Príťažlivý fantóm manželov Piačkovcov
Vo Veľkej výstavnej sieni Oravskej galérie v Dolnom Kubíne sa od 17. marca do 1. mája usídli Fantóm. Nie však v zmysle vidiny či prízraku, ale ako názov a zároveň metafora výstavy Júlie a Igora Piačkovcov. Ich obrazy evokujú zážitok pochádzajúci z reality, ale takej, ktorá sa zmyslami občas ťažko vníma. Sú to obrazy zdanlivej skutočnosti, ktoré sa pohybujú medzi nebom a zemou a zo vzduchu ich dokáže „stiahnuť“ len šiesty zmysel výtvarného talentu. Manželia – výtvarníci pripravili svoje prevažne veľkoformátové plátna z ostatných piatich rokov, pričom viaceré z nich majú výstavnú premiéru. Sú autentické, lebo ich autori boli dostatočne blízko pri prchavých okamihoch reality aj príťažlivé, lebo pútavo dokážu vyrozprávať príbehy. Hovoria jasným jazykom a na najmenšiu možnú mieru zmenšujú vzdialenosť medzi nimi a divákom. Fantóm v ich podaní evokuje niečo, čo nás nenecháva ľahostajným – ich obrazy provokujú myslieť a prinášajú silné emócie. Publikujeme obraz Teraz od Igora Piačku z roku 2013.
Od Chagalla k Malevičovi a späť
Ruská avantgarda. Stále svieža, stále chcená, stále atraktívna. Marc Chagall, Michail Larionov, Natália Gončarovová, Kazimír Malevič, Vasilij Kandinskij a mnohí ďalší – čo meno, to pojem na európskej výstavnej scéne v medzivojnovom období. Každý z nich bol iný, no zároveň originálny a presvedčivý vlastným výtvarným prejavom. Neuhli v ňom ani o centimeter a keď v 30. rokoch prišli stalinské represie, radšej mnohí emigrovali, akoby hrali druhé husle v policajnom štáte. Ruská avantgarda bola taká mohutná, že v tom období Moskva ako jediná mohla konkurovať mekke umeleckých manifestov – Parížu. Obsiahla a vytvorila toľko umeleckých -izmov, že sa stala autorom vlastnej avantgardnej encyklopédie. Viedenská Albertina až do 26. júna vzdáva poctu tomuto fenoménu a prostredníctvom 130 špičkových diel z popredných ruských i viedenských galérií a zbierok ponúka panorámu umenia, ktoré pohlo umeleckým svetom. Na fotografii publikujeme obraz Promenáda (1917 – 1918) od Marca Chagalla, pochádzajúci zo Štátneho ruského múzea v Sankt-Peterburgu.
Noblesa ženského sochárstva
Sochárstvo. Výtvarný svet, ktorý je pre ženy trochu náročnejší, ale iba zdanlivo. Aj náročnejšia disciplína sa dá zvládnuť so ženskou eleganciou. Práve ženský cit a nadhľad dodáva trojrozmerným dielam vtip a noblesu. Potvrdzuje to aj výstava Sochárky. Výber osobností česko-slovenského sochárstva, ktorá v košickej Východoslovenskej galérii potrvá až do 21. mája. Ide o reinštaláciu výstavy prezentovanej uplynulý rok v Slovenskej národnej galérii, ale teraz je aktualizovaná dielami pozývajúcej galérie a predstaví vo výraznejšom rozsahu autorky spojené s týmto regiónom (Jolana Kirczová, Alina Ferdinandy, Erna Masarovičová, Mária Bartuszová). Presun výstavy do košickej galérie a jej doplnenie nie je náhodné. Košice v 20. storočí patrili k mimoriadne plodným a aktívnym sochárskym regiónom. Rovnako zbierky tunajšej galérie a múzeí obsahujú diela týchto umelkýň, čo dodáva projektu nový charakter so zámerom prezentovať divákom špecifickú „ženskú“ kapitolu z dejín výtvarného umenia v bývalom Československu. Na fotografii publikujeme objekt Fontána od Márie Bartuszovej (okolo 1986), ktorá pochádza zo zbierok Východoslovenskej galérie v Košiciach. (Zdroj fotografie: Východoslovenská galéria, Košice)
Ľudovít Petránsky