Možno bude raz, už ako známa a skúsená herečka, spomínať na tento rozhovor ako na jeden zo svojich prvých. Rovnako ako na postavu princeznej Diany zo štedrovečernej rozprávky Zázračný nos. Bola to vlastne prvá ozajstná filmová úloha, ktorú Kristína Kanátová (24), študentka druhého ročníka herectva na VŠMU dostala. Pôvodne vraj chcela byť filmová strihačka, potom producentka, no zo všetkého najviac a predovšetkým je totálna filmová fanatička. „Na herectvo som sa prihlásila spontánne. Nemala som žiadne skúsenosti. Pripravovala som sa sama doma. Nevedela som si to vysvetliť, ale niečo mi hovorilo, že to vyjde. A zrazu to vyšlo. Baví ma na sebe pracovať. Baví ma, že ľudia sa vedia posúvať aj za hranice svojej fantázie. Herectvo mi na to dáva nekonečný priestor…“
1. V rozprávke Zázračný nos hráte princeznú Dianu. Vraj by ste si však v budúcnosti radšej zahrali čarodejnicu…
V skutočnosti som povedala, že raz by som čarodejnicou chcela byť. Nie ju hrať. Chcem vedieť zahojiť rany, rozumieť prírode, zabrániť nejakej katastrofe. Od detstva verím, že ľudia majú zázračné schopnosti. Už sa nesnažím spojazdniť metlu a lietať, tešia ma aj malé kúzla. Napríklad vyčarovaný úsmev na tvári. Možno práve toto klišé je ten najväčší zázrak.
2.Na pravú lásku treba mať zázračný nos – znie motto rozprávky. Patrí viera v jedinú právu lásku len do ríše rozprávok?
Čím som staršia, tým menej láske rozumiem. Viem len, že je veľmi prchavá a jej intenzita sa pohybuje po sínusoide. Je to na porazenie! Ale bez lásky sa nedá žiť. Ostáva nám asi len veriť, že nos, srdce, čokoľvek, nás nejakým spôsobom upozorní. Ja by som potrebovala blesk alebo by mohol niekto normálne prísť a povedať „Ja som tvoje znamenie a toto je láska. Naozajstná!“
3.Prežíva dnešná mladá generácia lásku inak než jej rodičia či starí rodičia?
Myslím si, že vždy to bolo rovnako komplikované. No tým, že v súčasnosti máme všeobecne väčšiu slobodu (aspoň v našich končinách), prístup k ľubovoľným knihám, filmom, denne sme obklopovaní množstvom príkladov a príbehov iných ľudí (a navyše je tu internet), tak si môžeme dovoliť byť náročnejší. Aj frivolnejší. A práve preto sme možno čoraz zmätenejší.
4.Tento mesiac slávime sviatok svätého Valentína, ale sú „sviatky a sviatky“, také ktoré tvoria pevnú os našich životov, sviatky opradené dávnou mágiou, ale aj obsahovo vyprázdnené, konzumné. Ktoré z nich majú pre vás osobitý význam?
Najdôležitejšie sú pre mňa tie, pri ktorých mám najväčšie zimomriavky. Oslavujem boj za slobodu a demokraciu, víťazstvo nad fašizmom, áno, aj SNP. Spomínam na nespravodlivo stíhaných, obete holokaustu a rasového násilia. Zvláštny je deň, keď oslavujeme moju mamu. Narodila sa 21. augusta 1968. Práve v deň, keď na naše územie vpadli vojská Varšavskej zmluvy.
5.Keby ste mali určiť jeden mocný moment z detstva či mladosti, niečo, čo malo na vás neodškriepiteľný vplyv, posvietilo vám na cestu, či už v dlhodobom horizonte alebo náhle ako blesk z jasného neba… Čo by to bolo?
Na strednej škole nám slovenčinárka diktovala citát od Johna Donnea z úvodu Hemingwayovej knihy a ja som zažila prvú životnú katarziu: „Nikto nie je ostrovom samým pre seba; každý je kusom pevniny, kusom súše; a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“
6.Značkovú kozmetiku nepoužívam, lebo všetko, čo potrebujem, si viem hravo vyrobiť sama – píšete na svojom Facebooku. To fakt?
