Beryl Markham – Spomienky na Afriku

 

Mala hroznú povesť, vraj ju nezaujímalo nič iné, len dobrodružstvo a sex. Hemingway ju nazval prvoligovou šľapkou, na druhej strane ale ocenil knihu, ktorú napísala o svojom transatlantickom lete. Beryl Markham totiž ako prvá žena v histórii sama preletela cez Atlantický oceán. Milovala Keňu, v ktorej prežila väčšinu svojho života ako špičková trénerka dostihových koní. Tu sa aj stretla so spisovateľkou Karen Blixen, s ktorou súperila o Denysa Finch-Hattona. Áno, toho, ktorého vo filme Spomienky na Afriku stvárnil Robert Redford.    

 

 

beryl7

Kde bolo, tam bolo, mohla by začať svoje rozprávanie Beryl, bolo to v časoch, keď Keňa ešte nebola Keňou a takto sa volala vyše päťtisíc metrov vysoká hora v Afrike. Nádherná hora, povedala by Beryl. Jej rozťatý vrchol ako hojivá náplasť tíšila ľadová pokrývka, ktorá sa nikdy neroztopila. Spisovateľka Karen Blixen ju vo svojich spomienkach na Afriku ospievala ako nehybnú tmavomodrú vlnu, vzpínajúcu sa k nebu, obkolesenú priezračným vzduchom,v ktorom sa „dýchalo zľahka a spolu s ním akoby ste vdychovali divokú nádej, ktorá vám dávala krídla“.

Hora Keňa teda dala meno celej krajine, ktorá sa od konca 19. storočia, keď prešla pod správu anglickej koruny, nazývala Britská východná Afrika.

Rodina Charlesa Clutterbucka, koniara z grófstva Leicestershire, pricestovala do Njora na úrodnú kenskú vysočinu v roku 1904. Pani Clutterbucková sa pri pohľade na tri zrubové chatky a niekoľko hektárov neobrobenej pôdy, vytrhnutej z buša, rozplakala. Od zúfalstva. Jej muž doma naletel na reklamy britskej vlády s ponukou lacnej imperiálnej pôdy a ako hlava rodiny rozhodol, že v Keni začnú nový život. Nebol však jediný blázon, na kenskú vysočinu sa vtedy sťahovalo veľa Európanov, prevažne Britov, ktorí domorodým Kikujom a Luom zaberali pôdu, aby na nej pestovali kávu, čaj a iné plodiny.

Hoci Clutterbuck bol odborník na kone, aj on hodlal v Keni farmárčiť. Začínal od piky: jeho dom (skôr búda, než dom, uškrnula by sa Beryl) nemal žiadne dvere, žiadnu kanalizáciu, pozemok nemal plot a jeho žena žiadnu spoločnosť, s ktorou by sa o piatej poobede ako slušná Angličanka posadila k šálke čaju. Po dvoch rokoch to vzdala. Zbalila seba a syna Dickieho a zdúchla. Kým Dickie bol slabý a chorľavý, mladšia Beryl bola silná a odvážna – tak to aspoň vyhodnotila matka. Nie, fakt som nebola žiaden mäkkýš, uškrnula by sa Beryl. Aj tak však nemohla uveriť, že ju mama opustila. Beryl mala sotva päť rokov a v očiach čiernu dieru smútku, keď sa večer tisla otcovi do náručia…

 

Lakwet, malé dievčatko

Bola chudučká, vyziabla, s kolenami ako dve hrče na povraze a s roztatárenými zlatými kučerami. Medzi domorodými Kipsidžanmi, ktorí žili obďaleč v hlinených chatrčiach, sa vynímala ako zlatý amulet. Čierne africké matky vycítili smútok bieleho dieťaťa a zobrali ho medzi seba. Stala sa z nej Lakwet, vo svahilčine „malé dievčatko“. Byť Lakwet znamenalo behať bosá po strmých kopcoch buša, predierať sa vysokou trávou, trénovať s kamarátom Kibiim, synom náčelníka, hádzať oštepom, strieľať z luku, práskať bičom, poľovať na prasa bradavičnaté, spievať svahilské bojové pesničky (Twendi, twendi, ku pigan / Nechajte nás, nechajte nás ísť do boja). To všetko vedela ešte skôr, ako sa naučila čítať a písať. To všetko milovala. Bola som pre Afriku zrodená, povedala by Beryl. Mama jej z Anglicka nenapísala ani riadok, neposlala jediný list. Ona to však už vedela. V Afrike je jej domov. A jej domov je raj na zemi…

