Zdravie, pohyb, pôžitok
Turracher Höhe, Schladming, Dachstein, všetko samé zvučné mená na lyžiarskej mape, ale tam, kde sa rakúske Štajersko zvažuje smerom na juhovýchod, susediac s nížinatým Burgenlandom, tam krajina znežnie, zasnežené alpské štíty sa zmenia na zaoblené mierne kopce, rušné lyžiarske strediská vystriedajú pokojné kúpeľné mestečká a namiesto zjazdoviek sa krajinou ťahajú zelené lány vinohradov, kam až oko dovidí. K hroznu, kukurici a vychýrenému tekvicovému oleju Štajersko dostalo do vienka ešte jeden vzácny dar, aj keď ho bolo treba hľadať hlboko pod povrchom zeme: termálne pramene…
Do Bad Waltersdorfu sa chodilo ešte pred objavom termálnej vody, ľudia z blízkeho i vzdialenejšieho okolia mestečko navštevovali kvôli takzvanému Sommerfrische, letnému osvieženiu a plnými dúškami si v idylických zákutiach štajerského vidieka dopriavali slnečné počasie, miernu klímu, husté zelené lesy a typickú štajerskú pohostinnosť. Keď v roku 1974 prišli do regiónu inžinieri, aby tu hľadali ropu, pokusne vykonali niekoľko vrtov, ale namiesto čierneho zlata z hĺbky tisícdvesto metrov vytryskol krištáľovo čistý prameň. Podrobili ho chemickej analýze a zistili, že obsahuje zvýšené množstvo pre ľudské zdravie prospešných minerálov. A že by bola škoda s tým niečo neurobiť. V okolí prameňa vybudovali malé kúpele, (na ich mieste v roku 1996 vyrástol štvorhviezdičkový Quellenhotel) a v snahe naplno využiť potenciál horúceho žriedla už vtedy uvažovali nielen ekonomicky, ale aj ekologicky – keďže voda vyviera zo zeme s teplotou 60 °C, vybudovali v mestečku Bad Waltersdorf prvý geotermálny vykurovací systém v krajine. Aj dnes všetky hotely a verejné budovy – miestna škola či kultúrne centrum – sú vyhrievané teplou vodou z waltersdorfského termálneho prameňa. Čo sa týka jej liečivých účinkov, termálna voda pôsobí relaxačne na telo i myseľ, prospieva pokožke i svalovému aparátu, aktivuje samoliečiace procesy, detoxikuje, stimuluje kardiovaskulárny systém, uľavuje reumatickým bolestiam a v neposlednom rade redukuje stres.
Zelené srdce Rakúska
Bad Waltersdorf má štyritisíc obyvateľov a prechádzajúc sa jeho ulicami môžete nadobudnúť dojem, že v každej rodine aspoň jeden člen vyštudoval vysokú školu záhradnícku. Vodopády efektne naaranžovaných kvetov padajú snáď z každého balkóna, pestrofarebná kvetinová výsadba zdobí verejné priestranstvá, v kúpeľnom parku cvrliká fontána. Bad Waltersdorf sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach v rebríčku najkrajších obcí Štajerska a v roku 2003 dokonca získal zlatú medailu ako „najkrajšia dedina v Európe“ v medzinárodnej záhradníckej súťaži Entente Florale Europe (Európske kvitnúce sídla). Kúpeľné mesto, ktoré budúci rok oslávi 850 rokov od svojho založenia, bolo postavené na zvyškoch rímskeho osídlenia, o čom má aj rukolapný dôkaz – miniatúrne múzeum Römersteinmuseum s mramorovými artefaktmi z 2. storočia nášho letopočtu.
Viete, že až 60 percent Štajerska pokrývajú lesy? Aj preto sa tejto druhej najrozľahlejšej spolkovej krajine hovorí „zelené srdce Rakúska“. Východné Štajersko so svojimi termálnymi prameňmi (neďaleko Bad Waltersdorfu nájdete aj ďalšie kúpeľné mestečká – Bad Gleichenberg, Bad Radkersburg či Bad Blumau – postavené podľa návrhov slávneho rakúskeho architekta a environmentalistu Friedensreicha Hundertwassera) láka k návšteve po celý rok. Na bicykli je to asi ten najpríjemnejší spôsob, ako spoznávať okolitú krajinu – hitom je 14 kúpeľných cyklotrás, ktoré každých pár kilometrov pozývajú na krátku gurmánsku zastávku do niektorej z lokálnych viech a vinárskych usadlostí, ale napríklad aj do továrne na výrobu čokolády Zotter. K ďalším lákadlám regiónu patria lukostrelecký 3D parkúr, najväčší lesný lanový park v Európe, 18-jamkové golfové ihrisko či vyhliadkový let balónom. Ozaj, vedeli ste, že už pred dvadsiatimi rokmi sa v Bad Waltersdorfe konali majstrovstvá sveta v lete balónom?
Rakúske Toskánsko
Takto lichotivo sa medzi milovníkmi vína hovorí o tunajšej viničom prerastenej krajine. Popredných štajerských vinárov pozná celá Európa, vo vulkanickej pôde sa darí najmä bielym odrodám ako Rizling vlašský, Rulandské biele, Sauvignon blanc či Chardonay a čím južnejšie postupujete, tým viac nádherných ovocných tónov vydáva štajerské víno, nesúc v sebe všetky osobitosti miestnej klímy a podnebia. Víno, ako aj chýrny štajerský olej z tekvicových jadierok, miestne syry či údeniny môžete chutnať v typických štajerských buschenchankoch. V roku 1784 cisár Jozef II. udelil vinohradníkom právo „rozlievania“ dopestovaného vína vo vlastnom dome za odplatu, pričom už v 13. storočí každá dedina v Rakúsku, ktorá ležala vo vinárskej oblasti, mala právo čapovať víno, avšak iba v pevne stanovenom čase a miestny richtár držal nad touto bohumilou činnosťou ochrannú ruku. Ako znak, že sa v tom-ktorom dome nalieva víno, oddávna slúžil snop obilia. Keď si do takejto viechy zájdete na víno, môžete si k nemu objednať aj tradičné studené pohostenie na doštičke, tzv. Brettjause. Podáva sa niekoľko rôznych typov šunky a syrov, všetko výnimočne kvalitné produkty domácich výrobcov, rozličné nátierky, klobásky, tlačenka, mletá údená slanina Verhackerts, nakladaná alebo čerstvá zelenina a veľa, veľa strúhaného chrenu. Vďaka dávnemu nariadeniu máte teda zaručené, že v Buschenschankoch vám majiteľ naleje iba vlastné víno a naservíruje pohostenie z miestnych zdrojov.
Simonetta Zalová
foto Heiltherme Bad Waltersdorf
Článok si prečítate v novembrovom čísle MIAU (2019)