Fakt! Je to šetrné k pleti, k životnému prostrediu aj k peňaženke. Keď som túto svoju záľubu začala zdieľať, zrazu mi písali úplne cudzie ženy, či im niečo nevyrobím. Cez prázdniny, ešte kým som začala študovať herectvo, moja kuchyňa vyzerala ako laboratórium. Ohromne ma to bavilo (je to skoro ako vyrábať elixíry). Založenie živnosti bol plán B, ak by mi nevyšla škola. Nakoniec herectvo zvíťazilo a krémiky sú už len hobby, na ktoré mám, žiaľ, stále menej času.
7.Napriek tomu, sem s nimi! Ktoré sú vaše „must have“ kozmetické produkty?
Najradšej robím levanduľovo-myrhový krém na zrelšiu pleť pre mamu. Pri pravidelnom používaní skutočne vyhladzuje pleť a redukuje vrásky. V lete nemôžem žiť bez uhorkového hydratačného séra s panthenolom. Obsahuje viac ingrediencií a je náročnejšie na výrobu, ale stojí za to. Najžiadanejší je môj minerálny make-up púder. Kamarátkam ho miešam vždy na ich konkrétny typ pleti, aby som presne trafila odtieň. A už končím, nech to tu nevyzerá ako moje kozmetické promo (smiech).
8.Leonardo DiCaprio v spolupráci s National Geographic nakrútil silný dokumentárny apel na ekologické svedomie ľudstva Je s nami koniec? Režisér filmu o ňom povedal: Ak ľudí nedokáže presvedčiť on, tak už nikto iný. Presvedčil vás?
Presvedčil ma, že si ho chcem zobrať za muža (smiech). Problémy životného prostredia vnímam už dlho, ale upozorňovať na ne treba stále. Musíme si prestať myslieť, že ako jednotlivci nič nezmôžeme. Každý z nás môže začať túto planétu liečiť. Triediť odpad. Recyklovať. Používať ekologicky šetrné prípravky. Podporovať domácich výrobcov. Prestať fajčiť. Nebáť sa second handov. Kupovať menej mäsa, atď., atď. Kým to budeme brať ako niečo, čo sa aj tak nezmení alebo niečo, čo za nás môžu robiť iní, tí, ktorí na to majú čas a peniaze, tak to nie je nič iné ako lenivosť a nezodpovednosť. A raz si to naozaj možno budeme veľmi vyčítať.
9.K vašim obľúbeným spevákom patria Nick Cave, Tom Waits, Neil Young… Všetko z pohľadu vášho veku – starci. Kým ďalším si vylepšujete tento žalostný vekový priemer?
Asi mám slabosť na hrubé hlasy a chrapláky. U nás ich majú Jožo Barina, Richard Müller a Juraj Benetin z Korben Dallas. Nickom Caveom som posadnutá. Zbieram jeho platne, knihy, občas si čítam jeho texty pred spaním ako Bibliu. Mám rada balady, mysteriózne príbehy a veci, ktoré nie sú úplne jednoznačné. Súčasná hudba je plná fascinujúcich osobností. Zbožňujem napríklad skupinu CocoRosie. A teším sa, že sa stále viac tvorí aj u nás a stojí to za to. Baví ma Fallgrapp, The Youniverse aj Katarzia.
10.Krajina, v ktorej žijete… Ako ju vnímate?
Táto krajina je skvelá. Kazia to tu len viacerí jej predstavitelia. Farizeji. Skorumpovateľní zbabelci. Pokryteckí egocentrici. A zakomplexovaní extrémisti. Väčšina z nás má nepríjemný pocit, že je tu neznesiteľné množstvo špiny a hnoja. To, v akom stave je napríklad školstvo a zdravotníctvo, je neodpustiteľné. Ale my aj tak odpúšťame. To je chyba.
Simonetta Zalová
foto Jozef Barinka
Druhú desiatku otázok a odpovedí si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2017)