Osudová búrka
Šťastena stála po boku Aveira vždy v závislosti od nálad počasia a majestátneho Atlantiku. Dôležité prístavné mesto s obchodnými vetvami do šíreho sveta a sieťami praskajúcimi pod náporom rýb koncom 16. storočia zastihla kríza, z ktorej sa spamätávalo dlhé stáročia. Nezvyčajne intenzívna búrka v zime roku 1575 vytvorila vysoký piesočný nános, ktorý obkolesil mesto lagúnou Ria de Aveiro a nezvratne zablokoval prístav. Mesto zostalo odrezané od prosperujúceho obchodu, stojaté vody v lagúne priniesli ochorenia, ktoré vyplienili vyše 80 % obyvateľstva. Aveiro sa nakoniec spamätalo a koncom 19. storočia už opäť žiarilo na mape Portugalska ako centrum výroby soli a kultivácie rias. V tom čase sa do mesta začali vracať emigranti, ktorí hľadali bohatstvo v Brazílii. S vreckami plnými zlata a mysľami očarenými secesiou prestavali centrum mesta. Dnes kanály lemujú elegantné ornamentálne stavby, ktoré v kombinácii s portugalskými mozaikami azulejos dodávajú Aveiru nezameniteľný šarm. Ikonou zostáva nebesky modrá budova Múzea secesie s čajovňou a príjemným patiom.
Costa Nova
Aveiro obklopuje slaná lagúna, a tak sa za dramatickými vlnami Atlantiku treba vybrať 10 km na západ do bývalých rybárskych dedín Barra či Costa Nova, lemovaných piesočnými dunami, za ktorými ležia širočizné pláže. Hukot trieštiacich sa vĺn, spenené jazyky vyliezajúce na pevninu a neúnavný silný vietor spolu vytvárajú nezameniteľnú atmosféru aj pre tých, ktorí nemajú odvahu schytiť windsurfy. Ani ďalej od pobrežia nestráca Costa Nova svoju fotogenickosť. Vďačí za to pruhovaným dreveným domčekom vo veselých farbách. Kedysi slúžili rybárom, dnes sa väčšina premenila na apartmány. Prímorský kolorit dopĺňajú reštaurácie pretekajúce sa v príprave morských delikates – surmovky (morské mäkkýše), kraby, krevety a všakovaké ryby tu servírujú z oceánu priamo na panvicu s majstrovstvom, ktorému odolá len málokto.
Ovos moles
Takmer každé portugalské mesto má svoju typickú značku v podobe koláčika – kým Lisabonu vládnu pudingové pastel de Belém a Obidos servíruje višňový likér ginjinha v jedlých šáločkách z čokolády, Aveiro láka na ovos moles. Osladené vaječné žĺtka obalené tenkouvrstvou ryžovej oblátky sa vyrábajú v námorníckych tvaroch mušieľ, sudov či lastúr. Ako väčšina portugalských zákuskov, aj ovos moles sa zrodili v kláštore. S výrobou začali mníšky v Mosteiro de Jesus em Aveiro, ktoré zdržanlivo konzumovali len diétnejšie bielka, a tak sa v kuchyni zbierali nespotrebované žĺtka. A keďže vyhadzovať jedlo sa považovalo za hriech, začali z neho vyrábať koláčiky. Po vypovedaní cirkevných nariadení v 19. storočí sa výroba premiestnila do lokálnych pekární. Neskôr ich ženy v krojoch predávali vo vlakoch brázdiacich koľajnice medzi Portom a Lisabonom, až sa ovos moles rozšírili do celej krajiny. Najlepšie však stále chutia v mieste vzniku.
Portugalské Benátky
Farebné člny kotviace na hladine a pokriky vyzývajúce na romantickú plavbu spleťou kanálov natískajú prirovnanie k Benátkam, domáci však majú takú bohatú históriu, žeo takéto prívlastky nestoja. Tradičné aveirské lode moliceiros, ktoré sú väčšie a hlbšie ako benátske gondoly, sa kedysi používali na zber morských rias určených na hnojenie pôdy. Vozil sa v nich aj tovar z prístavných lodí a najmävzácna soľ. Remeselnú výrobu pyramíd bieleho zlata vytlačili moderné techniky, spomienky uchováva už len eko múzeum Marinha da Troncalhada. Člny,ktoré brázdia spleť kanálov Ria de Aveiro, sú pomaľované občas riadne pikantnými výjavmi z tradičného života rybárov a návštevníkom ponúkajú pohľad na mesto z lákavej perspektívy.
z Portugalska
Zuzana Zimmermannová