beryl8a… a potom ju v tom raji skoro zožral lev. Farmár Jim, otcov priateľ, našiel pred rokmi v buši malé levíča, ktoré stratilo matku. Zobral ho domov a spolu so ženou ho vypiplali, obrazne povedané, od plienok. Z Paddyho sa stal domáci maznáčik. Voľne behal po pozemku, ako zviera v zajatí sa nikdy nenaučil loviť. Až do chvíle, kým sa v jeho teritóriu nezjavila Beryl. Ako slušná návšteva najskôr trpezlivo počúvala Jimove reči o aktuálnych cenách pšenice, ale po chvíľke ju už tak pálil zadok, až si to všimol aj otec a nemým prikývnutím ju vyslobodil. Vybehla z domu a trielila na neďaleký kopec, kde rástli egreše. Paddy ju dostihol vo chvíli, keď sa k nim práve načahovala. Otočiť sa už nestihla, zacítila iba jeho dych a vzápätí ju lev ovalil labou, až nosom zaryla do zeme. Zahryzol sa jej do stehna, potom ju na moment pustil, aby víťazoslávne zareval. Ten rev jej zachránil život. Otec zbledol ako stena, Jim schmatol bič a obaja vyrazili…

Nebola si mu súdená, vyhlásil doktor, keď jej prišiel pozašívať nohu. Pretože si dnes nezomrela, si odsúdená na život. Aký bude, je iba v tvojich rukách…

 

Levica so zlatou hrivou

Otcova farma sa z roka na rok vzmáhala, k poliam s kukuricou a pšenicou pribudol mlyn na mletie múky a potom sa Charles Clutterbuck vrátil ku svojej láske. Ku koňom. Postavil stajne, vystlal ich mäkkým voňavým senom a začal chovať plnokrvníky. Netrvalo dlho a ostatných osadníkov presvedčil, že tejto práci rozumie zo všetkých najlepšie. Beryl namiesto školy behala okolo koní. Bola som otcova pravá ruka – hrdo by vztýčila bradu a namiesto šlabikára hláskovala písmenka v čiernej knihe o konských rodokmeňoch. V ich rodine to bola posvätná kniha, možno posvätnejšia ako Biblia.

Otec a kone tvorili stredobod jej života. Nič viac si nepriala, nič viac nepotrebovala. Až do chvíle, kým k nim nezavítala pani Orchardsonová. Otec ju predstavil ako gazdinú, ale ubytoval ju v hlavnom dome a, čo si budeme hovoriť, choval sa k nej s nadmerným záujmom a úctou. A platilo to aj opačne: Pani O. sa tu až príliš rozťahuje, sťažovala si potichu Beryl. Na farme zavládli nové móresy. Zo stien zmizli pavučiny a Beryl si vraj má obuť topánky. Jesť rukami sa nepatrí, mladá dáma! Tu sú učebnice, dievča sa musí vzdelávať. Predpoludnie teda po novom patrilo vyučovaniu. Beryl bojovala ako levica, zúrivo sa bránila pokusom dospelých, aby ju skrotili, domáce učiteľky sa u nich striedali ako na bežiacom páse, jedna dokonca utrpela ťažký šok, to keď jej Beryl strčila do postele mŕtveho hada mamba. Nakoniec ju vyslali do školy s tvrdením, že nemôže žiť ako divoška, ona však verila, že všetkému podstatnému sa naučí u otca a koní… V škole vydržala dva a pol roka, skutočne sa snažila (hlavne kvôli otcovi), ale bola nezvládnuteľná. Napokon ju, na úľavu všetkých (dokonca aj otca), zo školy vyhodili.

