Dom chleba
Názov Betlehem je odvodený od hebrejských slov Beit Lechem, čo znamená Dom chleba, lebo práve do miestnych mlynov a pekární prichádzali ľudia smerujúci do púšte, aby si doplnili zásoby chleba na cestu. Toto v súčasnosti rušné mesto plné turistov má obrovský význam nielen pre kresťanov, ale aj pre Židov – okrem Ježiša sa tu narodil aj Dávid, najmilovanejší kráľ Izraela, otec Šalamúna a tiež ten, kto dobyl Jeruzalem a ustanovil ho hlavným mestom krajiny. Dnes Betlehem vyzerá ako typická arabská konglomerácia, ktorú charakterizujú hranaté domy, zakončené zvyčajne rozostavaným horným poschodím, z ktorého do neba vytŕčajú oceľové roxory. S takto nedokončenou stavbou sa v rodine čaká, kým si mladý moslimský muž nenájde nevestu, lebo ženiť sa môže, až keď má byt. A tak často aj dlhé roky zostávajú tieto obydlia nedostavané, kvôli čomu moslimské osady, či už v Betleheme alebo inde v arabskom svete, pôsobia ako nevzhľadné gigantické staveniská…
Múr hanby
Aj takto mnohí nazývajú stovky kilometrov dlhú bezpečnostnú bariéru v podobe osemmetrového betónového múru (na niektorých miestach prerušovanú „iba“ ostnatými drôtmi), ktorú izraelský štát začal stavať okolo Západného brehu v roku 2002. Aj napriek faktu, že ho OSN považuje za nelegálny, Izrael sa obhajuje tvrdením, že tak chráni svojich obyvateľov pred vražednými útokmi palestínskych extrémistov. Na druhej strane však tieto opatrenia spravili z Betlehemu väzenie, odkiaľ sa jeho obyvatelia môžu dostať len na základe osobitnej priepustky. Pre cudzincov to nepredstavuje výraznejší problém, kontrola sa zvyčajne obmedzuje iba na preukázanie pasov, ak vôbec. Horšie sú na tom Palestínčania pracujúci mimo mesta, ktorí deň čo deň už od úsvitu stoja v koridoroch pred hraničnými prechodmi, kým ich izraelské ozbrojené stráže o siedmej ráno neotvoria. Samozrejme, tieto reštrikcie nijako nepodporujú zamestnanosť a ekonomický rast Západného brehu Jordánu.
Mesto paradoxov
Mesto Betlehem leží na Západnom brehu Jordánu, iba 8 km od Jeruzalema. Na základe izraelsko-palestínskych mierových dohôd sa od roku 1995 stal súčasťou Palestíny. Keďže tá však ako medzinárodne uznaný štát neexistuje (v tejto súvislosti treba hovoriť o Palestínskych autonómnych územiach), Betlehem vlastne nepatrí do žiadneho oficiálneho štátneho útvaru. V minulosti väčšinu jeho obyvateľov tvorili arabskí kresťania (mesto je známe ako sídlo jednej z najstarších kresťanských komunít na svete), dnes ale spomedzi necelých 30-000 obyvateľov drvivú väčšinu zastupujú Arabi vyznávajúci islam, ktorí sa na Západný breh Jordánu uchýlili z oblastí obsadených Izraelom. Tisíce pútnikov z celého sveta sú ubytovaní v početných hoteloch mesta, pričom denne musia prechádzať stráženými hraničnými prechodmi a múrom, oddeľujúcim izraelské a palestínske teritórium. Je paradoxom tejto doby, že Betlehem ako jedno z najsvätejších miest kresťanstva, leží na území obývanom prevažne moslimami.
Narodil sa Kristus Pán
Hoci Mária sa o svojom nepoškvrnenom počatí dozvedela v Nazarete, syna Božieho porodila v Betleheme. Jozef bol totiž rodák práve odtiaľ a do mesta aj so svojou tehotnou ženou odcestoval kvôli sčítaniu ľudu. V biblických časoch to bola skôr osada ako mesto, s niekoľkými skromnými ubytovňami a tie, keď tam dvojica po týždňovom putovaní na oslíkovi dorazila, praskali vo švíkoch. Jozef s Máriou sa teda uchýlili do podzemných stajní, ktoré im láskavo ponúkol istý hostinský po tom, čo si všimol, že mladá žena je samodruhá. Dnes sa tomuto miestu hovorí Grotto (jaskyňa) a od roku 326 sa tu týči kostol, ktorý dala postaviť Svätá Helena, matka cisára Konštantína (za jeho vlády Rím oficiálne prijal kresťanstvo). Bazilika Narodenia Pána bola vôbec prvým kresťanským svätostánkom na palestínskom území a dnes sa považuje za najdlhšie (a bez prerušenia) fungujúci kresťanský kostol na svete, hoci bol viackrát prestavovaný. Pod oltárom narodenia, kam sa návštevníci dostanú po dlhom čakaní v rade (pričom zriadenci kostola na prehliadku doprajú iba 1 – 2 minúty), je na mramorovej doske 14-cípová strieborná hviezda s nápisom: „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus.“ V roku 2002 sa v kostole zabarikádovalo niekoľko desiatok palestínskych militantov. Obliehanie trvalo takmer 40 dní, pričom Izraelčania pri oslobodzovaní svätyne deväť Palestínčanov zabili. Aj takýto osud stihol miesto, kde sa údajne narodil Kristus, aby trpel a zomrel za hriechy ľudí.
Zo Západného brehu Jordánu
Simonetta Zalová