Hory ako dračie zuby
Strmé, často akoby mečom rozoklané úchvatné hory lofotského súostrovia sa ako dračie zuby vypínajú do výšky, evokujúc pocit, že vyrastajú priamo z morským hlbín. Nórske súostrovie Lofoty, ktoré vybieha do Atlantického oceánu, leží 300 km za severným polárnym kruhom a tvorí ho asi 80 ostrovov a ostrovčekov – tie obývané prepájajú desiatky vysokých (kvôli lodiam) impozantných mostov. Cestou po pobreží takmer na každom kroku míňate pôvabné usadlosti – ak niekde narazíte na fotografiu Nórska, zobrazujúcu zhluk malých červených domčekov v malebnej morskej zátoke, vsaďte sa, že pochádza z Lofotov. Mimo zimných mesiacov, kedy na ostrovy prichádzajú turisti z celého sveta sledovať polárnu žiaru, sú Lofoty atraktívne hlavne cez leto, počas bielych nocí, keď slnko neklesá pod horizont a vy si pokojne môžete naplánovať niekoľkohodinový trek aj o polnoci. Alebo sa môžete len tak poprechádzať po jednej z mnohých prekrásnych pláží, za ktoré by sa nehanbili ani najvysnívanejšie raje Karibiku.
Tresky všade, kam sa pozrieš
Tresky (skrei) sa lovili na Lofotoch od nepamäti a stali sa hlavným zdrojom obživy tamojších obyvateľov, aj zárobku či čulého medzinárodného obchodu. Je tomu tak dodnes, ročne sa na Lofotoch vyloví cca 50.000 ton, rybári to však musia zvládnuť za tri mesiace, keď sa tresky z Barentsovho mora prichádzajú koncom januára trieť k brehom súostrovia Lofoty. Ak navštívite Lofoty v tomto ročnom období, budete si musieť zvyknúť na všadeprítomný nepríjemný odor – vtedy sa na stovkách miest pod holým nebom, vo vetre a mraze, sušia tresky na drevených rebríkoch (hjell) v tvare písmena A. Táto starobylá, ale stále živá metóda konzervácie (angl. stockfish), pri ktorej ryby stratia 80 % svojej váhy, ale zachovajú si všetky nutričné hodnoty, si nevyžaduje solenie a ryby zostávajú „ready to eat“ aj po desiatich rokoch skladovania. Sušené tresky sa vyvážajú hlavne do Talianska, Španielska a Portugalska, kde tvoria základ národného jedla bacalhau. Hlavy, ktoré sa sušia oddelene, zasa putujú do Nigérie, kde sa z nich pripravuje pikantný obilninový pokrm. V obľube sú aj treščie jazýčky a líčka, ktoré sa servírujú vypražené v trojobale. V múzeu mestečka A (najkratší názov obce na svete) sa dozviete veľa zaujímavostí z dejín tresky a nórskeho rybárstva všeobecne, aj o histórii oleja z treščej pečene, ktorý sa vyrábal na viacerých miestach na Lofotoch a odtiaľ distribuoval ako povestná medicína do rôznych kútov Európy.
Soby a veľryby na tanieri
Milovníkov zvierat môže trochu sklamať, že soby na Lofotoch či susednom súostroví Vesterály už nežijú v divokej prírode. Síce sa pasú voľne, no každý jedinec patrí do nejakého stáda. Chovaniu sobov sa v Nórsku venujú výlučne Saamovia (Laponci), jedna z najstarších etnických skupín v Európe, ktorí si soba arktického domestikovali kvôli kožušine, mäsu a tiež na ťažné práce. Na rozdiel od losov, soby majú parohy pripomínajúce hrable a tie aj v zime používajú na odhadzovanie snehu. Tieto urastené párnokopytníky žijú v najstudenších oblastiach Nórska, vďaka špeciálnej kožušine dokážu zniesť teploty aj mínus 50 °C (v nórskych arktických letách, keď sa teplomer vyšplhá nad 15 °C, im už je príliš teplo). V lete zhadzujú zimnú kožušinu i parohy, a vtedy pôsobia trochu „otrhane“. Sobie mäso je veľmi výživné, plné proteínov, minerálov a omega mastných kyselín. Toto mäso je však aj najdrahšie, aké v Nórsku môžete kúpiť. Preto sa servíruje len pri slávnostných príležitostiach a šanca, že ho nájdete na jedálnom lístku v bežných reštauráciách, je takmer nulová. Ak počas cesty na Lofoty a Vesterály navštívite saamsku rodinu Inga, môžete si u nej kúpiť sobie mäso z vlastného stáda, ktoré najlepšie chutí pripravené tým najjednoduchším spôsobom: ako steak či filet mignon (sviečkovica). K tradičnej nórskej kuchyni patrí i mäso z veľrýb, na to môžete v reštauráciách naďabiť oveľa častejšie (pod menom hval). Nóri ignorujú zákaz komerčného lovu veľrýb a zdôvodňujú to svojimi dávnymi tradíciami. Jemné mäso farbou pripomínajúce tuniaka, chutí (aj keď s nádychom rybaciny) skôr ako hovädzie.
zo Severného Nórska
Simonetta Zalová