Vrátila sa na farmu, starostlivosť o kone jej zaberala celý deň. Plnokrvníky jej otca, najlepšieho chovateľa široko ďaleko, vyhrávali dostihy, v najžičlivejších časoch ich stálo v stajniach vyše osemdesiat. S koňmi a Beryl to bolo tak: nič sa o nich nepotrebovala zvlášť učiť, skôr to vyzeralo, že sa iba rozpamätáva na niečo, čo pozná odjakživa. Dokázala upokojiť aj toho najrozrušenejšieho žrebca. Lepšie som si rozumela s koňmi, ako s ľuďmi, priznávala. Ale už nebola žiadne dieťa, rástla v nej žena, v šestnástich už merala takmer meter osemdesiat a zdobili ju mandľové oči, bronzová pokožka a hriva zlatých vlasov ako levica. Muži ju hltali pohľadom a ona vtedy cítila priam živočíšne teplo, bavilo ju provokovať ich, cítila sa v ich blízkostí tak úžasne živá!

A potom náhle všetko skončilo. Po trinástich rokoch života v Keni ich farma zbankrotovala, otec sa topil v dlhoch. Rozhodol sa presťahovať s pani O. do Kapského Mesta. Ak nechcela ísť s nimi, jediným riešením bola svadba. Dva týždne pred svojimi sedemnástimi narodeninami sa vydala za Jocka Purvesa.

 

beryl2Manžel, alebo sloboda

Jock bol raz tak starý, ako ona a mal mohutné ramená. Bol Škót, jeho rodina sa z Edinburghu presťahovala do Indie a on, bývalý vojak, zakotvil na farme v Keni. Páčil sa jej a ona sa páčila jemu. Aká je odvážna a nezávislá, hovoril si. Lenže takou hodlala zostať aj po svadbe, a to už mu nesedelo. Ju zasa nebavilo hrať sa na pani domu. Ustielať postele a leštiť čajníky, bŕŕŕ, na zbláznenie! Má iné ciele, také, čo ešte nezdolala žiadna žena pred ňou. Získa licenciu a stane sa profesionálnou trénerkou koní! V Keni ani v Británii neexistovala žena, ktorá by také čosi dokázala! Tak Beryl poslala manžela k vode, jedno ráno naložila na chrbát milovaného Pegasa, ktorého jej daroval otec, iba pár nevyhnutných vecí a zmizla. Jock ju prestal baviť, bol žiarlivý, každý večer liezol do postele opitý ako čík a sex s ním stál za kočku. Vedela, že sa od neho dokáže odstrihnúť, len keď získa licenciu a stane sa finančne nezávislá. A potom tu bola ešte jedna vec. Chcela byť ako otec, milovaný otec, čo sa z Kapského Mesta sotva ozval. Predstavovala si, aký bude na ňu hrdý, keď sa dozvie o jej úspechu.

Učila sa rýchlo: bandážovanie, kondičné cvičenia, musela poznať choroby koní, ich neduhy a problémy, odreniny, koliky, zápaly šliach, dopodrobna preniknúť do sveta dostihov, spamäti poznať terén závodísk, pravidlá stávkovania a predovšetkým správne odhadnúť konkurentov… Každý kôň je individualita, treba pochopiť jeho osobitosť a na nej stavať, zvykol prízvukovať otec. To ťa však nik nenaučí, na to musíš mať cit. A cit slečny Beryl pre konskú dušu bol famózny. Nemala ani dvadsať, keď získala licenciu anglického trénera koní. Ako prvá žena v histórii!

 

Denys, biely lovec

Medzi bielymi obyvateľmi kenskej vysočiny koloval vtip: „Žijete v manželstve, alebo v Keni?“ Týkal sa najmä skupinky hedonistov (slušne povedané) z usadlosti, ktorú si sami nazvali Happy Valley, Šťastné údolie.

