ale rozbeh bol akýsi pomalý. Veci sa pohli vpred, až keď stretla – dievča…
Boľavý rozchod
Ešte to nebol album, no už to boli slová piesne My Love, ktoré Jess napísala pre britského hudobníka DJ Route 94. Ešte to nebol album, ale už to bola spolupráca s britskou štvorčlennou kapelou Clean Bandit na megahite Rather Be, kde sa jej ušli vokály. Pieseň zvalcovala hitparády v Anglicku aj Amerike, stala sa najpočúvanejšou skladbou roka a v rádiách jej patrilo celé leto 2014. Speváčkin karamelový hlas a chytľavý refrén sa ľuďom vryli pod kožu a vyvolávali zvedavosť: Kto je to dievča? Má aj vlastné piesne? Svoj album?
„Všetko sa začalo diať, keď som bola asi na najhlbšom dne v živote. Bolo to zvláštne, pretože sa mi konečne mali začať plniť sny, ale ja som sa cítila duševne zlomená.“ O čom že to hovorí? O tom, čo si neskôr nehanebne čvirikali všetky vrabce v okolí a čo neskôr sama potvrdila: Zamilovala sa do ženy, a tá ju po krátkej romanci odkopla. „Bola som zlomená, ale začala som písať svoj album a nechcela som, aby pri jeho počúvaní ľudia cítili smútok. Mali byť šťastní a pozitívne naladení.“
A skutočne – slová piesní na debutovom albume I Cry When I Laugh možno trochu evokujú smútok, ale hudobne ide o vcelku pozitívnu záležitosť. Vydolovať toľko optimizmu z emocionálnej traumy, to chcelo veľa odvahy a ona ju v sebe našla. „Stojac v preplnenej miestnosti, nevidím tvoju tvár / daj mi ruku okolo pliec a povedz, že všetko je OK / V mojich predstavách bežím dookola v chladnom priestore / Len mi polož ruky okolo pliec a povedz, že všetko je OK / Láska, drž ma za ruku / Oh, nechceš ma za ňu držať? / Pretože ja už nechcem kráčať sama / Či to nechápeš? Nechcem už kráčať sama…“ spieva v piesni Hold My Hand, ktorá sa stala tretím singlom albumu hneď po Right Here a Real Love. Kritiky sa vyjadrovali v širokej škále: od pochvalného „úžasné a nadčasové“ až po „dá sa, ale na husiu kožu môžete zabudnúť“… Dôležité však bolo, že fanúšikovia kučeravej divošky s chrapľavým hlasom sa už nevedeli dočkať jej koncertov.
V úplnom tichu
Lenže objavil sa „malý“ háčik. Koncertnú šnúru po Anglicku, ktorou chcela podporiť debutový album, musela nečakane zrušiť. Hlasivky, ktoré je operovali týždeň pred vydaním albumu, ešte neboli zahojené a spev mala dočasne zakázaný. Prišla tak nielen o radosť zo spolupráce so svojím idolom, hudobníkom Johnom Legendom, ktorý mal byť hosťom šnúry, ale aj o možnosť komunikovať s okolím. Útechu jej poskytol kamarát, spevák Sam Smith, ktorý s podobnou situáciou bojoval (úspešne) len chvíľu pred ňou a dohodil jej vlastného špecialistu. „Bolo to strašné,“ vraví Jess. „Stála som kdesi na štarte a zároveň premýšľala, či náhodou nie je po všetkom a čo vlastne so mnou bude ďalej…“ Nečudo, že keď sa napokon zdravá a plná síl postavila na koncertné pódium, neubránila sa slzám dojatia. „Som emotívny človek. Plačem často… Napísala som piesne, ktoré pre mňa znamenajú veľa. Myslím, že to je dôvod, prečo je môj debutový album taký rozmanitý a každá pieseň má vlastný príbeh. Nepísala som ich sledujúc nejakú myšlienku. Vznikli z každodenných zážitkov a emócií.“ Pesničku Ain’t Got Far To Go napísala spolu s Knoxom Brownom a stala sa akousi chrbtovou kosťou celého albumu. Don’t Be So Hard On Yourself zasa nesie pre samotnú speváčku dôležité posolstvo: „Boli to zvláštne časy, keď som vstúpila do tohto odvetvia. A táto pieseň je o tom. O tom, že aj cez smútok možno pocítiť nádej…“
Gabina Weissová
foto Warner Music
Celý článok o Jess Glynne si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2016)