Pláva v azúrových moriach, handrkuje sa s drzými opicami, sŕka nápoje z kokosového orecha a niet mesiaca, kedy by nesadla do lietadla smer: ďalšia exotika. O svojich zážitkoch výdatne bloguje. Nie preto, aby druhých nazlostila, ale preto, aby im ukázala, že cestovať šikovne a lacno môžu aj oni. Vyštudovaná právnička Janka Schweighoferová alias Janka Travelhacker nenašla naplnenie v žiadnej bežnej práci, a tak si vytvorila vlastnú. Dnes cestuje, bloguje (www.travelhacker.blog) , organizuje prednášky a nedávno napísala knihu Precestuj svet bez miliónov na účte. Hovorí, že to vôbec nie je raketová veda a k cestovaniu viac za menej nabáda aj druhých.
1. Cesta dlhá tisíc míľ začína jediným krokom, vyhlásil čínsky filozof Lao Tzu. Aký bol váš prvý krok na ceste k prerodu na Janku Travelhackerku?
Sedela som na pláži na Seychelách, bolo skúškové a ja som bola ešte študentka. Kamaráti sa pýtali, ako sa mi podarilo ocitnúť sa v takom raji, rozhodla som sa preto napísať článok so všetkými tipmi, ako tam dovolenkovať bez miliónov na účte (mesačná dovolenka nás stála 1.300 €). V priebehu dňa sa článok stal najčítanejším na Slovensku. Vtedy som pochopila, že ľudia chcú cestovať, no myslia si, že je to drahé a nedostupné. Ja som si myslela, a stále si myslím, opak – že cestovanie je momentálne dostupné pre každého a v exotike sa dá dovolenkovať za cenu bežnej dovolenky v Európe. A tak som si založila blog.
2.Ako sa z blogu Travelhack.me stal taký hit, že vás dokáže uživiť?
Prišlo to postupne. Veľa som písala, cestovala a učila sa, ako robiť profesionálny blog. Bavilo ma to, a tak som bola ochotná pracovať aj 18 hodín denne. Začiatky sa niesli v duchu dva kroky vpred, jeden krok späť. Myslím, že úspech je výsledkom vytrvalosti a motivácie pomôcť zdieľaním svojich tipov s druhými. S blogom som nezačala preto, aby som na ňom zarobila, ale preto, aby som pomohla. Peniaze by nikdy nemali mať väčší význam ako hodnota, ktorú prinesiete.
3.Podľa brazílskeho spisovateľa Paula Coelha cestovanie nie je nikdy otázkou peňazí, ale odvahy. Súhlasíte?
Na sto percent! A pridávam ešte aj šikovnosť a know-how. Pre samoukov aj vytrvalosť, pretože vyznať sa v tom, čo sa na internete popíše, zaberá kopec času.
4.Čo z vás robí dobrého „travel hackera“? Máte talent? Vytrvalosť? Šťastie?
Otázne je, kto je travel hacker. Ja si pod týmto slovným spojením predstavujem osobu, ktorá cestuje šikovne a lacno, ktorá neplatí za letenky, ubytovanie či služby viac, ako treba, hľadá spôsoby, ako si užiť veci naplno, ako mať v živote veľa toho, čo chce. Zo mňa robí dobrého travel hackera moja prirodzená schopnosť hľadať možnosti, riešenia. Keď niečo chcem, jednoducho nájdem spôsob, ako to spraviť. Nemám sny, mám plány, a to platí v osobnom živote aj v cestovaní. A keď mi niekto povie, že niečo nejde? Obrátim polovicu zemegule, aby som našla spôsob, ako to pôjde!
5.Cestovanie je vraj jeden z najdrsnejších a tiež najlepších spôsobov ako zistiť, či niekoho máme radi, alebo ho neznášame. Cestujete radšej sama?
Najradšej cestujem s priateľom Mišom. Sme spolu už vyše päť rokov a sme zosynchronizovaní, na cestách sa výborne dopĺňame. Cestujem ale aj s partiou a aj sama – napríklad Balkán som celý precestovala na vlastnú päsť a spoznala viac zaujímavých a inšpiratívnych cestovateľov, než kedykoľvek predtým.
6.Podľa Carla Goldoniho múdry cestovateľ nikdy neopovrhuje vlastnou krajinou…
Súhlasím. Až život v Nemecku, kde som bola rok na študijnom pobyte, mi ukázal, že Slovensko je krajina, kde som doma. Po cestách sa vždy chcem vrátiť sem. Myslím, že veľkým problémom Slovákov je skutočnosť, že mnohí nikde neboli a zo sveta nič nevideli, no názorov majú vždy na rozdávanie. Zbierajú ich len z médií: Južná Amerika je len bojisko drogových kartelov a v Afrike sa vraždí. Chcela by som, aby Slováci viac cestovali, aby videli reálny svet a vracali sa domov rozhľadenejší a otvorenejší.
7.Ľudia cestujú do vzdialených krajín, aby sa fascinovane pozerali na taký typ ľudí, ktorých doma úplne ignorujú, nechal sa počuť americký filozof Dagobert Runes…
Je na tom niečo pravdy. Pamätám si, ako som v Brazílii silou mocou chcela vidieť favely, najchudobnejšie štvrte, kde žijú ľudia v dezolátnych podmienkach. Doma by mi to nenapadlo, bolo to niečo nepoznané. Pritom doma vnímame bezdomovcov či rómske osady odmalička a namiesto fascinácie odvraciame zrak.
8.Kvalita cestovania sa nemeria podľa toho, ako ďaleko cestujeme, ale ako veľmi nás to zmenilo. Ktorá skúsenosť vás doteraz zmenila najviac?
Pobyt v Nemecku, kde som sa osamostatnila, celkom zmenila návyky, schudla a naučila sa po nemecky. Z exotickejších destinácií to bola Brazília – moja prvá dovolenka v exotike. Stála som pri soche Krista v Rio de Janeiro a hovorila si „áno, takýchto momentov chcem viac“. A postupne prišli.
9.Asi najčastejšie sa vás ľudia pýtajú, odkiaľ beriete čas a peniaze na cestovanie. Odkiaľ?
Cestujem veľa, pretože chcem. A všetko som postupne pretvorila tak, že môžem. Hoci cesta bola tŕnistá. Vyskúšala som si prácu v advokátskej kancelárii, na recepcii hotela aj v rakúskom startupe. A uvedomila som si, že musím robiť prácu, v ktorej vidím zmysel. Príjem mám z blogu, z knihy, v ktorej som zhrnula svoje cestovateľské know-how, zo súkromných konzultácií aj z prednášok. Cestovanie ma však vôbec nestojí tak veľa, ako by si niekto myslel. Minulý rok som bola na cestách 71 dní a stálo ma to 2.410 €.
10.Ako dosahujete, že je vaše cestovanie vždy také lacné?
Musíte vedieť, kde hľadať a ako na to. Veľa ľudí si myslí, že cestovanie, hlavne to lacné, je celá veda. No stačí pochopiť systém, potom je všetko veľmi jednoduché. Presne tak sa snažím aj písať – uľahčiť ľuďom život, nie im diktovať postupy, ktoré im ukradnú polovicu dňa.
Zuzana Zimmermannová
foto Jozef Barinka, archív J.S.
Druhú desiatku otázok a odpovedí si prečítate v júnovom čísle MIAU (2017)