Dobrodruhovia a povaľači, bohémovia s dekadentnými manierami, znudení nositelia šľachtických titulov, ktorým v žilách kolovala modrá krv… Do Kene ich priviedli rôzne dôvody: jedných túžba po dobrodružstve, iných únik zo života v zlatej klietke, ďalších skvelá príležitosť ako si vyhodiť z kopýtka. Promiskuita, sex, alkohol a drogy boli na ich dennom poriadku. Každý si užíval s každým, manželia si medzi sebou požičiavali manželky a tie zasa liezli do postele s manželmi iných manželiek…

K dekadentnej partičke z Happy Valley patril i Denys Finch Hatton, hoci na rozdiel od ostatných mal tento kultivovaný Angličan aj iné záľuby ako len večierky a šampanské. V Keni pôsobil ako profesionálny lovec, organizoval poľovačky na safari pre zazobaných Európanov, ktorí sa do Afriky hnali za dobrodružstvom. Niektorí sa v Afrike správali ako zmyslov zbavení, často medzi sebou súťažili, kto zabije viac zvierat, na stáda antilop strieľali priamo z terénnych áut. Opití či nafetovaní, najskôr oboje naraz. Denys bol ale iný, vydýchla by prudko Beryl, vyštudoval Eton, miloval knihy, spamäti citoval básnikov, vyznal sa v hudbe i vo výtvarnom umení. Bol prelietavý, možno aj bisexuál, ale ženy (možno aj muži) ho milovali. Zo všetkých najviac však Karen, povedala by Beryl. Karen, rozprávačka príbehov. Moja súperka.

 

beryl6Dánska Šeherezáda

Karen Blixen pochádzala z Dánska. Na rozdiel od Beryl mala fajnové vzdelanie (a bola od nej o sedemnásť rokov staršia), študovala maliarstvo na umeleckej akadémii v Kodani, vedela po anglicky i francúzsky a ako 22-ročná publikovala prvé poviedky. Pôvodne sa chcela vydať za Hansa von Blixen-Fineckeho, švédskeho baróna a svojho vzdialeného príbuzného. Ten sa však zamiloval do inej ženy, tak uzavrela s jeho bratom Brorom výhodný obchod. Zosobášia sa, ona získa status vydatej ženy a titul barónky, on jej veno. Za vyženené peniaze Bror kúpil v Keni kávovú plantáž a v januári 1914 sa tam manželia Blixenovci presťahovali.

Bror sa postupne vypracoval na excelentného lovca divokých zvierat a… vydatých žien. Pôsobil dojmom neodolateľného playboya, vo svojom stane mal údajne vždy matrac navyše, lebo všetky manželky jeho klientov s ním chceli spať. Svoju vlastnú ženu však v posteli zanedbával a tak, keď sa Karen v roku 1918 stretla s Denysom, osudovo sa do neho zamilovala. S niekoľkými prestávkami ich pomer trval trinásť rokov, ale aj keď barónka, medzičasom už rozvedená, po ničom inom netúžila, manželský sľub zo svojho milenca nikdy nevypáčila…

Karen bola odvážna, sebestačná, kultivovaná, inteligentná, zosobnené umelecké dielo. Beryl bola samorast. Neskrotná mačacia šelma. Keď prechádzala miestnosťou, každá hlava sa za ňou otočila. Pohybovala sa tak majestátne ako krásny zlatý lev. Vedela Karen o Beryl? Tušila, že má súperku? Denys bol aj tak nepolapiteľný, vedela, že nikdy nezakotví pri žiadnej žene. Beryl bola jej úplný opak, a to sa Denysovi páčilo. On vôbec oceňoval smelé, slobodné a nezávislé ženy. Avšak čím viac slobody Beryl mala, tým horšia povesť o nej išla. Hovorilo sa, že ju nezaujíma nič iné, iba k akému chlapovi sa po dni strávenom na konskom chrbte vkradne večer do postele. Zoznam jej milencov by vraj mohla vydať ako zobrané spisy Z jedného sa napokon vykľul nádejný manžel. 

