Simonetta Zalová
foto Ivana Lipovská
Krehká blondína Grétka, ktorá má za úlohu spolu s ďalšími vybranými dievčatami otehotnieť s esesákmi a porodiť rasovo čisté deti. Jana, ktorú s nevlastným bratom spája osudová príťažlivosť v strhujúcom príbehu lásky, žiarlivosti a vášne. Stačí vymenovať tieto dva filmy (Pramen života, Oběti a vrazi) a nik nezapochybuje, že Monika Hilmerová je skvelá herečka.
Od šestnástich hrala v Radošinskom naivnom divadle, odkiaľ sa po desiatich rokoch presunula na našu prvú divadelnú scénu. V bratislavskom SND aktuálne účinkuje v komédii Tak sa na mňa nalepila, priaznivci televíznych seriálov sledujú osudy jej hrdinky Evy v Búrlivom víne. Monika Hilmerová je mamou šesťročnej Zary a dvojročného Leonarda. S manželom, choreografom a tanečníkom Jarom Bekrom patria k ostro sledovaným párom slovenského showbiznisu.
Pretože sme si rovní, na Islande si všetci tykáme, hovorí bývalý starosta Reykjavíku Jón Gnarr. Ťahá vás to k tykaniu alebo si rada zachovávate dekórum, pretože aj vykanie má svoj význam?
Sú situácie, kedy mi je prirodzenejšie vykanie, lebo ma v sebe akúsi väčšiu úctu. S tými, s ktorými pracujem, si veľmi rada tykám a keď mi to moje postavenie či bontón dovoľuje, navrhujem hneď si potykať. Možno som tak zvyknutá z detstva, keď si so mnou pred kamerou i v divadle rýchlo potykali aj oveľa starší kolegovia. Zvykla som si preto v práci tykať skoro so všetkými. Je mi to tak veľmi príjemné a viac cítim, že sme na jednej lodi, že robíme tímovú prácu, kde má každý svoje rovnako dôležité miesto.
O Islanďanoch sa tiež hovorí, že ich duševné rozpoloženie ovplyvňujú ročné obdobia. Vplýva aj na vás cyklus prírody – ako sa všetko počas roka mení, alebo by ste prijali leto po celý rok?
Páčia sa mi dlhé letá, ale keby malo byť leto po celý rok, chýbali by mi ďalšie ročné obdobia. Striedanie ročných období je pestré, máte sa vždy z čoho nového tešiť, zároveň to má v sebe i krásnu symboliku života. Veľa ľudí vníma zimu depresívne, ale dá sa chápať aj ako nádej, ako obdobie, kedy zánik je len zdanie, po ktorom príde nový zrod do ďalšej jari. Najradšej mám jar a leto, ale obdivujem aj farby jesene. V zime milujem sneh a keď sneží, teším sa rovnako ako deti.
Máte rada happy endy? V divadle alebo vo filme, v príbehoch, v knihách?
Hlúpe a nepravdepodobné happy endy neobľubujem, hlavne pokiaľ ich nasilu prilepia na záver filmu. Ale aj vážne konce môže prežiariť svetlo. Vyhľadávam väčšinou také príbehy. Nepotrebujem happy end za každú cenu.
O ktorej filmovej či divadelnej úlohe by ste povedali, že bola najzásadnejšia pre vašu kariéru?
Bola to hneď moja prvá rola – Lucia vo filme O sláve a tráve. Mala som 10 rokov, nijako som netúžila byť herečkou, filmári si ma našli sami. Počas prestávky v škole prišli ku mne nejakí ľudia a spýtali sa ma, či nechcem hrať vo filme. Pozvali ma na konkurz a režisér Peter Solan si ma vybral do hlavnej úlohy poviedkového filmu s témou „svetská sláva, poľná tráva“. Nič múdrejšie a osožnejšie som dostať nemohla! Hneď na prahu kariéry som hrala v príbehu o odvrátenej stránke úspechu, o tom, že popularita je iba ilúzia, a nie záruka šťastia… Rola Jožiny v hre Radošinského naivného divadla Pokoj domu tomuto zasa odštartovala moje hranie v divadle. Mala som vtedy 16 rokov.
Populárny herec Benedict Cumberbatch, ktorý žne potlesk aj na divadelných doskách, vyhlásil: „Divadlo je úžasná vec. Naučí vás zodpovednosti a dokonale v ňom preskúmate svoj hlas…
Zodpovednosť je skôr záležitosťou charakteru. Čo sa týka hlasu, pred kamerou sa vyžaduje čo najprirodzenejší prejav, ale v divadle musíte hlas používať tak nahlas a technicky správne, aby vás bolo dobre počuť aj v poslednom rade hľadiska a aby to neznelo ako krik, a pritom ste si nezničili hlasivky. Takže práca s hlasom a takzvaná javisková reč je náročnejšia a treba ju zvládnuť. Týka sa to aj hrania, na javisku musíte používať expresívnejšie vyjadrovacie prostriedky, inú reč tela, než pred kamerou.
Keď už sme pri Cumberbatchovi, ktorý z dvojice Sherlock a Watson sa vám páči viac? On, alebo Martin Freeman?
Ani jeden z nich nepatrí k hercom, ktorí by ma nejako zvlášť zaujali, možno som ich nevidela v tých úlohách, ktoré by mohli zmeniť môj názor. Moji obľúbení herci, či už kvôli herectvu a charizme, alebo typu postáv, sú napríklad Colin Firth, Javier Bardem, Al Pacino, Matthew McConaughey či Robert Downey junior.
Aj sprosté (neslušné) slová majú svoj význam. Patria do jazyka a niekedy sa práve jedným takým slovíčkom podarí udrieť klinec po hlavičke…
Súhlasím. Ale aj s vulgarizmami treba vedieť narábať. Primitívne vyznievajú, ak sú samoúčelne alebo agresívne. Je škoda, ak „sprosté“ slová ľudia a priori odmietajú v umení a keď sa nad nimi pohoršujú napriek tomu, že sú použité účelovo. V humore majú expresívne neslušné slová svoje zvláštne postavenie a nezastupiteľné miesto. Ja len nemám rada, keď ich niekto tlačí za každú cenu aj tam, kde nepatria a len preto, aby sa diváci zasmiali.
Myslíte si, že tie najlepšie filmové úlohy máte už za sebou?
Je pravda, že takú výnimočnú rolu, akou bola Grétka vo filme Pramen života, herečka nedostáva každý deň. V tomto zmysle to bola pre mňa kľúčová rola. Rovnako tak aj postava mladej Jany vo filme Oběti a vrazi. Ale po nich som hrala aj iné pekné a zaujímavé roly, napríklad zlú grófku v Jakubiskovom filme Bathory alebo hlavnú ženskú rolu v nedávnom úspešnom filme Kandidát. Dokonca mám rada aj svoje roly v televíznych filmoch alebo v seriáloch, či už ide o Ordináciu v ružovej záhrade, Keby bolo keby, v sitcome Hod svišťom alebo teraz v Búrlivom víne. Poskytli mi nádherné herecké príležitosti. Som za ne vďačná.
Celý rozhovor vyšiel v tlačenom Miau, apríl 2015