 

Zaklínačka mužov

Mansfield Markham prišiel do Kene, aby sa porozhliadol po pozemku pre matku, ktorá by zimné mesiace mohla namiesto chladného Londýna tráviť pod horúcim africkým slnkom. Pochádzal zo zámožnej rodiny, jeho otec zbohatol na chesterfieldských uhoľných baniach a získal titul baroneta. Mansfield bol jemný, v detstve chorľavý, rád záhradníčil. Takmer okamžite sa do Beryl zamiloval. Úplne mu počarovala. Žena ako vy nemá na tomto svete páru, lichotil jej. Poznali sa iba niekoľko dní, ale on už presne vedel, čo s načatým životom. Tak po prvé: Kúpi farmu a usadí sa v Keni. Po druhé: Ožení sa s Beryl, vráti jej česť a dôstojnosť. Už si ľudia nebudú za jej chrbtom šepkať všetky tie nechutnosti!

Mladý džentlmen z dobrej rodiny a (rozvedená) africká divoška sa vzali iba po štvormesačnej známosti v septembri 1927. Po svadbe cestovali niekoľko mesiacov krížom krážom po Európe a keď sa vrátili do Kene, kúpili pozemok, postavili dom a stajne, zasadili strom a začali chovať kone… Beryl sekala dobrotu, možno sa konečne upokojila. Keď otehotnela, Mansfield bol od radosti bez seba, ona však len ťažko zakrývala zdesenie. A potom ich svojou návštevou poctil princ…

 

Kráľovská návšteva     

V lete 1928 pricestoval na oficiálnu návštevu Kene britský následník trónu, budúci kráľ Eduard VIII. a jeho mladší brat Henry, vojvoda z Gloucesteru. Denys aj Bror mali princov sprevádzať na safari. Henry po Beryl okamžite vyštartoval, vraj je úplne hotový, keď vidí ženu ako ona v mužských nohaviciach sedieť obkročmo v sedle. Beryl zavetrila flirt a keď sa s princom potom stretla na dostihoch, namiesto protokolárneho pozdravu zdvihla ruky nad hlavu s dlaňami obrátenými k Henrymu. Tak sa zdravili Afričania na znak, že prichádzajú v mieri. Henry bol úplne paf, jeho brat detto. Tvrdilo sa, že spávala s obidvomi bratmi (To následníka trónu ešte nepobláznila Američanka Wallis Simpson, kvôli ktorej sa neskôr vzdal britskej koruny). S Henrym sa stretávala aj v Anglicku, kam ju manžel „vyhnal“ porodiť syna. Princ ju vraj navštevoval cez tajnú chodbu, vedúcu z Buckinghamského paláca do hotela Grosvenor. Dokonca sa šírila šuškanda, že dieťa je jeho. Kráľovská aféra tak-tak že neprerástla do verejného škandálu, keď manžel paroháč objavil pikantnú korešpondenciu medzi princom a svojou ženou. Mansfield Henrymu pohrozil, že „ak sa o Beryl nepostará“, uvedie jeho meno v rozvodovom konaní. Kráľovná Mary zúrila. Synovi milenku definitívne zatrhla, ale aj tak to niečo stálo: Henry sa zaviazal vyplatiť Beryl jednorazové odškodné a potom ešte doživotnú rentu 500 libier ročne (ktorú kráľovská milenka dostávala ďalších 60 rokov!).

Gervase Markham sa narodil počas ukrutnej londýnskej zimy vo februári 1928. Bol maličký, takmer na umretie, zle dýchal, nemal vyvinuté niektoré orgány, lekári ho museli viackrát operovať. Mansfield váhal, či sa s bábätkom vráti do Kene, ale pravdupovediac mal už celej Afriky plné zuby. Obviňoval Beryl, že chorľavé dieťa má na svedomí ona, keďže až do vysokého štádia tehotenstva jazdila na koni. Napokon mužova família rozhodla, že chlapča zostane v Anglicku. U babičky lady Markhamovej mu bude najlepšie. Beryl sa vrátila do Afriky sama. Bez syna i bez manžela. Vzdala sa dieťaťa tak, ako sa jej matka vzdala svojej malej dcéry…

 

Simonetta Zalová

foto Sita

 

Celý článok si prečítate v septembrovom čísle MIAU (2016)